To najlepšie, čo doma máme

To najlepšie, čo doma máme

Venované pamiatke Rudolfa Filu (19. júl 1932 - 11. február 2015)

Tento týždeň sa budete môcť započúvať do tvorby autorov ocenených Cenou Dominika Tatarku, ktorá je považovaná za najprestížnejšie slovenské literárne ocenenie. Jej prvým laureátom za rok 1994 bol Milan Hamada a za rok 2003 ju získal najvýznamnejší predstaviteľ slovenského výtvarného života Rudolf Fila, ktorý nás pred pár týždňami navždy opustil, konkrétne 11. februára 2015. Tento tematický týždeň preto Rádio Litera venuje zvlášť jeho pamiatke. A zároveň pamätá aj na ďalších štyroch vzácnych laureátov tejto ceny, ktorých už medzi sebou nemáme - Petra Smolíka, Jána Johanidesa, Ivana Kadlečíka a Pavla Hrúza.

Čítanie na pokračovanie bude patriť tento týždeň výtvarníkovi, pedagógovi a esejistovi Rulfovi Filovi. Bude pred nami ožívať cez svoje brilantné eseje z knihy Cestou, za ktorú dostal Cenu Dominika Tatarku za rok 2003. V réžii Jána Medveďa ich bude čítať Miloslav Kráľ. Ak ešte váhate, či si na ne nájsť čas, tu je výrok francúzskeho profesora filozofie Etienna Cornevina o Rudolfovi Filovi: „Máte ohromné šťastie, že v Bratislave žije jeden maliarsky génius, akási živá syntéza Klimta a van Gogha, ktorý už päťdesiat rokov neustále tvorí úplne nové expresívne možnosti (a ktorému by mala SNG udeliť minimálne jednu celú miestnosť v trvalej prezentácii slovenského moderného i súčasného umenia)." Po vypočutí eseje Pavla Vilikovského o Rudolfovi Filovi z knihy Vyznania naivného milovníka (od štvrtka ju v réžii Vladimíra Kivadera číta Miloslav Kráľ) budete mať možno aj vy túžbu vidieť Filove obrazy, ktoré sa pýtajú a ktoré majú schopnosť vytvárať pocit domova. „Ja som doma tam, kde si zavesím Filov obraz," prezradí Pavel Vilikovský. Rudolf Fila je však sympatický aj tým, že jeho obrazy sú dokladom vnútornej slobody, na ktorú mu nedočiahol ani vládnuci socialistický realizmus, ktorý ho na dlhé roky vykázal z verejného priestoru.

Cenu Dominika Tatarku za rok 2001 získali Peter Smolík, Gabriela Smolíková a František Mikloško, konkrétne za knihu Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 - 1989. Od pondelka si budete môcť z tejto knihy vypočuť dramatizovanú ukážku V rukách kata z cyklu Vstali sme z popola. Režijne ju pripravil Pavol Smolík v roku 2011 a účinkujú v nej Dušan Kaprálik, Alfréd Swan, René Jankovič, Eduard Vítek, Vladimír Minarovič, Štefan Martinovič, Marek Majeský, Zuzana Kronerová, Barbora Chlebcová. Oplatí sa ju vypočuť aj preto, lebo je stále dosť takých, ktorí sa nám usilujú nahovoriť, ako to už pripomenul Peter Smolík, „že nesmierne utrpenie prenasledovaných zločineckým režimom bola iba akási prechodná epizóda pri ceste k šťastným zajtrajškom, tak nestačí si o tom iba niečo myslieť, sme povinní pred verejnosťou zvolať: „To je lož!" Nie pre revanš, nie z nenávisti, ale preto, lebo v spoločnosti je stále plno budovateľov šťastných zajtrajškov odhodlaných použiť akékoľvek metódy. Iba zlyhávajúca pamäť národa a démon súhlasu ich môžu korunovať na vrchol moci. Lebo každý diktátor je šialenec a ako taký nebýva zodpovedný za svoje činy. Za jeho činy sú zodpovedné tisíce pritakávačov".

Mnohé potešenia vám prinesie od pondelka Excentrická univerzita z pera Stanislava Rakúsa, ktorý získal Cenu Dominika Tatarku za rok 2004. Ožije pred vami totalitná doba, postavy hľadajúce svoj nový spôsob jestvovania pod vonkajším tlakom „rozdvojenia". Nebude chýbať jemný humor a nadľahčujúca irónia.

Nezabudli sme ani na ďalších významných súčasných prozaikov, ktorí si Cenu Dominika Tatarku odniesli nielen za výnimočný umelecký prínos v oblasti literatúry, ale aj za to, že svojím životom stáli na strane slobody a pravdy. Od utorka je tu pre vás Ivan Kadlečík so svojimi denníkovými zápiskami z knihy Chronoskop a poviedka Pavla Vilikovského pod názvom Sloboda jaskyne. Kadlečíkove denníkové zápisky o dobe, ktorej páchne z úst, si vypočujete v réžii Hany Makovickej a v prednese Ivana Krúpu. Zastanete tvárou rovno proti času. Vilikovského Sloboda jaskyne je dramatizáciou jednej z najambicióznejších krátkych próz autora, a to poviedky Veľké more, oceán z knihy Čarovný papagáč a iné gýče, ktorú rozhlas vyrobil v roku 2011. V réžii Vladimíra Kivadera v nej účinkujú Daniel Výrostek, Juraj Smutný, Zuzana Miklošková, Jakub Janíček a Marián Kováč. Od stredy sa môžete započúvať do románu Jána Johanidesa Najsmutnejšia Oravská balada. Štylisticky ornamentálne rozprávanie o Orave - spisovateľovom rodisku bude čítať v réžii Viktora Lukáča Dušan Jamrich. Zdá sa, akoby sme pozabudli v tejto vysielacej mozaike laureátov Ceny Dominika Tatarku na Pavla Hrúza. Nie je to tak, fíčer o živote a diele tohto autora od Olega Pastiera pod názvom Horúce jesene, mrazivé letá sme vysielali na Rádiu Litera na začiatku februára 2015 vo viacnásobných reprízach.

Spisovateľ Dušan Dušek získal Cenu Dominika Tatarku za rok 2000 za knihu Pešo do neba. Z jeho pera sme pre mladých poslucháčov vybrali príťažlivú rozhlasovú hru o tom, ako to mnohokrát v živote nejde podľa našich predstáv. Hru Pretože aj napriek tomu z roku 1995 pre vás vysielame v réžii Viery Weidlerovej od stredy. Účinkujú v nej Juraj Hrčka, Michal Domonkoš, Veronika Weberová, Daniel Matuška, Dušan Tarageľ, Elena Petrovická, Michal Klučka, Andrea Žitná, Ján Gallovič, Zita Furková, Kamil Kollarík, Elena Vacvalová, Soňa Ulická, Tatiana Pauhofová, Michal Igáz.

Literárny vedec Milan Hamada patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti v oblasti literatúry, vedy a kultúry na Slovensku. Predstavuje „integrálneho kritika povojnovej slovenskej literatúry," ako sa vyjadril Fedor Matejov. Vzácne je na ňom aj to, že zostal verný svojim postojom vo vtedajších pohnutých časoch, preto mal po okupácii v 1968 zakázané pracovať a bol dlho perzekvovaný. Je prvým laureátom Ceny Dominika Tatarku za rok 1994 a je potešujúce, že v archíve rozhlasu sme pre vás našli plnohodnotný rozhovor Róberta Šedivého z cyklu Ľudia, fakty, udalosti s jubilujúcim Milanom Hamadom, ktorý sa v roku 2013 dožil 80. narodenín. Rozhovor sa bude vysielať od štvrtka.

Cenu Dominika Tatarku získali aj autori, ktorí píšu humoristicky ladené útvary - a ako úsmevne poznamenal jeden z jej laureátov (konkrétne za rok 2005 za knihu Maj ma rád) - Tomáš Janovic - nešlo o vtip. Pre Milana Lasicu (získal Cenu Dominika Tatarku za rok 2007) je táto cena uznaním tvorby, ktorej ambíciou je ukázať, že myslenie môže byť aj zábavou a že zábava môže mať dokonca aj myšlienku. Preto sa môžete tešiť tento týždeň aj na rozhlasové pásmo Jany Hevešiovej Brnkanie na veselej strune, v ktorom sa hovorí o humore v tvorbe slovenských autorov a bude sa vysielať od piatka. V réžii Laca Keratu účinkujú Jana Hevešiová a Ivan Laca. Hosťom relácie je Tomáš Janovic. V relácii zaznejú ukážky zo satirickej a humoristickej tvorby Hugolína Gavloviča, Jozefa Ignáca Bajzu a Jonáša Záborského v preklade Mariána Hevešiho. Od štvrtka vám vďaka rozhlasovému archívu zasa spríjemnia chvíle svojím humorom, ktorý má myšlienku, Milan Lasica a Július Satinský; a svojou hudbou Jaro Filip. Želáme príjemnú zábavu pri počúvaní relácie Humor z archívu: L+S Predstavujeme vám!

Z básnikov ocenených Cenou Dominika Tatarku sme pre vás vybrali Ivana Štrpku, Jána Buzássyho a Milu Haugovú. Ivan Štrpka získal Cenu Dominika Tatarku za rok 1997 a patrí do básnickej skupiny Osamelých bežcov. Z rozhlasového archívu sme pre vás vybrali pásmo Olega Pastiera o tejto básnickej skupine, ktoré sa pod názvom Pohybliví v pohyblivom bude vysielať od piatka. Dozviete sa v ňom od Štrpku, Repku a Laučíka vzácne detaily ohľadom vzniku manifestov tejto básnickej skupiny, prehovorí Dušan Dušek, ale aj Peter Zajac, vypovie sa viac o návšteve Allena Ginsberga v Bratislave 4. marca 1965 a mnohé ďalšie. Oleg Pastier, ktorý získal Cenu Dominika Tatarku za rok 2012, aj týmto pásmom výrazne potvrdzuje záslužnosť svojich doterajších tvorivých počinov v rozhlasovom priestore. Ján Buzássy je držiteľom Ceny Dominika Tatarku za rok 2008 za básnickú zbierku Bystruška, ale aj za občianske postoje, šéfredaktorskú prácu v Mladej tvorbe vzdorujúcu normalizačnej moci a neskôr prácu v Kultúrnom živote vzdorujúcu vtedajšej pakultúre. Od stredy je tu pre vás pásmo o Buzássyho Bystruške z pera Moniky Kekeliakovej pod názvom Keď slovo z básne nájde priateľa. Mila Haugová si zaslúžene odniesla Cenu Dominika Tatarku za rok 2013. Do jej poézie vás pozývame od štvrtka. Jej verše z básnickej zbierky Rastlina so snom: Vertikálna číta v réžii Oľgy Janíkovej Tatiana Kulíšková.

Nech je teda pre vás tento týždeň s laureátmi Ceny Dominika Tatarku priestorom, kde sa možno priučiť odvahe a osobnej statočnosti stáť na strane slobody a pravdy v občianskom živote, ale aj v tom tvorivom, umeleckom. Nebuďme pritakávačmi a pohodlnými štatistami spoločenského diania.

„Pevne dúfam, že vždy nájdeme v sebe dosť síl na to, aby sme pozdvihli svoj hlas a zabojovali proti démonovi súhlasu." (Peter Smolík)

Autorka: Monika Kekeliaková; foto: pixabay.com

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame