Sen o lepšom živote

Téma týždňa

Sen o lepšom živote

09. 12. 2019 09:02

Tento týždeň na Litere opustíme svoje domovy. Už navždy. Vo vidine nejasnej budúcnosti, v strachu, s množstvom otáznikov. Naša cesta veľakrát neskončí happyendom. A aj tie lepšie konce budú tvrdo vykúpené. Vydáme sa po stopách autorov, ktorí emigrovali alebo emigráciu zažili cez príbehy iných. Budeme si čítať spomienky Ireny Brežnej, zájdeme do Iránu i medzi srbských Slovákov, ujdeme do Ameriky, aby nám na záver týždňa Milan Rúfus zopakoval, čo je domov. A aké dôležité je chrániť si to, čo  máme.

Život Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Tento zlomový zážitok sa odráža v celej jej tvorbe. Román Nevďačná cudzinka bol preložený do viacerých jazykov a získal Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie. Nie je len knihou o priestore medzi dvomi brehmi. Na kompe plaviacej sa medzi jazykmi už neexistujú požiadavky na identitu, poslušnosť, rešpekt voči pravidlám, zostáva len človek a jeho ľudskosť. Počúvajte v piatich častiach do konca týždňa. Preložila Jana Cviková. V réžii Vladimíra Kivadera číta Jana Pilzová.

Ako ďalšiu od pondelka pridávame dramatizáciu románu Alexeja Nikolajeviča Tolstého Emigranti. V románe z roku 1931 sa autor zaoberá ruskou emigráciou po prvej svetovej vojne. V osobných príbehoch sa odzrkadľuje vtedajšia politicko-spoločenská situácia, ktorá ovplyvnila životy niekoľkých generácií ľudí. V réžii Evy Galandovej účinkujú Karol Machata, Eva Rysová, Ladislav Chudík, Ján Mistrík, Eva Kvietiková, Ida Rapaičová, Elo Romančík a ďalší.

Reza Sičani musel pod hrozbou smrti utiecť kvôli kresťanskej viere z Iránu. Na svojej ceste strávil rok. S rodinou využil služby prevádzačov, šli natlačení v kamióne aj pešky, nevedno kam, nevyhli sa väzeniu, smrť bola blízko. Dnes má Reza za ženu Slovenku a dve deti. Má aj veľa priateľov - moslimov - a tvrdí, že napriek tomu, čo sa mu stalo, žijeme na svete spolu a preto by sme mali žiť v priateľstve. Pásmo Dagmar Mozolovej z roku 2007, Reza, utečenec z Iránu, počúvajte od utorka.

Pokračujeme rozhlasovou poviedkou Milana Janáka Chvíľa života. Autor sa inšpiroval príbehom ukrajinsjkého emigranta, spisovateľa Volodymyra Vynnyčenka, ktorý po dlhom blúdení Európou zomrel pred polstoročím vo Francúzsku. Poviedka je obrazom o planúcej láske medzi dvoma utečencami, ktorí chcú prejsť cez hranice. Účinkujú Ján Haruštiak a Marianna Kovačechová. Hra je z roku 2001.

Gassán Kanafání, palestínsky literát a martýr žil len krátko. Život tohto nekompromisného bojovníka a veľkého literáta ukončila bomba vpašovaná do jeho auta. Autor nazbieral tvrdé životné skúsenosti počas svojho pedagogického pôsobenia v utečeneckých táboroch. Jeho román Muži na slnku tvorí, podľa súčasnej literárnej kritiky, jeden zo základných kameňov modernej arabskej literatúry. Hrdinovia románu chcú uniknúť hrôzam utečeneckých táborov a vydávajú sa na ilegálnu cestu do „zelenej oázy", Kuvajtu. Cesta sa však končí tragicky. Úryvok z knihy číta Alfréd Swan.

Nasleduje Miroslava Hlinčíková a jej relácia Utečenci, ktorú uvádzame v rámci cyklu Iné svety. Relácia sprístupňuje pojmy, s ktorými sa stretávame denne v médiách, ale neraz netušíme, čo vlastne znamenajú. Vedeli ste, že na Sovensku je udeľovaný veľmi nízky počet azylov? V roku 2010 ich bolo udelených len 15. Patríme stále ku najreštriktívnejším krajinám v oblasti udeľovania azylu v EÚ. Číta Přemysl Boublík.

V stredu zaraďujeme do programu pôvodnú rozhlasovú hru Cena za dotyk. Autor Peter Juščák v nej opisuje osudy slovenského emigranta v istej západoeurópskej krajine, ktorý až po mnohých sklamaniach prelomí bariéry neporozumenia a osamelosti. Účinkujú Igor Šabek, Dana Košická, Michal Hudák, Peter Macko, Jozef Úradník, Beáta Drotárová a ďalší. Hra je z roku 2004.

Zjednocujúca sa Európa a čoraz viac globalizovanejší svet rieši problém ako tých „ iných" - teda imigrantov hľadajúcich svoje šťastie mimo svojho rodiska - integrovať do danej spoločnosti. Témou pokračovania rozhlasového slovníka bude preto otázka asimilácie týchto skupín do komunity. Peter Turčík nazval svoj príspevok z roku 2012 Kultúrna integrácia a asimilácia. Tému rozoberá s hosťom, docentom Jánom Bunčákom. Po rozhovore vás pozývame počúvaťj minuloročný Glosár Oľgy Feldekovej, v ktorom sa autorka zamýšľa nad tým, prečo ľudia majú potrebu stavať medzi sebou Ploty. Číta autorka.

Z tvorivej dielne Rádia Litera tentoraz vypadne literárne pásmo Tomáša Bartoňka s názvom Aj my sme sa plavili za lepším životom. V premiére svojej relácie sa bližšie pozrie na knihu rakúskeho spisovateľa a reportéra Martina Pollacka Americký cisár a jej presah do súčasnosti. Kniha sa zaoberá trpkými a často tragickými príbehmi emigrantov z oblastí Haliče či Bukoviny, najzaostalejších regiónov Rakúsko-Uhorska na prelome 19. a 20. storočia. Túžba po lepšom živote v bájnom Novom Svete (Amerike) však často priniesla našim rodákom nečakané sklamania. Účinkujú Tomáš Bartoněk, Ľubo Bukový a Michal Hvorecký. Počúvajte od štvrtka.

Autorka Estera Bilková - Brestowská sa narodila na Slovensku. V roku 1987 sa spolu s manželom a dcérami rozhodla emigrovať do zahraničia. Dnes žijú v Orlande na Floride a sú majiteľmi reštaurácie, kde sa stretávajú krajania, aby si pripomenuli nielen chuť slovenskej kuchyne, ale aj svoj rodný jazyk. Vybrali sme pre vás úryvok z jej románu Aj slnko kráča na západ, kde autorka ponúka pohľad do zložitej situácie vlastnej rodiny tesne pred emigráciou. V réžii Ladislava Hyžu interpretuje Svetlana Sarvašová. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2003.

Fórum mladého dokumentu prináša desať krátkych fíčrov študentov dokumentárnej tvorby Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Spoločne tvoria pestrú mozaiku názorov a tém, ktoré majú silnú výpovednú hodnotu nie len pre mladú generáciu. My z nich vyberáme pohľad Kristíny Leidenfrostovej, ktorá k téme prispela tilulom U srbských Slovákov. V relácii z roku 2017 sa pozrieme bližšie na ich život.

V cykle Odinakiaľ si vypočujte ďalšiu časť zápiskov hispanistky, prekladateľky Barbary Sigmundovej, ktorá podnikla cestu do argentínskeho Buenos Aires po stopách fantastickej literatúry a slovenských prisťahovalcov. Autorku zaujímali dejiny aj každodenný súčasný život, domáci aj turisti, tango aj maté... Táto časť nesie názov V múzeu imigrácie. V relácii z tohto roku účinkuje autorka.

21. august 1968 spôsobil veľkú emigračnú vlnu. Zo Slovenska sa podarilo ujsť takmer 104 tisícom ľudí. Ich cieľom boli USA, Švajčiarsko, Nemecko, Južná Afrika. To sú fakty. Ale za každým číslom je človek so svojím príbehom. Vo fíčri Martiny Karasovej - Rodná zem moja alebo Ako sme ušli z komunizmu - rozprávajú štyria takíto emigranti. S využitím fondu Archívu Slovenského rozhlasu sa dozvedáme peripetie ich cesty za novým životom. Aj keď sa zdajú byť podobné, každý z nich je jedinečný. Sprievodné slovo má Lucia Hurajová.

Poviedka Žena bez hlavy, španielskeho prozaika Andrésa Sorela, reflektuje azda najpálčivejší problém súčasnosti - vynútené nomádstvo nedobrovoľných emigrantov. Číta Lucia Vrablicová. V roku 2009 redakčne pripravil Oleg Pastier. Na záver nášho týždňa, v ktorom sme sa s utečencami túlali posvete, sa vrátime domov. Apoň tak možno vnímať pohladanie, ktorým sú verše Milana Rúfusa. Čo je domov vám prerozpráva Dušan Jamrich.

Program rádií

Autor scenára: Matin Šenc

Text: Lucia Šaráková

Ilustračné snímky: pixabay.com, unsplash.vom, TASR, wikipedia.org.




Živé vysielanie
??:??