Literárny zemepis IX - Na výlete v Rakúsku, 1. časť

Téma týždňa

Literárny zemepis IX - Na výlete v Rakúsku, 1. časť

08. 01. 2018 12:21

V prvom Literárnom zemepise roku 2018 sa vyberieme na návšteku k nášmu juhozápadnému susedovi — Rakúsku. Pripravený je pre vás týžden plný výbornej rakúskej literatúry. V Čítaní na pokračovanie si čítame poviedky Ingeborg Bachmannovej Tridsiaty rok. Určite si nenechajte ujsť prvú rozhlasovú hru tohto týždňa s názvom Slečna Elza, v ktorej rieši mladá Elza obrovskú dilemu: pomôcť otcovi v ťažkostiach, alebo si zachovať vlastnú česť? Vysielame aj hru klasika rakúskej prózy Franza Werfela či úryvok z prózy Milenky nobelistky Elfridy Jelinek. Čítať si budeme aj úryvok z (podľa kritikov najlepšieho) románu Vicki Baumovej Zlaté črievičky. Tešiť sa môžete i na životopisné pásmo o rakúskom ministrovi Metternichovi a verše Georga Trakla a Nikolausa Lenaua.

V tomto týždni si budeme čítať na pokračovanie prózy rakúskej spisovateľky, autorky rozhlasových hier Ingeborg Bachmannovej, ktorá sa narodila v roku 1926 v Klagenfurte a zomrela v roku 1973 v Ríme. Spisovateľkin štýl spoznáte vďaka novele Tridsiaty rok. Dielo je zaujímavé tým, ako ženská rozprávačka hovorí o životnej kríze muža. Existenciálne motívy vychádzajú z tézy, že "keď človeku ide na tridsiatku, neprestane sa o ňom hovoriť, že je mladý. No on sám, hoci nepozoruje na sebe nijaké zmeny, začne byť neistý; má pocit, akoby už nemal právo vydávať sa za mladého.” V réžii Martina Bendika číta Helena Geregová.

V prvej rozhlasovej hre tohto týždňa, ktorá vstúpi do vysielania v pondelok, prázdninuje Slečna Elza, dcéra viedenského advokáta v juhotirolsom kúpeľnom meste San Martino di Castrozza. Od matky jej príde expresný list, Elzin oted potrebuje zohnať do troch dní 30 000 zlatých, ináč pôjde do väzenia. Matka ju žiada, aby požičala peniaze od bohatého strýca Dorsdaya. Ten s pôžičkou súhlasí; má však jednu podmienku – Elza musí súhlasiť s tým, že uvidí jej nahé telo. Elzu tento návrh veľmi rozhorčí, ale neskôr si začína uvedomovať dilemu, v ktorej sa ocitla. V hre Arthura Schnitzlera účinkujú Magda Vášáryová, Ľubo Roman, Soňa Valentová, František Dibarbora, Mária Prechovská, Viera Strnisková, Jozef Cút, Leopold Haverl, Juraj Slezáček a ďalší. Réžia: Oľga Janíková.

Ďalšia rozhlasová dramatizácia novely významného klasika rakúskej prózy, Franza Werfela, príde na Literu v stredu. Bledomodré ženské písmo je drámou muža, ktorému frak po mŕtvom spolužiakovi navždy zmení život. León sa príliš bojí biedy a napriek tomu, že často uvažuje o náprave zrady, ktorej sa dopustil v honbe za majetkom a spoločenským uznaním, nedokáže zísť zo svojej začatej cesty a vzdať sa nadobudnutého blahobytu. Cesta, ktorú si vybral, je bez jeho životnej lásky a napokon ho dovedie k samote a večnému smútku. Účinkujú Pavol Mikulík, Anna Tyralová, Emília Vášáryová, Viera Richterová, Marián Gallo, Eduard Bindas a ďalší. Réžia: František Obžera.

Od štvrtka uvedieme rozhlasovú hru pre mládež autora Johanna Nestroya. Hlavný hrdina, mladík Gottlieb Herb hľadá svoje šťastie. Je plný vedomostí a predpokladá, že ho nájde s dobrým zamestnaním – no nie hocijakým, najradšej by začal rovno ako šéf nejakého podniku. Strýko Pappinger sa hrdému synovcovi snaží potajomky vybaviť protekciu u manželky baróna Waldbranda. Gottlieb čoskoro dostane pozvanie k barónovi. V hre s názvom Chránenec účinkujú Vladimír Kobielsky, Stano Dančiak, Emil Horváth, Zuzana Kapráliková, Helena Krajčiová, Eva Krížiková, Ivan Vojtek a Peter Sklár. Réžia: Martin Kákoš.

Tento týždeň vám ponúkneme aj dve stereočítania. Prvou bude stereopoviedka Marie von Ebner-Eschenbachovej, významnej rakúskej spisovateľke obdobia realizmu. V románoch, novelách a poviedkach prejavila zmysel pre sociálne fenomény a ich psychologické dôsledky. Po slovensky vyšiel jej román Obecné pastorča. Poviedka Štedrý večer slečny Zuzanky, ktorú vysielame od utorka, pochádza zo zbierky Z dní neskorej jesene. Zuzanka je stará dievka, ktorá počas najkrajšieho večera v roku podstúpi podobnú mravnú očistu ako Mr. Scroodge v Dickensovej Vianočnej kolede. Rozhodne sa, že nebude egoisticky užívať svoje bohatstvo, ale podporí štúdium chudobného chlapca z domu. Je to klasický vianočný príbeh, ktorý nás oslovuje z konca 19. storočia. Autorka ju napísala v roku 1901. V réžii Laca Keratú účinkujú Judita Bilá, Zuzana Kyzeková, Linda Zemánková, Juraj Predmerský a Emil Zvarík.

Druhé stereočítanie bude pochádzať z pera Alexandra Lernet-Holenia. Traja králi v krajine mŕtvych opisuje príbeh z čias 1. svetovej vojny. Je sviatok troch kráľov a traja vojaci francúzskej armády v prestrojení za koledníkov prichádzajú do dediny, aby tam rokovali o svojich veciach. V dome bývalého krčmára stretávajú muža a tehotnú ženu – rodinu, ktorá náramne pripomína tú Svätú. Na Litere od štvrtka. V réžii Martina Bendika účinkujú Karol Machata, Miroslav Trnavský, Peter Sklár a Vladimír Minarovič.

Rakúska spisovateľka Elfride Jelinek vyrástla vo Viedni, kde študovala dejiny umenia, divadelnú vedu a hudbu. Píše eseje, rozhlasové hry, drámy aj prózu. V roku 2004 získala Nobelovu cena za literatúru. V próze Milenky neľútostne vypreparovala štruktúru života rakúskeho vidieka. Idylická krása kraja sa vyskytuje len na prvej a poslednej strane - všetky ostatné sú o ľuďoch, ktorí majú celkom iné túžby a ciele, než aby sa starali o niečo nezištné, povznášajúce ducha. Akú má v tomto svete podobu láska, aký osud čaká ženy a ich dcéry, to sa dozvedáme na príklade hrdiniek Brigitty a Pauly. Úryvok číta od utorka Mária Schlosserová.

Vicki Baumová tiež vyrastala vo Viedni. Písať začala v roku 1914, keď mala 26 rokov. Na výslnie sa dostala po vydaní románu Ľudia v hoteli. Tento román zohral v jej živote rozhodujúcu úlohu. V Hollywoode sa podľa neho chystali nakrútiť film so slávnou Gretou Garbo – a tak autorka prijala pozvanie na návštevu – a ostala v Hollywoode celých tridsať rokov. Zlaté črievičky sú Baumovej posledným románom, najzrelším a podľa kritiky aj najlepším. Podáva v ňom svedectvo o žene a ženstve, a zároveň aj o svete, ktorý ženu obklopuje a podmieňuje jej sebarealizáciu. Úryvok z románu číta od piatku Mária Schlosserová.

Pripravené máme aj dve pásma, to prvé je životopisným dramatickým pásmom o rakúskom ministrovi, ktorý v prvej polovici 19. storočia vytváral európsku politiku. Má názov Metternich a jeho autorom je Ladislav Švihran. Na Litere od utorka. V réžii Magdy Grandtnerovej účinkujú Marián Slovák, Karol Strážnický, Anna Maľová, Vladimír Minarovič, Ivan Laca a Mária Schlosserová.

V stredu do vysielania vstúpi pásmo z cyklu Pozvete nás ďalej? S Rakúskom nás spája história, priateľstvá, čulý cezhraničný styk, ale aj Dunaj. Aká je rakúska kultúra a umenie? V súčasnosti nie je problém vycestovať za výstavami, či koncertmi priamo do Viedne či iných rakúskych miest. No umenie našich juhozápadných susedov môžeme obdivovať aj u nás, doma. Sprostredkúva nám ho Rakúske kultúrne fórum. Pozývame vás do jeho priestorov. Reláciu s názvom Sme si podobní pripravila Gabriela Horečná.

Od piatku nás čaká ja satirické pásmo vyskladané z diela rakúskeho prozaika, dramatika a novinára, humoristicky založeného, no ostrého kritika spoločenských neduhov — Karla Krausa. Autorom relácie je Ján Štepita, názov relácie je Karl Kraus: Kankán. Účinkujú Ján Kožuch, Peter Vilhan, Michal Ďuriš, Martin Horňák, Michal Gazdík a Emília Čížová.

S odhodlaním byť regulérnym štipendistom sa do rakúskeho Kremsu vydáva Marián Hatala. Postupne však prichádza na to, že je štipendistom proti svojej vôli... List Mariána Hatalu Odinakiaľ… z Kremsu číta od utorka Peter Cibula.

Na Litere vysielame v rámci literárneho výletovania po Rakúsku dve eseje. Hneď prvý deň týždňa nám Klemens Renoldner ponúkne malý príspevok k nemecko-rakúskemu priateľstvu: Kde som ja, tam je Viedeň & Berlín (13 spôsobov ako neporovnávať neporovnateľné). Čo sa dá na týchto mestách objaviť? Číta Jozef Šimonovič.

Druhú esej vás pozývame počúvať od piatku. Rakúsky prozaik Robert Musil v eseji Duchovné, modernizmus a metafyzika svojským spôsobom reflektuje vzťah medzi poznaním, modernitou a náboženstvom. Číta Helena Geregová.

Nezabudli sme ani na rakúskych básnikov. Georg Trakl bol rakúsky lyrik a významný expresionistický básnik. Reprezentoval dekadentizmus a katastrofizmus, predvídal úpadok Rakúsko-Uhorska. Bojoval v prvej svetovej vojne. Po tom, ako prišiel do kontaktu s ťažko ranenými a zomierajúcimi vojakmi prepadol hlbokým depresiám. Liečil sa v nemocnici v Krakove, kde zomrel na predávkovanie kokaínom, pravdepodobne spáchal samovraždu. Predmetom jeho poézie bol zmysel bytia, smrť a ničota. Od stredy počúvajte jeho verše pod názvom Večer moje srdce. V preklade Mily Haugovej recituje Peter Sklár.

Nikolaus Lenau, vlastným menom Nikolaus Franz Niembsch Edler von Strehlenau, mal podobne pohnutý osud ako Trakl. Študoval filozofiu, právo a medicínu vo Viedni, Bratislave a v Heidelbergu a svoje prvé básne uverejnil v Seidlovej Aurore v roku 1827. V roku 1832 sa odsťahoval do USA, s plánom založiť si tam farmu, no čoskoro sa sklamaný vrátil naspäť. Odvtedy viedol nestály život, často meniac svoj pobyt. Niektoré jeho básne v tomto období boli inšpirované nešťastnou láskou k priateľovej manželke. Výrazným prvkom jeho tvorby bola melanchólia. V roku 1844 bol umiestnený na liečení v psychiatrickom ústave, kde bol až do svojej smrti. Verše Moja ruža recituje od štvrtku Alfréd Swan.

Program dramaturgicky pripravil Martin Šenc.
Hudobná dramaturgia: Karin Rumanová

Program rádií

Text: Katarína Gažíková, Martin Šenc

Živé vysielanie
??:??