Gejza Vámoš, Ján Hrušovský či Laco Novomeský

Téma týždňa

Gejza Vámoš, Ján Hrušovský či Laco Novomeský

20. 05. 2019 08:12

Rádio LITERA tento týždeň naplní skutočne príťažlivou mozaikou viacerých výnimočných slovenských medzivojnových autorov. Môžete sa tešiť na Gejzu Vámoša, Jána Hrušovského, Margitu Figuli či Laca Novomeského. V Čítaní na pokračovanie sa objaví Vámošova Jazdecká legenda, ktorej základom je príbeh lekárov vo vojnovom čase, jeho expresívna poviedka Jesť približuje útrapy zo živočíšneho hladu a do pozornosti dávame i Vámošov text Nandi, ktorý vyvolal búrlivú diskusiu. Ján Hrušovský v Psej revolte zasa ponúkne talianske prostredie a svojskú metaforu psa. Vôňa lúk, pšenice a vábenie, to všetko môžete prežiť v poviedke Margity Figuli Pokušenie. Novomeského verše zo zbierky Romboid privejú atmosféru chlapčenstva, ale aj dezilúzie a posunú nás k „veciam a vecičkám" každodennosti, i k téme väzenia. Nazrieme aj do osudov legendárnej literárnej kaviarne Štefánka - kde často práve v medzivojnovom období chodieval Ján Smrek, či už na raňajky alebo len tak na kávu. K vrcholným výberom týždňa určite patria aj dva fíčre: od Terézie Simanovej (Za červenou oponou: Karla a Laco) a od Veroniky Dianiškovej (Nechcem, aby ma bolo vidieť). Prvý bude o Lacovi Novomeskom, druhý ponúka sondu do vnútra žien bez domova. Týždeň ukončíme aj fíčrom z cyklu Procesy, ktoré otriasli svetom, Martin Kákoš vám v ňom priblíži proces Johanky z Arcu.

Gejza Vámoš patrí k výrazným osobnostiam medzivojnovej slovenskej prózy. Vyštudovaný lekár, silno ovplyvnený týmto prostredím sa vyznačoval prózou plnou pesimizmu, naturalizmu, podmienenou filozofickým dererminizmom. Jeho kniha Jazdecká legenda je výberom šiestich noviel. Konkrétne novela Jazdecká legenda je veselým rozprávaním o zážitkoch štyroch lekárov, ktorí počas vojenskej služby absolvujú polročný jazdecký výcvik. Príbeh je plný sarkastického humoru a neľútostnej satiry vojenských praktík. Doktorom sa do výcviku dva krát nechce. Veliteľ trvá na svojom, vraj mu raz budú vďační. Sú však situácie v živote, v ktorých je pomoc dobromyseľného druha neoceniteľná a vôbec, s takýmito spolupracovníkmi to nakoniec ešte môže byť zaujímavé. Číta Ján Mistrík v piatich častiach od pondelka do piatka.

Do pozornosti dávame aj umelecký dokument Veroniky Dianiškovej Nechcem, aby ma bolo vidieť, ktorý sa snaží priblížiť pocity a potreby žien bez domova. Len v Bratislave je bez stabilného bývania okolo 4000 ľudí z toho asi 30 percent sú ženy. Aké to je keď sa vám odrazu zrúti celý svet? Keď ste na všetko sami? Žena je v prostredí ulice ešte viac zraniteľnejšia. Relácia každý z príbehov analyzuje vrstvou faktografickej vernosti. Vypočujte si rozhovory s odborníkmi i samotnými ženami bez domova-klientkami zariadení Zátišie. Fíčer z minulého roka je mimoriadne autentický, doslova pod kožu lezúci, čo nezostalo bez povšimnutia - Veronika zaň nedávno obdržala Prémiu Literárneho fondu v rámci výročnej ceny za Novinársku tvorbu.

Kosé tvary času, rozlomené detské hry či srdce ako väzenie..." - započúvajte sa do veršov Laca Novomeského zo zbierky Romboid. Rádio Litera vám ich ponúka v podaní Dušana Jamricha a Vladimíra Durdíka ml. Autor svoju básnickú zbierku venoval Jankovi Kráľovi, konfrontuje v nej krásne detské sny so zložitým svetom dospelých, v ktorom je všetko skrivené (tak ako sú krivé i tvary romboidu). Rozhlasové verše mali premiéru v roku 1977.

Utorok začneme poviedkou Jána Hrušovského Psia revolta. Sledujeme históriu o tom, ako sa pes Scarpa stal buričom - vyhladovaný a smädný zaútočí a ukradne salámu cudzincovi. Pri revolúcii sa správa ako komunistický vodca - nestráca duchaprítomnosť, so spoľahlivými súdruhmi obsadí poštu, telegraf a vyhlási slobodnú psiu republiku. V tej vraj niet ani psích košíkov, ani vyvolencov, ani vysotencov. Salámu vyhlásil síce za všeobecný majetok, avšak jej spravovanie si ponechá pre seba, ako najspoľahlivejšieho psa. V réžii Martina Kákoša číta Edo Vítek.

Bola tenučká, bledá, pochudnutá. Po šiestich týždňoch v nemocnici šla sama, nevedela kam.. V ošúchanom kostýme s malým klobúčikom, vyzerala ako vrabec vo vetre.. V balíčku posledné poklady. Nieto čo jesť na zemi. Na rozdiel od zvierat, ktoré si kdekade vedeli nájsť nejakú tú dážďovku, človek nemal čo jesť..." Nenechajte si ujsť príbeh nabitý silnou expresivitou a naturalizmom, v ktorom hlavnú hrdinku Tildu trápi až živočíšny hlad. Gejza Vámoš nazval svoju poviedku príznačne - Jesť.Účinkujú Jozef Vajda, Zdena Studenková, Soňa Ulická, Anna Tyralová, Nataša Kulíšková, Vladimír Durdík a ďalší. Hra je z roku 1986.

A opäť Laco Novomeský. Jeho intelektuálna poézia, v ktorej cítite pulzujúce srdce, nestratila svoju pôsobivosť ani dnes. Presvedčte sa o tom pri počúvaní veršov pod názvom Človečina. Rádio Litera vám ich ponúka v interpretácii Vladimíra Minaroviča.

Pri Vámošovom rukopise budete môcť zostať aj v stredu vďaka dramatizácii Nandi, ktorá je rozhlasovou úpravou románu Odlomená haluz, „ktorý svojho času vyvolal búrlivú celospoločenskú diskusiu, súdne spory a vylúčenie Vámoša z lekárskej komory. Treba podotknúť, že Vámošov román aj dnes pôsobí nanajvýš sugestívne a autenticky, a zachováva si aj svoj polemický rozmer" (P. Oriešek). Pod režijným vedením Oľgy Janíkovej účinkujú Vladimír Obšil, Slávo Záhradník, Ivan Šándor, Eduard Bindas, František Kovár a Peter Jezný. Hra bola mala premiéru v roku 1988.

Ďalej vás pozývame nazrieť do osudov legendárnej literárnej Kaviarne Štefánka - kde často chodieval napríklad Ján Smrek. Návštevníci si tu čítali noviny, raňajovali, debatovali. Medzi častých hostí patril i Emil Boleslav Lukáč, Rudolf Dilong, Dobroslav Chrobák, Emo Bohúň či Margita Figuli. Aké osudy mala kaviareň neskôr? To sa dozviete v relácii Ivice Ruttkayovej s názvom Osudy starých budov. Začujete hlasy Gabriela Rapoša, Miloslavy Zemkovej, Mariána Minaroviča, recitovať bude Ján Mistrík. Relácia je z roku 1994.

Bol to citlivý človek, rôzne politické hry mu boli cudzie, vedel sa rýchlo rozcítiť, nebol pragmatik typu Husáka. S ideálmi ľavice sa zoznámil v Budapešti, kde sa narodil. Dezilúzia po prvej svetovej vojne, hlad a nedostatok ho prirodzene priklonili k sociálnym otázkam. Stal sa komunistom. Mama zas bola naštvaná celý život. Nezdieľala otcov opitimizmus...," spomína na rodičov Laca Novomeského a Karlu Novomeskú ich dcéra Elena Bútorová. Viac o osude básnika Laca Novomeského, na pozadí súdnych procesov, ktoré boli súčasťou jeho života, sa dozviete v pásme Terézie Simanovej Za červenou oponou: Karla a Laco, ktoré uvádzame v rámci cyklu Ars litera. Účinkujú historici Tomáš Černák a Viliam Plevza, spisovateľ Albert Marenčin a Sáva Popovič. Relácia je z roku 2012, vy ju počúvajte od štvrtka.

Príbehy jej próz tematicky vychádzajú z netradičného sociálneho a spoločenského prostredia, vo väčšine z nich dominuje téma lásky a zápasu o čistotu jej prejavu. Poetikou štýlu sa zaradila do prúdu slovenskej lyrizovanej prózy. Aj takéto charakteristiky nájdete pri osobnosti spisovateľky Margity Figuli. Vyberáme pre vás jej Pokušenie - v ktorom sa stávame svedkami intímnych momentov mladého páru, jednej chvíle v lone prírody a vášne. Účinkujú Darina Vašíčková, Hana Letková a Maroš Kramár.

Procesy, ktoré otriasli svetom - to je cyklus hraných dokumentov autora Martina Kákoša o súdnych procesoch, ktoré svojím verdiktom zasiahli do chodu dejín, nastolili historickú spravodlivosť, alebo naopak poslúžili mocenským skupinám deklarovať svoju nadradenosť nad právom. Oboznamuje s najznámejšími procesmi od staroveku po súčasnosť. Treťou epizódou cyklu je proces s Janou z Arcu, slávnou Pannou Orleánskou - symbolom francúzskeho boja proti anglickej okupácii, ktorá bola obvinená z čarodejníctva a kacírstva. Reláciu z roku 2006 - Johanka z Arcu verzus Angličania - vysielame od piatku. Účinkujú Dušan Jamrich, Monika Hilmerová, Emil Horváth, ml., Ivan Laca, Ivan Romančík, Vladimír Segeš a Alfréd Swan.

Ľubomír Feldek má pravdu - v kaviarňach sa žilo.Toľko nápadov, toľko hádok, toľko vášnivých diskusií. Kaviarne boli miestom, kde sa stretávala duchaplná spoločnosť a niektoré z nich sa stali legendami. Cyklus Miesta Bohémy postupne predstavuje najslávnejšie z nich. V roku 1936 bolo v maličkej Bratislave 35 veľkých kaviarní a vyše 300 menších. Ako je to možné? Prečo sa práve tieto miesta stávali pre mnohých priam domovom? Sociológ Peter Salner, autor knihy o bratislavských kaviarňach, popisuje situáciu takto: "Kaviarne boli miestom mnohých spoločností- boli demokratické, ale zároveň segregovali. Rodila sa tu nová spoločnosť..." Viac už Soňa Kožeľová a jej kaviareň Štefánka.

Program rádií

Autorka scenára: Monika Zumríková Kekeliaková

Text: Lucia Šaráková

Ilustračné snímky: wikipedia.org, pixabay.com, unsplash.com









Živé vysielanie
??:??