Jesenná rozhlasová čitáreň

Jesenná rozhlasová čitáreň

Rozhlasová čitáreň je rubrika Rádia Litera, ktorá prináša knižné odporúčania od redaktorov.

Jeseň je na čítanie ako stvorená. Preto sme sa spýtali našich redaktorov a dramaturgov, s akou knižkou by vám odporučili tráviť tmavé večery. Pre lepšiu čitateľnosť a plné rozlíšenie kliknite sem.

A čo môžu čítať deti? To nájdete na stránke Rádia Junior.

Katarína Gažíková, web editorka: Elena Ferrante: Temná dcéra Očakávaný preklad knihy bestsellerovej Eleny Ferrante čitateľa nesklame, ale azda ani neprekvapí. Temná dcéra je niečo ako predzvesť Neapolskej tetralógie. Nazeráme do intímnych myšlienok rozvedenej profesorky Ledy, ktorej dve dcéry žijú a študujú u otca v Kanade. Ferrante opisuje pocity prázdna i pocity úľavy – pocity, ktoré pozná nejedna matka, no nahlas o nich nehovorí. V tejto jemnej a predsa odvážnej knihe autorka nedbá na to, čo sa patrí a nepatrí si pomyslieť. Leda otvorene priznáva svoje pochybenia aj úspechy. Svoj život čitateľovi predkladá tak, ako ho vidí, bez prikrášľovania a s Ferrante vlastnou priamočiarosťou. Katarína Gažíková, web editorka: Elena Ferrante: Temná dcéra Očakávaný preklad knihy bestsellerovej Eleny Ferrante čitateľa nesklame, ale azda ani neprekvapí. Temná dcéra je niečo ako predzvesť Neapolskej tetralógie. Nazeráme do intímnych myšlienok rozvedenej profesorky Ledy, ktorej dve dcéry žijú a študujú u otca v Kanade. Ferrante opisuje pocity prázdna i pocity úľavy – pocity, ktoré pozná nejedna matka, no nahlas o nich nehovorí. V tejto jemnej a predsa odvážnej knihe autorka nedbá na to, čo sa patrí a nepatrí si pomyslieť. Leda otvorene priznáva svoje pochybenia aj úspechy. Svoj život čitateľovi predkladá tak, ako ho vidí, bez prikrášľovania a s Ferrante vlastnou priamočiarosťou.

Karin Rumanová, hudobná dramaturgička: Erica Jong - Strach z päťdesiatky Po knihe Ericy Jong - Strach z päťdesiatky (Memoáre v polčase života) - som pôvodne siahla, pretože som hľadala darček pre svoju mamu. Ani Erica, ani moja mama však strachom z pribúdajúcich rokov netrpia, ani ubúdajúcou energiou, či nedostatkom odvahy. Memoáre Ericy Jongovej, ktorá v sedemdesiatych rokoch v Amerike získala slávu sexuálne otvoreným románom, ma naopak utvrdili v tom, že život ženy sa mladosťou ani stratou mladistvej krásy nekončí. Otvorenosť v názoroch, ktorú si dovolí len zrelá žena s nadhľadom, (láskavá) irónia a (štipľavý) humor, kritika i chvála feminizmu, no najmä hrdá ženskosť, to všetko v jej knihe nájdeme. Simona Fochlerová, tímlíderka Rádia Devín: Jean Hatzfeld: Stratégia antilop O genocíde v Rwande vieme všetci. Masakre s mačetami, behy o život, skrývanie až po oči v močiaroch ako bahenné africké antilopy. Kniha však nie je krvavá, a ak, tak len v spomienkach obetí. Rozpráva príbehy po genocíde. Tých, čo prežili a tých, čo vraždili. Aké to je stretávať vraha vašich detí na poli? Alebo aké to je stretávať deti svojich obetí na ulici? Táto kniha do mňa zaťala ako mačeta. Nechala vo mne jazvu, ktorá mi pripomína čoho je človek schopný – nechať sa ovplyvniť akoukoľvek propagandou. Zistila som podstatnú vec, že genocídy sa môžu zopakovať kedykoľvek a kdekoľvek a že niečo hnilé je hlboko v rase ľudskej.

Veronika Dianišková, dramaturgička: Andrea Bokníková: Potopené duše Budem stručná: chcela by som, aby si túto knihu prečítali všetci, aby ju mal každý v knižnici. Andrea Bokníková zozbierala texty aj biografické materiály slovenských poetiek, na ktoré ich generácia úplne zabudla. Ostali po nich len biele miesta v antológiách, pretože mužský svet im nedovolil vyniknúť. A azda aj ony samé často ustúpili, aby zažiaril ten, kto im bol blízky i keď to malo znamenať, že ony samé ostanú v tichu. Andrea Bokníková objavila to, čo tu vždy bolo, kvalitné, boľavé, tiché aj krikľavé, šokujúce aj lyrické básne žien, ktorých mená ste možno nikdy nepočuli. Neprávom.

Monika Kekeliaková, dramaturgička: Valentín Beniak: Slovensky Igric sa búri aj žalostí V básnickej zbierke Valentína Beniaka Slovenský Igric sa búri aj žalostí (2017) je celý jeden cyklus, v ktorom sa odráža Beniakovo zatknutie v roku 1945 a následné prepustenie, lebo básnikove skutky sa nevyhodnotili ako predmet šetrenia retribučným súdom. Čitateľ ma takto možnosť poznať komplexnejšie tvár básnika, v ktorého tvorbe po počiatočnej eufórii z vlastného štátu Slovákov pribúdali aj ostré kritiky režimu a texty, kde hanobil konformistických (režimových) básnikov. V igricovskej knihe sa reflektuje aj básnický osud Beniaka počas totality, keď bol predčasne penzionovaný a nemohol dlhé desaťročia publikovať.

Mojím druhým odporúčaním nebude kniha. Možno vás prekvapí, keď poviem, píšte si vlastné denníky. Ako naše telo potrebuje pohyb, a dnes také moderné sú sauny a retro bicykle, zdravá strava, naša duša a rýchla internetová doba potrebuje denníkové sebapoznanie ako nikdy predtým. A uvidíte, aké je uzdravujúce si svoje zápisky potom čítať, škrtať, dopĺňať či páliť. Do čítania, priatelia!

-KG

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame