Vzbura proti človeku na zvieracej farme

Téma týždňa

Vzbura proti človeku na zvieracej farme

17. 06. 2015 16:21

Ľudské zlo v zrkadle zvierat podľa Orwella, Kafku, ale i Figuli či Chrobáka

Staré grécke báje a povesti či stredoveké bestiáre sú plné skutočných i fantastických zvierat, ktoré nás vábia do tajomstva. Takto vedia priťahovať kentaurovia, morské panny, šesťnohé antilopy, elfovia, vták Fénix, vtáčie a hadie ženy. Biblia zasa ponúka príbeh Noemovej archy so zachránenými zvieratami, v Jánovom Zjavení sú to štyri zvieratá s tvárou leva, býka, orla a človeka. V knihe Fantastická zoológia od J. L. Borgesa sa dozvedáme o zvláštnych zvieratách, ktoré si vymysleli L. C. Lewis, A. E. Poe či F. Kafka a použili ich vo svojom diele. Na Rádiu Litera sa pred vami tento týždeň otvorí osobitá reálna i fantastická ríša zvierat. Ožije pred vami symbol koní Margity Figuli, Drak Dobroslava Chrobáka, zvieracia farma Georga Orwella, chrobák Franza Kafku, Andersenovo škaredé káčatko, čajka Jonathana Livingstona a zvieratá z Ezopových a Krylovových bájok. V Apokryfáriu Pavla Smolíka sa pozriete na báj o trójskom koňovi trochu inak a možno prekvapivo súčasne vzhľadom na grécku ekonomiku.  

V cykle Čítanie na pokračovanie, v jeho piatich častiach, sa môžete započúvať do románu Margity Figuli Tri gaštanové kone (1940). V réžii Mileny Lukáčovej ich bude čítať Ján Gallovič. Zvieracia symbolika je tu výrazná, dostala sa aj do názvu. Tri gaštanové kone sú v príbehu symbolom známym z rozprávok, sú obrazom splnenia náročnej úlohy, ktorú Peter dostal, aby si mohol vziať Magdalénu za manželku. Petrovo dobro je podľa rozprávkových, ale i kresťanských postulátov odmenené. Násilie a zlo Zápotočného zasa potrestané. Aj pri Zápotočnom stojí kôň ako symbol, ide však o trýzneného koňa, ktorý svojho tyrana usmrcuje. Pôvodná verzia Troch gaštanových koní však mala aj esteticky a eticky hodnotné rámcovanie, ktoré autorka po nastolení komunistickej totality z textu odstránila. Toto dielko totiž pôvodne začína modlitbou Petra k Bohu, čiže prosbou o pomoc pri získaní Magdalény. V archíve rozhlasu zatiaľ nie je načítaná táto pôvodná verzia, ale v knižnej podobe sa k nej možno dostať cez viaceré vydania po roku 1990, najnovšie napríklad z roku 2011 či 2013.

V období slovenského literárneho naturizmu, ale aj v symbolickom priestore fantastickej či mytologickej zoológie môžete zotrvať pri počúvaní novely Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia (1943). Ponúkame vám jej umelecky hodnotné spracovanie v podobe rozhlasovej hry z roku 1972, ktorá bude vo vysielaní od štvrtka a je rozdelená na dve časti. V réžii Mikuláša Bugára v nej účinkujú Elo Romančík, Emília Haľamová, Elena Latečková, Zdena Grúberová, Gustáv Valach, Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, Anton Glézl, Jozef Šimonovič, Alojz Kramár a ďalší. Ak s Troma gaštonovými koňmi budete v prostredí Oravy, v diele Drak sa vracia sa ocitnete na liptovskej dedine. Budete mať pred sebou opäť výrazný zvierací symbol, ktorý je aj v názve diela, čím na seba upozorňuje – je ním zvierací a mytologický obraz draka. Drak je prezývkou, ktorú dala dedina na základe iracionálnych predsudkov Martinovi Lepišovi Madlušovie, urobila z neho vydedenca a pripisala mu všetky nevysvetliteľné požiare a tajomné úmrtia v dedine. Viac o tajomnom význame dračej prezývky, ktorá prekryla skutočné meno človeka, skúste odhaliť pri počúvaní rozhlasovej hry.

Vrcholnými výbermi tohto týždňa sú Orwellova Zvieracia farmaPremena z pera Franza Kafku. Orwellovu Zvieraciu farmu vám pútavo prečíta Karol Machata a budete si ju môcť vypočuť od pondelka a jej druhú časť od utorka. Kafkovu Premenu vám ponúkame v podobe výborne spracovanej rozhlasovej hry, ktorú režíroval v roku 1995 Jaro Rihák a pre rozhlas upravila Zuzana Jánska. Vysielať sa bude od piatku. Účinkujú v nej Vladimír Hajdu, Zita Furková, Leopold Haverl, Táňa Radeva, František Kovár, Stano Dančiak, Jana Bittnerová a Marián Zednikovič.

Na Orwellovej Zvieracej farme vás čakajú inteligentné prasatá (Major, Snehuliak, Napoleon a ďalší), obrovský, huževnatý, zásadový a trocha nasprostastý kôň Boxer, kobyla Ďatelinka, somár Benjamín, koketná, pochabá a afektovaná kobyla Moly, havran Mojžiš, mačka, ľahko manipulovateľné ovce, holuby, agresívne psy atď. Zaujímavý je paradox pri mene somára – volá sa Benjamín, hoci je medzi zvieratami najstarší, taktiež sa nesmeje bez dôvodu, čo je trocha aj také netypické pre somára. Veľmi vtipné sú pasáže, v ktorých autor prekresľuje rozdiely v schopnostiach zvierat naučiť sa čítať. V príbehu pôjde o vzburu týchto zvierat proti človeku a o rozhodnutie nebyť v tom zlom ako človek – preto si dajú 7 prikázaní. Keď sa však k moci dostane kanec Napoleon, všetky prikázania sa začínajú meniť, zvieratá sú sfanatizované, manipulované, zastrašované, začína vláda bez diskusie, plná taktiky Vodcu Napoleona. Pripisoval sa mu každý úspech, zvieratá boli klamané (kôň Boxer bol v skutočnosti poslaný na konský bitúnok, hovorilo sa však, že skonal vo veterinárnej nemocnici). Medzi prasatami a ľuďmi nakoniec prestal byť rozdiel. Po vypočutí Zvieracej farmy budete nad človekom, ktorý má moc, zrejme ešte dlho premýšľať, ale aj nad jednotlivými zvieratami, v ktorých sa skrýva pravda aj o človeku.

V Kafkovej Premene sa objavuje zviera v podobe hmyzu, chrobáka, premení sa naň Gregor Samsa. Príbeh je silno poznačený absurditou, je existenciálnou sondou do vnútra človeka, ktorý prežíva odcudzenie sám v sebe i vo vzťahu k rodine. Kto má rád Kafkovu poetiku a pozná dôverne jeho dielo, nebude sklamaný touto rozhlasovou adaptáciou literárnej predlohy.

Motív premeny a zvierací obraz, ale v inom literárnom spracovaní, je výrazný aj v rozprávke Hansa Christiana Andersena Škaredé káčatko. Rozhlasová hra o premene káčatka na krásnu labuť bude vo vysielaní od stredy. V réžii Viery Weidlerovej v nej účinkujú Karol Machata, Eva Večerová, Anna Javorková, Zdena Grúberová, Viera Richterová, Ján Valentík, Vladimír Minarovič, Ria Paldiová, Soňa Ulická, Darina Vašíčková, Miroslav Trnavský a Ivan Laca. Hra vznikla v roku 1995 a zaujímavá je aj použitím hudby z filmu Perinbaba. Je to podobenstvo o vonkajšej premene, ale nie o vnútornej. Dobré srdce zostáva dobrým, nemení sa v dôsledku vonkajšej krásy, lebo „dobré srdce nikdy nespyšnie“.

Motív koní, draka, chrobáka, škaredého káčatka, labute a zvieracej farmy doplní tento týždeň aj motív rozprávajúcej čajky. Od stredy bude vo vysielaní úryvok z knihy amerického spisovateľa Richarda Bacha Čajka Jonathan Livingston, ktorý vám prečíta Alfréd Swan. Tento príbeh zvyknú radiť do skupiny kníh ako Malý princ od Antoina de Saint-Exupéryho, Prorok od Chalíla Džibrána a Alchymista od Paola Coelha.

Iste poznáte dávny grécky príbeh trójskeho koňa, ktorého vymyslel ako vojnovú lesť Odyseus. My vám však ponúkame netradičný pohľad na túto príhodu, možno autori pásma trocha popustia fantáziu, a možno nie, a možno nájdu nové skryté významy. Grécka báj sa oživí trocha inak. Pozývame vás do Apokryfária Pavla Smolíka, v ktorom účinkujú Peter Kočiš, Přemysl Boublík, Alfréd Swan, Jozef Šimonovič, Jozef Benedik, Štefan Kožka. Diskutovať sa bude o gréckej ekonomike a úsporných opatreniach, v rámci ktorých padne návrh 16. a 17. platu :-), či zvýšenie počtu úradníkov.

Aký by to bol týždeň o zvieracej obraznosti bez bájok, v ktorých zvieratá konajú ako ľudia a nastavujú zrkadlo ľudským necnostiam. Od utorka si preto môžete vypočuť bájku Vzdelávanie leva z pera od Ivana Andrejeviča Krylova, ktorú vám prečíta Boris Farkaš. A hneď po nej je pre vás pripravený výber piatich bájok od Ezopa z cyklu Záblesky, ktoré bude čítať Alfréd Swan.

Prajeme vám, aby ste sa tento týždeň spolu s nami dostali pod zvieracie masky. V správaní ľudí uzreli čosi až desivo animálne. Trójskeho koňa si azda spojili so súčasnou gréckou ekonomikou a na Orwellovej zvieracej farme varovne pochopili podstatu diktatúry človeka nad zvieraťom, zažili jej revolučné zvrhnutie a novú nádej, ale i opätovný návrat zvierat do novej podoby diktátorského režimu. Zviera môže byť zrkadlom, ktoré nás odráža. Vyleštite si ho tento týždeň spolu s Rádiom Litera.

Autorka: Monika Kekeliaková, snímky: wikipedia.org, pixabay.com

Živé vysielanie
??:??