Moji přátelé a smrt aneb Texty prvního expresionizmu

Moji přátelé a smrt aneb Texty prvního expresionizmu

Spisovateľ a kňaz Jakub Deml patrí k vrcholným predstaviteľom českej katolíckej moderny. Jeho dielo však vykazuje výraznejšiu súvislosť aj s nemeckým expresionizmom. Po rokoch utajovania autorskej existencie členov českej katolíckej moderny, sa od 90. rokov začala opäť navracať ich tvorba do kontextu českej literatúry. Podobný jav bol aj na slovenskej strane, keď sa až od 90. rokov začali sprístupňovať dokonca v súbornom vydaní či vo výberoch diela predstaviteľov slovenskej katolíckej moderny. Takto komplexne vyšla napríklad tvorba Janka Silana, Paľa Olivu, Svetloslava Veigla či Pavla Straussa.

V roku 2015 vydala Akadémia vied Českej republiky v poradí už tretí zväzok z pripravovaného 12-zväzkového súborného diela Jakuba Demla. Je to záslužný editorský a vydavateľský počin nielen v rámci českého kultúrneho a literárneho priestoru, ale s dosahom aj na ten slovenský. Jakub Deml totiž patril najmä v 30. rokoch 20. storočia, keď sa začínala formovať modernejšia podoba slovenskej katolíckej tvorby, k jej hlavným inšpiračným zdrojom. K Demlovým priaznivcom a obdivovateľom na slovenskej strane patril Janko Silan a Paľo Oliva. V ich tvorbe literárna veda objavuje viaceré demlovské ozveny. Osobne Demla poznal Pavol Gašparovič Hlbina. V písomnom kontakte s ním okrem Silana a Olivu bol napríklad aj básnik a kňaz Ignác Grebáč Orlov. Jakub Deml k nám prichádzal „ako večný odbojník, ako Michal s ohnivým mečom, ako prekliaty so znamením Kaina...", píše literárny kritik Jozef Kútnik Šmálov. Postupné 12-zväzkové súborné vydanie Demlovho diela tak otvára aj slovenskej literárnej vede priestor, aby mohla čítať napríklad Silana či Olivu na pozadí tejto komplexnej demlovskej lektúry. Zároveň sa ukazuje, že v slovenskom priestore sa nezostalo len pri Demlovej inšpirácii slovenskej katolíckej moderny, ale tvorivo vplýva aj na súčasných autorov. Spisovateľka Veronika Šikulová pod Demlovým vplyvom napísala napríklad časť Diery do svetra.

Prvý zväzok Demlovho súborného diela bol zostavený z autorových prvotín z rokov 1902 - 1910. Druhý zväzok obsahoval mystické preklady, ktoré Deml publikoval v rokoch 1902 - 1916. Aktuálne vydaný tretí zväzok je čitateľsky mimoriadne príťažlivý, lebo štyri knihy zo siedmich, patria medzi „demlovskú klasiku". Získali Demlovi najväčšiu literárnu slávu a dočkali sa mnohých vydaní. Sú nimi Hrad Smrti, Moji přátelé, Tanec Smrti a Miriam. Autor ich napísal v rokoch 1912 - 1916. Okrem nich v treťom zväzku čitateľ nájde knihu z roku 1912 V Zabajkalí. Ze zápisku Neznámého, ktorá je demlovskou rodinnou kronikou zasadenou do ruského prostredia a objavujú sa v nej aj postavy z Dostojevského románov. Ďalšou knihou v súbornom vydaní je symbolizmom ovplyvnený Věštec z roku 1917 a básnická zbierka První Světla z roku 1917, ktorá je prepracovanou verziou prvotiny Notantur Lumina, ktorá vyšla v roku 1908.

Za umelecky najpozoruhodnejšie považujem v treťom zväzku Demlovho súborného diela Hrad Smrti a Tanec Smrti. Charakterizuje ich desivá imaginácia, expresionistický protiklad svetla a temnoty či priestor sna. Precíznejšie o ich rukopise píše Martin C. Putna vo svojom zasvätenom doslove k tretiemu zväzku. Mnohé naznačí aj o originalite diel Moji přátelé a próze Miriam, v ktorých opäť rozpoznáva vplyvy expresionizmu a náboženskú inšpiráciu. Deml najmä v Mojich přátelích využíva však aj prvky biediermaieru, symbolizmu, predznamenáva postupy poetizmu a surrealizmu, ktoré už doslov, žiaľ, nespomína. Slovenskému čitateľovi sa zasa môžu otvárať aj isté obrazné paralely so slovenskými autormi, napríklad pri Demlovom zobrazovaní tragického osudu sestričky Matildy ubitej macochou Hviezdoslavova Zuzanka Hraškovie či Dilongova sestra Hanička.

Tretí zväzok Demlovho súborného diela pozitívne prekvapí úrovňou edičnej práce, čím sa autorovo dielo stáva zrozumiteľnejším. Stretávame sa s podrobnými a korektnými vysvetlivkami a komentármi autorových textov. Nechýbajú preklady cudzojazyčných pasáži v Demlovom diele. Všetky knihy vychádzajú vo svojom prvkom knižnom vydaní, v čo najvernejšej historickej podobe a s reprodukciami obálok prvých vydaní týchto kníh. Veľkou výhodou je aj menný register, ktorý pri súborných vydaniach diel spisovateľov či antológiách nie je vôbec v slovenskom prostredí samozrejmosťou. Príjemne prekvapí aj možnosť rôzneho čítania istých častí pôvodného textu, ak bol v ďalšom vydaní zmenený či obohatený o novú pasáž.

Čitatelia, ktorí majú radi modernú spirituálnu tvorbu a autorov, ktorých nemožno zaradiť do žiadneho literárneho smeru, lebo čosi z neho síce majú, ale zároveň si vždy idú svojou vlastnou cestou, si pri Jakubovi Demlovi prídu na svoje.

Recenzia mala premiéru 1. 3. 2016 na Rádiu Devín

Text: Monika Zumríková Kekeliaková

kniha.jpg

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame