Na Větrné hůrce, Sturmhöhe, Wuthering Heights či „po našom“ Búrlivé výšiny. Tento britský romantický príbeh vznikol pod perom Emily Brontëovej, no prvýkrát vyšiel pod mužským pseudonymom Ellis Bell v roku 1847.
Emily Brontëová zomrela krátko po vydaní románu, ktorý nezožal v čase svojho vydania výrazný úspech a istú dobu bol dokonca považovaný za skoré a nezrelé dielo Charlotty Brontëovej. Hodnotu diela rozpoznali až v 20. storočí a dnes je román Búrlivé výšiny považovaný za jedno z najvýznamnejších diel anglickej literatúry.
Emily Brontëová žila so svojou rodinou v značnej izolácii od kultúrneho diania svojej doby, a hoci sa inšpirovala básňami Williama Cowpera, Roberta Burnsa, Waltera Scotta, Dorothy Wordsworthovej a Georga Gordona Byrona, vytvorila značne originálne dielo, ktoré šokovalo viktoriánsku spoločnosť svojim nekonvenčným prístupom ku kresťanstvu, poňatím dobra a zla a stoickým postojom bez odsúdenia činov hlavných postáv.
Hlavným motívom knihy je láska medzi Katarínou a Heatcliffom. Je však ťažké zistiť, či autorka chcela, aby čitateľ hlavné dve postavy prijal ako romantických hrdinov, ktorých láska prekonáva spoločenské zábrany a konvenčné morálku, alebo či ich má čitateľ odsúdiť ako ľudí, ktorí sebe navzájom, aj ostatným naokolo, svojou nezriadenou vášňou zničia život. Toto je črta, ktorá vo svojej dobe čitateľa značne znepokojovala a spôsobila, že dielo nebolo ešte dlho po svojom vzniku uznávané.
Typickým rysom románu je neštandardné zaobchádzanie s charakterom postáv. Brontëová veľmi zaujímavo prideľuje vlastnosti, ktoré boli v tej dobe automaticky považované za ženské a naopak, svojim postavám bez ohľadu na ich pohlavia. Napr. mladá Katka v porovnaní s Lintonom je tou silnejšou, energetickejšou a samostatnejšou z páru. Linton je opísaný ako jemný, pasívny, a to aj počas dvorenia.
Manželstvo medzi Katkou a Haretonom je do značnej miery ozvenou vzťahu medzi ňou a Heathcliffom. Obe ženy boli vzdelanejšie a na spoločenskom rebríčku vyššie postavené. Pre oboch mužov je typická prirodzená inteligencia .
Rodiny, ako Earnshawovci tak Lintonovci, predstavujú vzájomné protiklady. Kým Earnhawovci sú symbolom určitej prírodnej divokosti, Lintonovci symbolizujú hmotnú spoločnosť.
Najkomplikovanejšio postavou príbehu je Heathcliff . Čiastočne štylizovaný ako romantický hrdina, tak ako to čitateľ očakáva, tmavý, inteligentný, chladný. Avšak tiež krutý a necitlivý voči svojmu okoliu. Čitateľ do konca príbehu očakáva, kedy odhodí svoju zápornú masku a ukáže sa vo svojej pravej citlivej podobe, kedy sa ukáže, že všetky jeho bezcitné krutosti boli vyvolané jeho nešťastnou láskou ku Kataríne. Autorka túto masku nestrhne ani na konci a očakávaný romantický hrdina tak zostáva zahalený a klišé romantickej literatúry nenaplnené.
