Mierový

Téma týždňa

Mierový

28. 09. 2014 22:51

Na Litere sa začína ďalší mierový týždeň a nebudú v ňom chýbať klasiky ako čítanie z Osudov dobrého vojaka Švejka či adaptácia románu Námestie svätej Alžbety.

Román Jaroslava Haška, ktorý rozpráva príbeh neobyčajného vojaka Švejka, bol preložený do 54 jazykov, niekoľkokrát ho sfilmovali a zdramatizovali. Pre mnohých ľudí je neomylne a nerozlučne spojený s ilustráciami Josefa Ladu. Postava vojaka Švejka sa v Haškových poviedkach objavila v roku 1920, nápad napísať knihu o dobrovoľníkovi, ktorý je ľahko slabomyseľný si priniesol z Ruska, kde napísal prvé kapitoly. Švejk je vyslúžený vojak a dobrovoľne sa prihlási do vojny, na odvod prichádza na vozíku, pretože ho bolia kolená. Švejk sa vyznačuje veľkou snahou, doslovným plnením rozkazov, ktoré dostane, a prekladaním vojnových dialógov nielen s nadriadenými, zážitkami z Prahy, ktoré potom aplikuje na danú situáciu. Švejk sa plnením príkazov v podstate vysmieva všetkým autoritám a tomu, čo predstavujú. Toto dielo nebolo dopísané a aj keď sa niektorí autori po Haškovej smrti pokúsili dokončiť ho, nedosiahli Haškovu kvalitu, ich pokusy často vyznievajú nepravdivo. Ťažko povedať, ako by sa dej vo Švejkovi vyvíjal ďalej, najpravdepodobnejšie by Švejk vstúpil do légií, kde by bojoval proti červeným. Toto dielo je Haškovo najvýznamnejšie.

Dielo Rudolfa Jašíka Námestie svätej Alžbety rozpráva príbeh o láske chudobného chlapca z predmestia k mladému židovskému dievčaťu, ktoré zahynie guľkou nemeckého fašistu. V príbehu Igora a Evy nachádzame paralelu s príbehom o Rómeovi a Júlii, Tristanovi a Izolde, Petrovi a Lucii. Všetko sú to príbehy veľkej lásky, ktorá stroskotá na zlobe sveta. Autor románu videl problematiku „židovskej otázky“ v širších súvislostiach. Postavy diela odkrývajú svoje charaktery, aby predstavovali mozaiku ľudí určených svojím sociálnym postavením.
Pre Igora je židovská otázka nezmyslom. Žltý Dodo, demoralizovaný živel z podsvetia, sa spája s tajomníkom HSĽS, aby obaja profitovali na židovskom utrpení. Tajomník HSĽS ako plukovník Hlinkovej gardy povýši na poručíka holiča Flórika z Námestia svätej Alžbety, kde Flórik predtým strihal Židov. Aj Flórik pochopí svoje postavenie a bohatne na utrpení.  V pomere k židovskej problematike vidieť súvis medzi ekonomikou a politikou. Proti týmto charakterom autor stavia čistého chudobného chlapca z periférie, jeho jemné city voči židovskému dievčaťu, jeho vzťah k povozníkom, k chudobným obyvateľom židovského pôvodu z Námestia svätej Alžbety, z miesta jeho najšťastnejších chvíľ, strávených v starej veži.
Prostredníctvom Igora sa Jašík búri proti fatalizmu, ktorým mnohí prenasledovaní Židia reagovali. Ukazuje sa to na osudoch povozníkov Maxiho a Samka, ktorí aj s rodinami spáchajú samovraždu. Aj to je formou protestu, odmietnutia fatalistickej poslušnosti.
Igorovou vzburou sa stáva vražda Flórika, ktorý je preňho bezprostredný pôvod vlastného utrpenia - je začiatkom uvedomovacieho procesu k pochopeniu sociálnych príčin osobného nešťastia.

V mierovom týždni si na Rádiu Litera vypočujete v cykle Svetová čítanka tiež úryvok z povesti Spiace vojsko v Tatrách. Jej autorom je poľský básnik, prozaik a dramatik Kazimierz Przerwa-Tetmajer, ktorý patril medzi popredných predstaviteľov generácie Mladého Poľska. Z jeho rozsiahlej prozaickej tvorby si dodnes zachovali životnosť prózy s tatranskou a zbojníckou tematikou: cyklus Povesti z Tatier, historický román Legenda Tatier, Zbojnícka chalupa a iné povesti.
V týchto dielach spracoval folklórne goralské motívy a oživil dávny svet legiend a balád. Výrazne sa podieľal na vzniku mýtu gorala. Vedel, že rozpory medzi šľachtou a ľudom sú osudové pre poľskú národnú samostatnosť. Sníval o sedliackom kráľovstve. Preto Tetmajer potreboval vytvoriť mýtus odvážneho zbojníka, ktorý sa zo zbraňou v ruke postaví na čelo boja za slobodu a národ. Jeho mýtus poľského Jánošíka sa v Poľsku ujal.

__gm

Živé vysielanie
??:??