Rok Ľudovíta Štúra vrcholí

Téma týždňa

Rok Ľudovíta Štúra vrcholí

26. 10. 2015 18:08

Pripomíname si 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra

Možno aj vy patríte medzi tých, ktorí ste sa Štúrom síce povinne a trocha zapodievali, a to v škole, ale málo a povrchne poznáte jeho dielo, takmer nič ste od neho nečítali. Možno sa vám scvrkla Štúrova tvorba na názvy jeho diel, prípadne ste kde-tu čítali mýty, ktoré sa tradujú ohľadom jeho vzťahu k ženám alebo nešťastnom postrelení sa, či dokonca ste v zajatí mnohých politických zneužití odkazu Ľudovíta Štúra tou-ktorou spoločenskou situáciou vo vývine slovenského národa. O Ľudovítovi Štúrovi sa zachovalo nemálo spomienok a svedectiev od jeho súčasníkov, mnohé z nich sú veľmi triezve, vecné, opodstatnene kladné či kritické voči Štúrovi, ale zvyknú sa v nich aj ich autori mýliť, sú k Štúrovi nespravodliví, tendenční či subjektívni. Preto vás pozývame, aby ste si nás zapli počas tohto týždňa a čo-to spoznali zo Štúrovho diela a jeho hlbokého a prenikavého vplyvu na slovenský život v prvej polovici 19. storočia.

V cykle Čítanie na pokračovanie si vypočujete v piatich častiach dramatizáciu literárnej predlohy Jozefa Boba pod názvom Štúrovci. Pôjde o obraz o Ľudovítovi Štúrovi s paletou podrobností a potenciálom zaujať množstvom príhod a osôb vynúcich sa Štúrovým životným príbehom. V réžii Igora Hrabinského účinkujú Dušan Jamrich, Pavol Topoľský, Marek Ťapák, Ján Valentík, Eduard Bindas, Miroslav Trnavský, Viktor Blaho, Igor Mišík, Nataša Kulíšková, Andrej Hryc, Jozef Longauer, Vladimír Obšil, Ivo Gogál, Gustáv Herényi. Redakčne pripravil Roman Brat. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 1992.

V liste Jozefa Miloslava Hurbana Danielovi Slobodovi zo 17. mája 1881 sa spomínajú tri nenaplnené lásky Ľudovíta Štúra (Wilhelmína, Mária Pospíšilová a Adela Ostrolúcka). O zrode a konci Štúrovej lásky k Márii Pospíšilovej píše obšírnejšie Hurban vo svojom životopise o Ľudovítovi Štúrovi, kde nesúhlasí so Štúrom v jeho požiadavke bezženstva. A nakoniec aj ďalší štúrovci, hoci na počiatku horlili a boli odhodlaní obetovať blahu národa všetky osobné výhody a záujmy, ako ich k tomu vyzýval Štúr, poženili sa. Štúr však vytrval v tomto ideále. Svoju prítomnosť na Hurbanovej svadbe okomentoval slovami, že mu ide na pohreb. Viac sa o tomto Štúrovom zrieknutí sa lásky, manželstva v prospech úplného obetovania sa za národné záležitosti dozviete v dvoch dramatizáciách. Od pondelka sa budú vysielať Hradecké dni Ľudovíta Štúra a od utorka Jar Adely Ostrolúckej. Na koniec prvej polovice 19. storočia, do čias, keď Ľudovít Štúr prežíval svoju náhodnú, no romantickú lásku k Márii Pospíšilovej, sa môžete preniesť vďaka českému stredoškolskému profesorovi a milovníkovi slovenskej histórie Františkovi Soukupovi a jeho dielu Hradecké dni Ľudovíta Štúra. Číta Ivan Laca. Dramatizáciu historického románu Ľuda Zúbka Jar Adely Ostrolúckej si vypočujete v réžii Olívie Binderovej. Účinkujú v nej Zuzana Kocúriková, Soňa Ulická, Magda Paveleková, Dušan Blaškovič, Daniel Michaeli a František Kovár. Autorkou úpravy slova je Gita Pechová. Nenechajte si ujsť pútavé dialógy Štúra s Adelou Ostrolúckou o Faustovi, Puškinovi, slovanských rečiach, ale aj postavení ženy, manželstve bez lásky či Štúrovom napĺňaní ideálu bezženstva.

Posledné dni svojho života prežil Ľudovít Štúr v Modre, kde sa presťahoval v roku 1851 po smrti svojho najstaršieho brata Karola, aby sa postaral o jeho sedem osirelých detí a vdovu. O nešťastnom Štúrovom postrelení sa do nohy pri poľovačke 22. decembra 1855, následnom liečení, smrti (12. januára 1856) a pohrebe podrobne píše Daniel Lačný v zachovanej spomienke a čo-to sa objavuje aj v spomienkach jeho mladšieho brata Janka Štúra. My sme pre vás vybrali dramatické pásmo z roku 1975 z pera Jozefa Šajgala pod názvom Ľudovít Štúr. Podobizne,ktoré veľmi citlivo zachytáva posledné chvíle života Ľudovíta Štúra a vo vysielaní bude od stredy. V réžii Milana Semíka účinkujú Leopold Haverl, Igor Čillík, Vladimír Kostovič, Darina Vašíčková, Ľubo Belák, Vladimír Durdík.

Ľudovít Štúr vo svojich prednáškach zdôrazňoval potrebu inšpirovať sa pri písaní poézie slovanskou ľudovou piesňou. Ľudovej slovesnosti venoval aj celé dielo pod názvom O národných piesňach a povestiach plemien slovanských (1853). Tento estetický ideál uplatnili štúrovkí básnici vo svojej tvorbe, pričom okrem čerpania z ľudovej slovesnosti, načreli aj do vlastného života a vytvorili viaceré vrcholné diela slovenského romantizmu. Preto sme vybrali pre vás z archívu rozhlasu tri pásma, v ktorých sa môžete dozvedieť viac o niektorých žánroch ľudovej slovesnosti, a to o baladách, rozprávkach, ale aj prísloviach, porekadlách a pranostikách. Od pondelka je to pásmo pod názvom Balady slovenských básnikov, v ktorom v réžii Mileny Lukáčovej účinkujú Ľubomír Paulovič a Jana Hanúsková. Od utorka pribudne pásmo z roku 1993 z pera Štefana Moravčíka o Adolfovi Petrovi Zátureckom a problematike slovenských prísloví a porekadiel pod názvom Prechádzka so Zátureckým.V réžii Štefana Mandžára účinkujú Štefan Moravčík, Ján Valentík, Ľudmila Mandžárová, Jozef Šimonovič, Vladimír Minarovič, Miroslav Trnavský, Nataša Kulíšková, Darina Vašíčková. Od stredy sa môžete tešiť na pásmo Petra Glocku a Evy Chovancovej Z popola ku hviezdam o spisovateľovi Pavlovi Dobšinskom a rozprávkach. Rozprávku o Kubovi prečíta Slavo Záhradník.

Ján Zambor vo svojej básni z roku 2014 Ľudovít Štúr. Príbeh národa, príbeh reči (zbierka Dom plný neviditeľných) originálne nazýva Ľudovíta Štúra novým Konštantínom, ktorý si za snúbenicu vybral slovenčinu. Základné informácie o Štúrových zásluhách ohľadom kodifikácie spisovnej slovenčiny v roku 1843 na základe stredoslovenského nárečia vecne približuje Ladislav Čúzy v rozhovore s Máriou Samuhelovou v cykle Autor na dnes, ktorý sa bude vysielať od stredy. Že to Štúr s kodifikovaním spisovnej slovenčiny nemal jednoduché, je známe z odbornej literatúry a zachovaných listov, spomienok a svedectiev Štúrových súčasníkov. Zarytými odporcami okrem mnohých boli Ján Kollár, Jonáš Záborský či Pavel Jozef Šafárik. Vybrali sme preto pre vás pásmo Ľubice Šajdovej z cyklu Slovo na čase, ktoré si môžete vypočuť od utorka. Ján Kollár v ňom veľmi ostro vystupuje proti novej slovenčine. Je to pútavé počúvanie, listy čítajú Ladislav Chudík a Juraj Sarvaš.

Od štvrtku budete môcť bližšie spoznať Ľudovíta Štúra ako básnika, a to v pásme Nepoznaný, v ktorom v réžii Anny Sýkorovej účinkujú Vojtech Kondrót a Ján Valentík. Osobitne sme pre vás vybrali aj Štúrovu báseň Nevôľa, ktorú v réžii Oľgy Janíkovej recituje Vladimír Minarovič. Pásmo je vzácne tým, že doceňuje Ľudovíta Štúra ako básnika a kriticky vníma to, že Štúrova poézia je takmer neznáma a číta sa v minimálnej miere. Lebo je síce pravda, že Štúra v poézii jeho mladší vrstovníci prekonali a jeho básne nemajú výraznejšiu umeleckú hodnotu, ale on bol ten, kto kliesnil cestu k týmto vrcholom štúrovskej poézie, jeho šľapaje udávali smer. A preto hoci sa tradovalo o Štúrovi, že nebol nadaným básnikom, má svoje významné miesto vo vývine slovenskej poézie: „Bol to nový typ básnika po Kollárovi a Hollom" (M. Pišút).

Štúrovo dielo Starý a nový vek Slovákov, ktoré v réžii Jozefa Lenharta a Gejzu Dezorza číta Dušan Szabó, vás pozývame počúvať od štvrtka. Toto dielo, ako sa dozvedáme, „je dôkazom dokonalej autorovej znalosti mentality Slovákov i príčin a dôsledkov našej postupnej asimilácie. Aj keď sa v priebehu rokov historické konštelácie zmenili, žiaľ, naše typické povahové vlastnosti naďalej pretrvávajú a nie je tomu inak ani dnes. Stačí sa iba pozrieť vôkol seba a nedá sa nevidieť, ako ochotne a bezproblémovo prijímame cudzie kultúrne vzory, ako sa im oddane prispôsobujeme, ako ich vyznávame a ako svojou lojálnosťou popierame vlastnú identitu. Ako sa obzeráme v cudzom zrkadle. Vôbec si neuvedomujeme, že dôsledky tejto našej oddanej lojálnosti môžu byť pre nás katastrofálne."

V priestoroch Slovenského rozhlasu sa 5. marca 2015 uskutočnila diskusia v rámci cyklu Dejiny.sk o Ľudovítovi Štúrovi a štúrovcoch. S historičkou Danielou Kodajovou a historikom Petrom Šoltésom sa rozprávali Peter Turčík a Róbert Kotian. Túto historickú revue o spoločenskom, politickom a historickom kontexte štúrovskej generácie, ale aj politickom zneužívaní Ľudovíta Štúra v tej-ktorej politickej situácii v dejinách slovenského národa môžete počúvať od piatku.

V roku 1988 vyšla kniha Osudy a rodokmeň rodiny Štúrovcov od Pavla Horvátha. My sme pre vás z archívu rozhlasu vybrali reláciu z cyklu Dobrý deň, Slovensko! z roku 2004, v ktorej sa Tatiana Kusá zhovára s Oľgou Pavúkovou, vtedajšou riaditeľkou Múzea Ľudovíta Štúra v Modre o stretnutiach potomkov štúrovskej rodiny. Rozhovor si môžete vypočuť od piatku.

Prajeme vám, milí poslucháči, aby vás náš rozhlasový výber venovaný Ľudovítovi Štúrovi podnietil k čítaniu jeho diela, lebo čo-to z neho síce už aj zostarlo, ale mnohé žilo a žije dodnes a je nezúžitkované a nevyčerpané. Príjemné počúvanie!

Autorka: Monika Kekeliaková; snímky: pixabay.com;wikipedia.org

Živé vysielanie
??:??