Literárny zemepis: Kanada

Téma týždňa

Literárny zemepis: Kanada

21. 10. 2019 09:38

Krajina jazier a hokeja nás prevedie svojim literárnym svetom tento týždeň. Ponoríme sa hlbšie do diel prozaikov Stephena Leacocka, Lucy Maud Montgomeryovej či Margaret Atwoodovej. Veršami prispeje Alden Nowlan. Týždeň okorení píšuci biológ Farley Mowat a jeho slávna kniha Nehaňte vlka. Nebudú chýbať ani osobné postrehy našinca, ktorý sa v Kanade ocitol ako vysťahovalec. Cez Hugha MacLennana nazrieme do diela, v ktorom sa mu podarilo definovať literárnu formu pre fenomén „kanadskosti". Zapnite si Literu a vydajte sa na výlet do ďaleka s nami.

Kanadské žartíky Stephena Butlera Leacocka vás budú sprevádzať celý týždeň v Čítaní na pokračovanie. Vychutnajte si poviedky a črty tohto spisovateľa, ekonóma, satirika a klasika kanadskej literatúry, ktorý tiež patrí k najznámejším svetovým humoristom. Jeho dielo je plné irónie, fantázie a chuti odhaľovať a zosmiešniť ľudské slabosti. Od roku 1947 sa v Kanade udeľuje Cena Stephena Leacocka za najlepšiu tamojšiu literárnu tvorbu. V réžii Viliama Sýkoru vám bude čítať Martin Huba, Stano Dančiak, Naďa Kotršová, Anton Mrvečka a Darina Benešová.

Od pondelka si tiež môžete vypočuť rozhlasovú dramatizáciu slávneho prvého románu Lucy Maud Montgomeryovej Anna zo Zeleného domu. Prenesie nás na kanadský Ostrov princa Eduarda, kde sa začína nový život večne zasnenej siroty Anny. Čo nemôže zažiť, to si dokáže dokonale predstaviť vo svojej bujnej fantázii. Do podoby rozhlasovej hry upravila Viera Štróblová v roku 1966. Účinkujú Anna Bučinská, Beta Poničanová, Alojz Kramár, Katka Minichová, Terézia Krónerová, Paľo Mikulík a ďalší. Aby sme ostali v téme, v ďalšej časti cyklu Ars Litera prinesieme rozprávanie práve o živote a tvorbe kanadskej spisovateľky Lucy Maud Montgomeryovej, ktorá začala písať už ako 9-ročná. Rukopis „Anny", ktorý vznikol v roku 1905, spočiatku odmietli vo všetkých vydavateľstvách a zostal dlho zamknutý v šuflíku. Na ostrove Princa Edwarda sa odohrávali všetky jej príbehy okrem jediného. Počúvajte od utorka.

Ďalšia spisovateľská reprezentantka Kanady, Margaret Atwoodová, patrí medzi najvýraznejšie a najprekladanejšie zástupkyne tamojšieho literárneho sveta. Považujú ju za brilantnú prozaičku, poetku silného citu a imaginácie, i za múdru kritičku. V románe Vynáranie možno od začiatku pozorovať silné autobiografické prvky. Bezmenná hrdinka prežila detstvo so svojimi rodičmi odtrhnutá od civilizácie v kanadskej divočine, a teraz sa vracia na osamelý ostrov, aby našla svojho otca, ktorý za neznámych okolností zmizol. Na ceste ju sprevádzajú priatelia, typickí predstavitelia mestskej intelektuálnej bohémy, ktorí stratili akýkoľvek kontakt s prírodou a čistým, neskazeným spôsobom života. Úryvok z románu číta Mária Schlosserová.

O Všetko, čo som nevedel o Kanade (ale nebál som sa vygoogliť si to) sa s vami podelí redaktor Martin Šenc vrámci nášho cyklu V skratke. Fakty o vysokej životnej úrovni a prírodných krásach tejto krajiny sú všeobecne známe, ale vedeli ste napríklad, že Kanada ako prvá vybudovala pristávaciu plochu pre UFO? Alebo že tamojší obyvatelia sú rekordmani v konzumácii šišiek? Viac vám prečíta Tomáš Bartoněk.

Od stredy si nenechajte ujsť pásmo nazvané Literárne Poklesky, v ktorom vám Milan Markovič porozpráva o svojom vzťahu k prózam Stephena Leacocka. „Kniha s týmto názvom patrí jednoznačne k mojim najobľúbenejším, no má zároveň najpohnutejší osud. Zo trikrát som ju už považoval za nadobro stratenú, ale zakaždým - po kratšom či dlhšom čase - dokonca raz aj po niekoľkých rokoch - našla zas ku mne cestu späť. Knihy nepožičiavam nejak zvlášť rád, no zároveň sa nemôžem nepodeliť s ľuďmi okolo o taký skvelý zážitok! ," začína svoje rozprávanie herec a humorista Milan Markovič s vtipom sebe vlastným.

A opäť sa vrátime k M. Atwoodovej, ktorá sa vo svojej tvorbe zameriava na súčasnosť, predovšetkým na ženy s ich každodennými starosťami, ale i bojom o citové naplnenie. Je citlivou pozorovateľkou a prísnou kritičkou súčasného života modernej spoločnosti. Ako príklad vyberáme jej poviedku Soľná záhrada, ktorú preložila Etela Farkašová. Číta Ingrid Filanová.

V pásme poézie si priblížime verše Kanaďana Aldena Nowlana. Jeho pôsobivé básne sa prihovárajú jednoduchým jazykom, hoci reflektujú na podstatné otázky, ktoré si človek počas svojho života kladie. Nechýba im ľahkosť, ani hĺbka poznania. Verše sme zhrnuli pod názov Ja, Ikarus a interpretovať ich bude Miroslav Trnavsý a Soňa Ulická. Do slovenčiny preložil Peter Milčák.

Od štvrtka sa opäť vrátime k Stephenovi Leacockovi, tentoraz v titule Karolinine Vianoce alebo nevysvetliteľné batoľa. Nenechajte si ujsť adaptáciu poviedky s výborným obsadením - Oldo Hlaváček, Stano Dančiak, František Dibarbora, Zora Kolínska, Zuzana Kocúriková, Július Paluš, Jozef Šimonovič, Peter Debnár, Anton Mrvečka a Ľubo Roman. Hra mala premiéru v roku 1978. Po nej nasleduje krátka poviedku súčasného kanadského spisovateľa Barryho Callaghana, ktorý vás zavedie do sveta rázovitých postavičiek svojho rodného Toronta. Pod názvom Stiahnutá roleta poviedku do slovenčiny preložil Marián Gazdík. V réžii Gejzu Dezorza číta Matej Landl.

Farley Mowat, kanadský biológ, je tiež zdatný a úspešný spisovateľ. Jeho kniha Nehaňte vlka mala nezvyčajný úspech a vznikla na základe zaujímavých okolností. V snahe zistiť, prečo na kanadskom severovýchode rapídne klesajú stavy sobov, poverila kanadská vláda Mowata, aby problém preskúmal priamo v teréne. Mowat sa teda odoberá do subarktickej tundry, kde strávil 18 mesiacov medzi vlkmi. Lenže poznatky, ktoré získal, sa vôbec nekryli s predstavami jeho šéfov, ktorí ho vyslali hľadať dôkazy na zdôvodnenie pripravovaného ťaženia proti krvilačným vlčím svorkám. Naopak. Mowat tieto šelmy načisto rehabilitoval. Úryvok z knihy číta Alfréd Swan.

Piatok otvorí Margaret Atwoodová a jej svetoznámy Príbeh služobníčky, ktorý len potvrdzuje jej rozprávačský talent. Vo svojej tvorbe sa už viackrát vcítila do zložitej psychiky modernej ženy, no tentoraz sa obracia do budúcnosti. Pohľadom literárnej postavy Fredovej opisuje zákutia skryté pod pokojnou fasádou Gileádskej republiky Okrem mnohých ocenení, ktoré autorka získala za toto dielo, mimoriadny úspech zožal predovšetkým rovnomenný seriál, a to i napriek tomu, že od publikácie pôvodného textu ubehlo vyše tridsať rokov. V rozhlasovom pásme účinkujú Egon Tomajko a Andrea Krestianová.

Nasleduje dokumentárne pásmo na tému vysťahovalectva do Kanady. Započúvajte sa, aké to bolo v roku 2003. Autor Ľudovít Bubniak dal svojim postrehom názov Zo spomienok. Číta Juraj Sarvaš.

Náš týždeň uzavrie Hugh MacLennan, predstaviteľ kanadskej literatúry zrodenej kritickým uvedomením si seba a vlastného národa. Jeho román Dve samoty je mýtom o existenčnej a intelektuálnej samote ľudského jedinca, o samote dvoch národov. Pri zobrazovaní kanadskej reality načrel nielen do vlastnej skúsenosti, ale i do národných tradícií a histórie. Bol jedným z prvých kanadských spisovateľov, ktorí našli obsah i formu pre „kanadskosť" v literatúre a našiel aj vhodné umelecké prostriedky na stvárnenie tohto fenoménu. Väčšmi ako iní autori vyčlenil a vtlačil nezabudnuteľný výraz závažným politickým a morálnym otázkam Kanady v procese jej vzniku. Úryvok románu vám bude čítať Alfréd Swan.

Program rádií

Autor scenára: Martin Šenc

Text: Lucia Šaráková

Ilustračné snímky: pixabay.com, unsplash.com, wikipedia.org.

Živé vysielanie
??:??