Wisława Szymborska: Veľké číslo

Kritika a esej

Wisława Szymborska: Veľké číslo

20. 04. 2019 12:40

Veľké číslo
Stiahnuť audio súbor

V roku 2016 sa opäť obohatil slovenský knižný trh, ale aj diapazón kvalitných výstupov v rámci umeleckého básnického prekladu, a to vďaka knihe pod názvom Veľké číslo (poľsky Wielka liczba), ktorej autorkou je poetka Wisława Szymborka. Ide o básnickú zbierku, ktorá pôvodne vyšla poetke v rodnej poľštine v roku 1976 ako v poradí jej siedma kniha a kritikmi je zaraďovaná medzi vrcholy Szymborskej tvorby. Do slovenčiny ju preložila Silvia Kaščáková, čím sa aktuálny okruh Szymborskej prekladateľov do slovenčiny kvalitatívne rozšíril. Doteraz si mohol slovenský čitateľ prečítať čo-to z poézie tejto poetky a nositeľky Nobelovej ceny za literatúru za rok 1996 v slovenskom preklade predovšetkým od Vojtecha Mihálika, Vlastimila Kovalčíka a Sylvie Galajdy.

Szymborskej básnická zbierka Veľké číslo v preklade Silvie Kaščákovej obsahuje celkovo 25 básní, pôsobí útlo, ale všetky básne sú navzájom umelecky vyrovnané a viaceré akoby boli napísané práve dnes a nie pred viac ako štyridsiatimi rokmi. Takou je napríklad báseň Terorista sa pozerá (s. 26), či básne reflektujúce problematiku vzťahu človeka a prírody, konkrétne zvierat (báseň Pohľad zhora, s. 21; báseň Chvála zlej mienky o sebe, s. 51).

Hoci by sme aj začali čítať Veľké číslo od ktorejkoľvek básne a postupne len-tak prechádzali k ďalšej a ďalšej ešte neprečítanej básni, prekvapí nás, že ani jedna báseň nenudí, nepodobá sa tej predchádzajúcej. Zmysel pre rôznorodosť sa prejavuje už pri využitej žánrovej forme a štýle básne, ktorý poetka mnohonásobne obmieňa. Objaví sa napríklad báseň, ktorá nesie viaceré štýlové znaky recenzie – mohli by sme hovoriť o akejsi palimpsestovej básni-recenzii či básnickej recenzii. Pri iných básňach poznať inšpiráciu vizuálnym umením – výtvarnou scénou, filmom či fotografiou. Striedajú sa básne-portréty, básne-autoportréty, básne pripomínajúce pohľad oka kamery či básne majúce podobu stredovekej výtvarnej miniatúry. Žánrovú pestrosť podporí napríklad aj báseň v podobe žalmu, alebo báseň-laudatio či báseň-výstraha.

Kľúčovými obrazmi zbierky Veľké číslo sú motív-symbol čísla, obraz oka či pozorovania, dívania sa; ďalej obraz zvierat, motív prázdnoty a nosné sú aj metafyzické témy večnosti a celistvosti. Motív „veľkého čísla“ v názve zbierky je príznakový a rámcujúci, poetka s týmto obrazom pracuje už v prvej básni zbierky pod názvom Veľké číslo a tento obraz  nechýba ani v poslednej básni zbierky pod názvom Ludolfovo číslo. Paradoxné však je, že hoci sa v zbierke viacnásobne opakuje motív čísla najmä v podobe sedmičky či trojky, lyrickú subjektu nevzrušujú veľké čísla, naopak, ženský lyrický subjekt stotožnený s poetkou uprednostňuje jednotlivosť, vníma „prvé tváre“ a zvyšok ide do nevidenia. V zbierke zaujmú okrem opozície veľké číslo a jednotlivosť smerujúcej až k paradoxu aj ďalšie nápadité oxymorá, ktoré sa však nemenia na hlbokomyseľné banality. Napríklad: „Len to, čo má ľudský pôvod, vie byť naozaj cudzie.“ Alebo: „Ľudská bytosť má od prírody smutný dych. Na takú čakám, teším sa na smutných.“ Szymborskej poézia prekvapivo doceňuje smutných, úsmevy považuje za falošné a je ich všade veľa, najviac chýbajú preto smutní.

Aj keď v zbierke Veľké číslo skutočne niet slabšej básne a žiadnej nechýba netradičný nápad ani závažnejší obsah, zvlášť provokovať a vzrušovať práve dnes môže čitateľov báseň Terorista sa pozerá alebo báseň Izba samovraha. V básni Terorista sa pozerá dokázala Szymborska presvedčivo zaznamenať 4 minúty okom teroristu s dokumentaristicky presným odratúvaním minút a sekúnd do výbuchu bomby. Báseň beží pred čitateľom ako film zanechávajúci úzkosť a zdesenie nad dobou a človekom. Z feminínneho hľadiska poteší báseň Lótova žena, v ktorej sa ženský lyrický subjekt búri voči mužovi, vníma sa ako neposlušný, obzerá sa z hnevu, prázdnoty... Báseň Cibuľa zasa považujem za vynikajúci metafyzický text, v ktorom sa invenčne pracuje s obrazom cibule ako existenciálnej metafory dokonalosti či celistvosti. Briskné postrehy s bytostnými presahmi potešia v básňach Jablonka či Ludolfovo číslo.

Szymborskej básne vo Veľkom čísle učia obdivovať hoci aj Ludolfovo číslo, lebo súri lenivú večnosť trvať. Učia ľudí byť v niečom ako zvieratá: mať čisté svedomie. Za príklad dávajú cibuľu, ktorá sa môže pozerať do seba bez strachu, lebo zvonku i zvnútra, do hĺbky je rovnaká. Tieto básne dokážu priviesť na ostrov, kde sa všetko vysvetlí. Presviedčajú, že to, čo žijeme, je premiéra, ani jeden deň sa nedá dopredu precvičiť, ale ani prežitý deň spätne opraviť. Básne vovádzajú až do izby samovraha, kde možno nájsť utrápeného Ježiša a neutrápeného Budhu. Varujú pred posmievačmi. Po Szymborskej zbierke Veľké číslo nech určite siahnu tí, ktorých osamotenie núti pozerať sa opakovane do seba, sú radi dotknutí tichom a hľadajú odpovede na prázdnotu putovania – možno aj tú svoju či druhých.

Recenzia mala premiéru na Rádiu Devín

Text: Monika Zumríková Kekeliaková

kniha (2).jpg

Živé vysielanie
??:??