Ženy hlavaté a samá protireč, nie útlocitné devušky

Téma týždňa

Ženy hlavaté a samá protireč, nie útlocitné devušky

25. 05. 2015 12:10

Láska a vzdor podľa Timravy a Gregorovej

A máme tu tretiu časť májového cyklu o láske v literatúre. Tento týždeň budeme na lásku a vzdor nazerať z pohľadu Boženy Slančíkovej-Timravy a Hany Gregorovej. Keďže Timrava predstavuje slovenskú obdobu veľkých ruských realistov, nemusíte sa obávať limonádového štýlu písania, gýča, sentimentu a nereálnych obrázkov útlocitných, peknoduchých devušiek či šumných Aničiek s červenými líčkami. Objaví sa pred vami neskrášlený vnútorný svet ženy, ktorá kruto precitá zoči-voči rapavej tvári muža a lásky. Hana Gregorová zasa prinesie kritický obraz vtedajšej ženy, u ktorej sa túžba po vzdelaní chápala ako zrada na ženskosti.

V Čítaní na pokračovanie sa môžete tešiť na päť Timraviných noviel, a to od pondelka na Bál (1901), od utorka to bude Mocnár (1912), od stredy Ťapákovci (1914), od štvrtka Skon Paľa Ročku (1921) a od piatku novela Márnosť všetko (1908). Novela Bál je pre poslucháča možnosťou ísť na tancovačku s Timravinými ženskými postavami a dovidieť tam do ich skrývaného vnútra, do ich márneho vyčkávania na mužský záujem, trýznivého zakazovania si citu a nepríjemného červenania sa. V novele Ťapákovci sa vám azda podarí natlačiť sa do jednej ťapákovskej izby, v ktorej žijú až šestnásti jeden na druhom, v špine, „leniví vravieť i myslieť..., zaspatí duchom..., ťažkí ani olovo", „s cmarom, a nie krvou v žilách, lipnúci tupo na starom". Prísny autorkin pohľad vám dovolí zvlášť hlboko nahliadnuť do dvoch ženských postáv - Ile-kráľovny a Anči-zmije. Vo vynikajúco až expresionisticky napísanej novele Skon Paľa Ročku sa stretnete s postavou ženy matky, ktorú syn vyhnal z domu: „Veď len preto zhrešil, že bol v biede. Ľahko je majetnému byť dobrým, ale kde nemáš ani to najpotrebnejšie, do hriechu ľahko upadneš. Tam je po láske, tam je srdce v rozpore s celým svetom." Novely Mocnár a Márnosť všetko rozvíjajú v ďalších jemných odtieňoch rozpory lásky až po jej zničenie v dôsledku života v biede či zbohatlíctva.

Veľké šťastie (1906) a Všetko za národ (1926) sú rozsiahlymi románovými novelami. Vo Veľkom šťastí prežívajú tri mladé ženy lásku k tomu istému mužovi a „náruživo bažia po plnosti svojho života". V novele Všetko za národ sa objavuje ženská postava uvedomelej vlastenky Hany Čepinskej a tri dcéry farára Javorčíka. Postava Viery Javorčíkovej je autobiografická. Novela demaskuje ilúzie o národe i láske. V rozhlasovej hre Veľké šťastie (vo vysielaní od štvrtka) v réžii Ladislava Hyžu účinkujú Emil Horváth st., Naďa Hejná, Mária Bálintová, Margita Mikulová, Igor Hrabinský, Matilda Zlatohlávková, Helena Petrovická, Katarína Vrzalová, Tibor Bogdan a Ján Mistrík, 1968. V rozhlasovej hre Všetko za národ (vo vysielaní od pondelka) v réžii Ady Rapošovej účinkujú Viera Bálintová, Ján Jamnický, Lujza Grossová, Eva Juríčková, Eva Poláková, Marta Svarinská, Vlado Durdík st., Mária Hanúsková, Ján Klimo, Ján Gubala a ďalší, 1956.

Dramatizácia Timravinej poviedky Za koho ísť pod názvom Trochu ironická romanca sa bude vysielať od štvrtka a je obrazom straty ilúzií naivného dievčaťa o láske a mužoch. V réžii Viery Weidlerovej účinkujú Emil Horváth, Eva Krížiková, Alfréd Swan, Zuzana Frenglová, Natália Blahová, Oľga Vronská, Vladimír Obšil, Mikuláš Bugár, Gustáv Legéň, Július Paluš, Viktor Lukáč, Vladimír Minarovič, Miroslav Trnavský a Ivan Laca, 1997.

O Božene Slančíkovej-Timrave, jej živote a diele sa môžete dozvedieť v troch rozhlasových pásmach a jednej rozhlasovej hre. Pásmo Petra Valčeka pod názvom Zápas o Timravu bude vo vysielaní od utorka. V réžii Karola Horvátha účinkujú Zuzana Šimová, Martin Križan a Karol Horváth. Prinesie informácie o Timraviných počiatkoch písania, ale aj protichodnom prijatí jej diela vtedajšou literárnou vedou. Budete sa môcť započúvať do slov českého literárneho kritika Jána Menšíka, ktorý Timravu umelecky vysoko docenil, upozornil na jej bystré pozorovanie duševného stavu, tvrdý nepoddajný, rázovitý sloh, psychologizujúci realizmus, útržkovité podanie. Na druhej strane literárny vedec Pavol Bujnák nesúhlasil s Menšíkom; podľa neho nie je Timrava umelkyňou, iba plodnou spisovateľkou, chladne kopíruje život a má najhorší štýl. Proti Bujňákovi sa ozvala spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová, ktorá umelecké kvality Timravinho diela prirovnala ku Kukučínovým a jej postavy považovala za živé znútra. Zaujímavá je v pásme aj zmienka o Ľudmile Groeblovej, ktorá ako prvá komplexnejšie ocenila Timravu, a to v kritickej štúdii Timrava a jej novely (Slovenské pohľady, 1906). Nenechajte si ujsť toto pásmo, v ktorom budete iste prekvapení, aký problém mali niektorí oficiálni kritici s pochopením svojskosti Timravinho štýlu a pohľadu a uznaní jej talentu.

Pásmo Jozefa Čertíka pod názvom Za pseudonym si vzala meno studne si môžete vypočuť od stredy. V réžii Táne Tadlánkovej účinkujú Dušan Jamrich, Darina Vašíčková, Soňa Ulická a Ivan Laca. Pásmo začína spomínaním Timraviných priateľov, známych, ale aj rodiny a čítaním úryvkov zo spisovateľkinho vlastného životopisu. Objaví sa zmienka o autorkinej predtuche, že sa nevydá, lebo sa nevie k nikomu tak blízko dostať pre svoju povahu; konštatuje sa jej skromnosť a utiahnutosť. Zaujímavé je pripomenutie článku Ley Mrázovej z roku 1937 v Živene, kde Timrava hovorí o svojom veľkom zaľúbení sa, ale aj vytriezvení z neho, rovnako o tom, že nebolo takého ozajstného, za koho by sa mohla vydať; tiež priznáva, že ak by sa bola vydala, nebola by sa stala spisovateľkou. Literárna vedkyňa Marcela Mikulová v tomto pásme zdôrazňuje najmä to, že pre Timravino dielo nie je dôležité, či sa vydala alebo nie, ale to, že prežila lásku a dokázala ju zobraziť s nesmiernou vášňou, a pritom jej prózy nie sú ani starodievocké, ani prudérne, ani moralizujúce. Zaujímavé sú informácie o tom, že Timrava viacnásobne prerábala texty, písala ich ťažko. Veľmi výstižné sú v pásme slová Zory Jesenskej o Timrave. Vidí ju ako skromnú, ale hlavatú, plachú, ale z pevným vlastným úsudkom, sebapozorujúcu, ale nie sebaobdivujúcu, skeptickú voči životu i človeku, ale veriacu v slobodu vlastného ducha. Oplatí sa v pásme započúvať aj do slov Dobroslava Chrobáka. Možno sa aj vy nad nimi pousmejete: „do rúk Timravy by svedčila sekera ako vareška" - Dobroslav Chrobák totiž v Timravinom štýle vidí skôr chlapskú odbojnosť ako ženskú poddajnosť, tvrdí, že štýl nie je limonádový ako pri vtedajšej ženskej tvorbe a jej slová sú ostro nabrúsené ako nôž chirurga, pripomína mu tým Jonáša Záborského. Nenechajte si v pásme ujsť ani časti, v ktorých spomína na Timravu Milan Thomka Mitrovský, ale aj pasáže, kde sa hovorí o autorkinom pseudonyme, jej vzťahu k domácim prácam, či skúsenosti s Vajanským.

Obraz o Timravinom písaní vám od stredy dotvorí aj pásmo Jozefa Lenharta z cyklu Autor na dnes v rozhovore s literárnou vedkyňou Marcelou Mikulovou.

Rozhlasová hra o Božene Slančíkovej-Timrave Podobizeň z pera Eleny Antalovej bude vo vysielaní od utorka. V réžii Petra Hvišča účinkujú Božidara Turzonovová, Ingrid Timková, Boris Farkaš, Dušan Tarageľ, Viera Topinková, Jozef Šimonovič, Alexandra Sarvašová, Tomáš Roháč, Katarína Šafaříková, Miroslav Dacho, Juraj Bielik, Lucia Vrablicová, 2007. Hra má potenciál zaujať svojím sugestívnym podaním a mozaikou krátkych útržkov z Timravinho života.

Významnými literárnymi súčasníčkami Timravy neboli len spisovateľky Elena Maróthy-Šoltésová, Terézia Vansová a Ľudmila Podjavorinská, ale aj výtvarníčka a prekladateľka Lea Mrázová, poetka Ľudmila Groeblová, tabuizovaná vynikajúca prekladateľka Zora Jesenská či spisovateľka Hana Gregorová, ktorá až donedávna neprávom zostávala v tieni svojho manžela spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Popri Timrave bude preto tento týždeň vo vysielaní patriť aj Hane Gregorovej (1885 - 1958), ktorá umeleckou úrovňou svojich próz síce zaostáva za svojím manželom, ale významné sú jej emancipačné úsilia v danej dobe, keďže ako Gregorová spomína - rozumnosť u žien sa brala ako zrada na ženskosti a ženský časopis Dennica bol dokonca vnímaný vtedajšou literárnou kritikou na čele s Vajanským ako ohrozenie poslania ženy v rodine.

Problematiku žien, ich nesamostatnosti a vydaja Gregorová zobrazila inak ako Timrava, či Šoltésová a Vansová. Môžete sa o tom presvedčiť v jej próze Žiarlivý, ktorá bude vo vysielaní od piatku a v réžii Táne Tadlánkovej v nej účinkuje Táňa Radeva. Poviedka je z knihy Ženy (1912).Hlavnej hrdinke Žofke sa v manželstve zakazuje čítať (vraj čítanie je len pre bohatých a lenivých) a je jednou z mnohých žien tej doby, ktoré akoby zaživa zomierali v manželstvách, poznačených surovosťou, tyraniou a žiarlivosťou manžela. Oslobodenie takýchto žien Gregorová vidí v ich vzdelávaní sa, osamostatnení a vzbure proti tradícii pokory pred osudom.

Viac vám o diele a živote Hany Gregorovej napovie literárna vedkyňa Marta Součková, a to v pásme z cyklu Autor na dnes, ktoré sa bude vysielať od pondelka a ktoré pripravila Simona Fochlerová. O manželstve Hany Gregorovej a Jozefa Gregora Tajovského, o ich rozdieloch v povahách, záujmoch, spôsobe uvažovania a písania, bude hovoriť od piatku v pásme Stretnutie s umením ich dcéra Dagmar Gregorová Prášilová. Je to pútavé rozprávanie o vzťahu dvoch talentovaných a mimoriadne vyhranených osobností.

Timrava povedané slovami Alexandra Matušku „v prítomnosti ešte hlbšie vrastá do našej lásky" a jej postavenie v literatúre je ešte výsostnejšie. Na Rádiu Litera práve preto dávame priestor jej talentu, aby sa nám/vám, milí poslucháči, zadierala veľmi nepríjemne pod kožu, keďže vidí ináč, vidí prenikavo a vidí iné ako my, neidealizuje, nepíše si naivnučký denník, prehrýza sa aj k nám dnes na vlastnú päsť, púšťa nám ľadovú sprchu, neidealizuje vo veciach lásky a našej slovenskej nátury. (Porov. viac A. Matuška, Medailóny, 1960.)

Autorka: Monika Kekeliaková; snímky: pixabay.com

Živé vysielanie
??:??