Nevesty hôľ, lesní mužíci a naše Tatry - 1. časť

Téma týždňa

Nevesty hôľ, lesní mužíci a naše Tatry - 1. časť

02. 09. 2018 22:36

Septembrové dni naplníme nevestami hôľ, stromovými barónmi, lesnými mužíkmi či dievčatkom z hôr menom Heidi. V Čítaní na pokračovanie sa môžete započúvať do knihy Itala Calvina Stromový barón. Tí, ktorí máte radi naše Tatry, nenechajte si ujsť fíčer Ernesta Weidlera pod názvom Nepodpílime si štíty tatranské. Je síce z 80. rokov minulého storočia, prešlo od jeho vzniku viac ako 30 rokov, a predsa sa človek/turista v Tatrách stále nepoučil. Peter Krištúfek sa vo svojej originálnej eseji zamyslí nad vrchmi a dolinami. Nebudú chýbať verše s témou stromov od Jána Stacha, Jána Smreka a Andreja Sládkoviča. Výborné je pásmo Ivana Laučíka a Pavla Hrúza pod názvom Tatry. „Ktovie, o čom sníva ryba a ktovie, či ružu bolí, keď sa o ňu popicháme..., možno by bolo potrebné dotknúť sa stromu a započuť hlasy...," hovorí Karol Machata v postave „Stromu" v rozprávke Ruda Dobiáša Rodičovská láska. A rozrozpráva sa tu aj dievča, ktoré je i nie je iba strom. Osviežením týždňa bude povesť o Kriváni a Holi a k vrcholným výberom určite patrí Švantnerova hra Nevesta hôľ  a hra pre mládež HEIDI  podľa predlohy J. Spyriovej.

Svojrázny samotár bojujúci za právo byť iný v storočí osvietenstva a ideálov slobody, rovnosti a bratstva. Barón Cosimo di Rondó sa ako dvanásťročný rozhodne žiť na stromoch, odkiaľ ho neprinútia zliezť ani búrlivé spoločenské udalosti, ani životná láska Viola, ani dobrodružné príhody so zbojníkmi, pirátmi, či vojakmi rôznych národností. "Iba tak, že do smrti bol neľútostne sám sebou, mohol dať niečo všetkým ľuďom..."  Toľko o hlavnej postave tohtotýždňového Čítania na pokračovanie.  Italo Calvino patrí medzi najvýznamnejších talianskych spisovateľov a jeho kniha Stromový barón nesie črty burlesky aj sci fi, historického či mierne politického románu. No je to najmä skvelá literatúra s rozličnými štylistickými vrstvami. V piatich častiach si úryvky z nej môžete vychutnať v interpretácii Borisa Farkaša.

Kto by nepoznal Heidi, dievčatko-sirotu, tak nákazlivo bažiace po živote, ktorý sa k nemu zdanlivo obracia chrbtom. Všetko čo hľadá napokon nájde v lone prírody, po boku spočiatku nevrlého starého otca, ktorý vnučku odmieta prijať. Jej autenticita a bezbrehá srdečnosť si však časom podmaní každého v okolí. Vo forme rozhlasovej hry vám od pondelka ponúkame návrat ku klasickému dielu literatúry pre mládež z pera Johanny Spyriovej. V réžii Viery Weidlerovej účinkujú Anna Bučinská, Erika Bauerová, Darina Vašíčková, Martin Gregor, Hana Meličková, Hana Kostolanská, Peter Mikulík, Viktor Blaho, Rudolf Velický a ďalší. Hra je z roku 1973.

V roku 2014 napísal Peter Krištúfek svoju esej Doliny a vrchy. V tom čase už dávno patril k etablovanej skupine mladšej prozaickej generácie. Vo svojich dielach sa okrem iného venoval najmä otázke slovenskej identity a nebál sa ísť až k historickým prameňom. S trochou nadľahčenia komentoval i bolestivé témy slovenskej histórie. Podobne ako vo svojom prírodnom zamyslení, ktoré interpretuje Radoslav Kuric.

Od utorka vám ponúkame fíčer Ernesta Weidlera Nepodpílime si štíty tatranské. Autor bol publicistom a rozhlasovým redaktorom, ktorý sa neuspokojil s „jednoduchými rozhovormi". Vo svojich obľúbených žánroch - fíčroch - dával reportážam „ďalšiu dimenziu." Ako v tomto prípade, kedy sa s mikrofónom vybral do Tatier, konfrontujúc opýtaných s ekologickým aspektom vtedajšieho života v horách, ktorý už musel čeliť turisickému a tým i dopravnému rozmachu. Hoci ide o 30 rokov starý dokument, ktovie čo by sa bolo stalo, keby sa tieto témy začali vnímať s plnou vážnosťou už vtedy. Účinkujú Ernest Weidler, Jana Bárdošová, Ján Mistrík, Ľubo Roman, Mária Dacejová, Eva Večerová, Peter Jezný, Boris Farkaš a Marián Gallo.

Telom si vystúpila z tepla svojho, a po tom užasnutí (akoby v rakve poležiačky vynášali oheň) zostala horieť svieca: tne. A na ústupe luna v zdĺhavých odchodoch cyklicky mi ťa odníma..." Aj takto znejú verše Jána Stacha z básne Aj stromy zatúžia raz vrátiť sa, ktoré vám prednesie Peter Sklár.

Aby „naturálnej" poézie nebolo málo, pohľad poetov posilní i jeden z najvýznamnejších autorov slovenskej literárnej tvorby 20. storočia Ján Smrek a jeho Verš o kvitnúcich dlaniach. Báseň príjemne sa nesúca, melodická, plná lásky k človeku a životného optimizmu. Pre tých, ktorí vo veršoch hľadajú krásu a harmóniu recituje Karol Machata.

Nevybrali sme si krajinu kde sa narodíme, ale nakoniec predsa máme možnosť prežívať ju a scítiť sa s ňou. Prežiť jej hĺbky a výšky a prežiť ich celou svojou bytosťou. To je jedna z najvyšších radostí, aké nám život môže poskytnúť. Radosť z prežívania priestoru nás formuje, nalaďuje k životu, otvára nás..."  Ktovie či práve toto má na mysli väčšina ľudí, ktorí pri téme národnej hrdosti či identity bez váhania menujú ako prvé Tatry. Takisto nazvali svoju rozhlasovú kompozíciu i jej autori Ivan Laučík a Pavel Hrúz. V réžii Daniely Ilavskej účinkujú Ján Kožuch a Peter Vilhan. Relácia mala premiéru v roku 1996, vy ju môžete počuť od stredy.

Rozprávková hra Rudolfa Dobiáša hovorí o jednej rodine. O rodičovskej láske, ktorá nepozná hraníc. O dcére, ktorá bezbreho vydiera rodičov, chce od nich aj nemožné a tí jej to napriek všetkým nástrahám dokážu dať. K akým záverom toto jednanie speje sa dozviete v rozprávke Rodičovská láska. Účinkujú Leopold Haverl, Zdena Gruberová, Jana Valocká, Karol Machata a Elo Romančík.

Od štvrtka môžete počúvať hru Beáty Mačingovej Presadiť strom. Staňte sa svedkami tajomstva dvoch sestier (jednej bezdetnej a tej druhej, ktorá túži po potrate). Ako to je s ich synom Milanom? Dozvie sa Milan, ktorá zo sestier je jeho skutočná mama? V réžii Juraja Antalíka účinkujú Dana Trnčíková, Kveta Stražanová, Jozef Stražan, Peter Trník a Andrej Šilan.

Kriváň a Hoľa boli obrí súrodenci, ktorí sa mali veľmi radi. Nahnevaný čarodejník raz premenil celú ich rodinu na kamenné vrchy - Tatry. Iná povesť hovorí, že Kriváň je krivý, lebo doň anjel vrazil počas letu. No a najväčším trestom pre Kriváň a Hoľu bolo ich oddelenie - preto vymysleli, ako by sa mohli spojiť. Spájajú ich riečky. Pri relácii Bola raz jedna povesť, od redaktorov Rozálie Vlaskovej a Ľuboša Machaja, si prídu na svoje aj mladší rozhlasoví poslucháči. Program o slovenských povestiach s hádankami pod názvom Tatranskí obri Kriváň a Hoľa dal priestor deťom zo základnej školy a počuť budete i Petra Wittgrúbera z Mestského múzea v Pezinku. Okrem nich účinkujú Zuzana Jurigová-Kapráliková, Martin Kaprálik, Alfréd Swan a Laco Kerata.

A opäť báseň zo Slovenskej čítanky. Tentoraz to bude Andrej Sládkovič a jeho Lipa cyrilo-metodejská. Patrí k autorovej neskoršej tvorbe. Predtým bol Sládkovič básnikom krásy, mladosti a životného elánu, tu sa stáva jeho tvorba intelektuálnejšou, hľadá humanisticko-mravný charakter národného vývinu. Aktivita človeka a revolučný pátos sa úplne strácajú, skôr sa zamýšľa nad súčinnosťou viery a uvedomelého vlastenectva. Recituje Alfréd Swan.

Nuž a na záver to najlepšie. V piatok si rozhodne nenechajte ujsť dramatizáciu vrcholného diela slovenskej lyrizovanej prózy Nevesta hôľ. František Švantner čerpal najmä z archaickým mýtov a ľudových balád. Oslavuje prírodu a život v nej, využíva naturálne prvky iracionality a fantastiky, skúma hranicu medzi životom a smrťou. Švantnerov svet je plný mužských postáv prepojených s témou ženy a lásky, ktorú reprezentuje záhadná a divoká Zuna, živočíšna žena, aká nemá v slovenskej literatúre obdobu. Účinkujú Michal Dočolomanský, Július Pántik, Juraj Paška, Božidara Turzonovová, Braňo Koreň, Alojz Kramár, Jozef Šimonovič, Jozef Šándor, Ondrej Košút, Ľudovít Ozábal, Ján Kákonyi, Vlado Durdík a ďalší. Hra je z roku 1967.

Autorka scenára: Monika Kekeliaková

Text: Lucia Šaráková

Fotky: pixabay.com, unsplash.com, wikipedia.org, TASR

Živé vysielanie
??:??