Na slovenskej dedine - I. časť

Téma týždňa

Na slovenskej dedine - I. časť

11. 01. 2016 16:39

Slovenská dedina a jej mamky Pôstkové, bohaté Bičianky či dedinskí blázni

Tento týždeň vás pozývame poprechádzať sa slovenskými dedinami s B. Slančíkovou-Timravou, M. Kukučínom, J. G. Tajovským, V. Šikulom, Z. Zguriškou a M. Urbanom. Na pravej dedinskej tancovačke sa ocitnete vďaka Timravinmu Bálu. Kukučín vás pozve na podkonický bál. Osud matky sugestívne prekreslí novela Skon Paľa Ročku či Tajovského ženička Mamka Pôstková. Na myjavské kopanice sa dostanete vďaka Zguriškinej Bičianke z doliny a do oravských Rabčíc (literárnych Ráztok) budete môcť nazrieť vďaka románu Živý bič, ale aj Zvonom nad krajinou, v ktorých sa dozviete čo-to o Oravskom hrade, Hviezdoslavovej hájovni, goralčine a mnohom ďalšom. A budeme vynášať aj Morenu.

V Čítaní na pokračovanie sa môžete tešiť na päť Timraviných noviel, a to od pondelka na Bál (1901), od utorka to bude Mocnár (1912), od stredy Ťapákovci (1914), od štvrtka Skon Paľa Ročku (1921) a od piatku novela Márnosť všetko (1908). Novela Bál je pre poslucháča možnosťou ísť na tancovačku s Timravinými ženskými postavami a dovidieť tam do ich skrývaného vnútra, do ich márneho vyčkávania na mužský záujem, trýznivého zakazovania si citu a nepríjemného červenania sa. V novele Ťapákovci sa vám azda podarí natlačiť sa do jednej ťapákovskej izby, v ktorej žijú až šestnásti jeden na druhom, v špine, „leniví vravieť i myslieť..., zaspatí duchom..., ťažkí ani olovo", „s cmarom, a nie krvou v žilách, lipnúci tupo na starom". Prísny autorkin pohľad vám dovolí zvlášť hlboko nahliadnuť do dvoch ženských postáv - Ile-kráľovny a Anči-zmije. Vo vynikajúco až expresionisticky napísanej novele Skon Paľa Ročku sa stretnete s postavou ženy matky, ktorú syn vyhnal z domu: „Veď len preto zhrešil, že bol v biede. Ľahko je majetnému byť dobrým, ale kde nemáš ani to najpotrebnejšie, do hriechu ľahko upadneš. Tam je po láske, tam je srdce v rozpore s celým svetom." Novely Mocnár a Márnosť všetko rozvíjajú v ďalších jemných odtieňoch rozpory lásky až po jej zničenie v dôsledku života v biede či zbohatlíctva.

Zuzka Zguriška nám ponúkne od utorka humorný ladený pohľad na myjavské kopanice v 20-tych rokoch minulého storočia. Opäť ožije problém bohatých a chudobných neviest. Pre rozhlas Zguriškinu Bičianku z doliny zdramatizoval v roku 1959 Ján Dohňanský. V réžii Eleny Bauerovej v nej účinkujú Hana Meličková, Jozef Kroner, Ctibor Filčík, Karol Machata, Frída Bachletová, Gejza Slameň, Jela Lukešová, Alojz Kramár, Eta Poničanová a ďalší.

Aký by to bol týždeň na slovenskej dedine bez Vincenta Šikulu, ktorý je podľa Ivana Sulíka prozaikom nepísanej kolektívnej ľudovej skúsenosti. Akékoľvek historické (politické) pozadie sa v jeho prózach meria rífom prostej nenaučenej a nenaštudovanej empírie obyvateľov podkarpatskej krajiny, ktorých zem a dlhoročné spolužitie naučili morálke nezištnosti a pomoci." Šikulov rozprávačský štýl je preniknutý hudobnosťou, farebnosťou, značnou lyrizáciou, ale aj zmyslom pre humor. Vybrali sme pre vás na tento týždeň jeho novelu S Rozárkou, ktorá bude vo vysielaní od utorka a rovnako aj pásmo od Aleny Horváthovej-Čisárikovej o Vincentovi Šikulovi z cyklu Jonatánky, ktoré je montážou viacerých rozhlasových relácií venovaných tomuto autorovi a vzniklo pri príležitosti nedožitých 65. narodenín autora. Vystúpia v ňom Veronika Šikulová, Vincent Šikula, Ján Valentík, Vlado Minarovič, Helena Geregová a ďalší.

Novela S Rozárkou vám ponúkne tragický príbeh duševne postihnutej dievčiny, ktorej sa po smrti matky ujme starší brat Ondrej. Príbeh má poetickú silu a zachytáva viaceré napäté situácie vo vzťahu brata k Rozárke. V réžii Petra Jezného v dramatizovanej novele účinkujú Magda Vášáryová, Ľubo Roman, Július Pántik, Mikuláš Bugár, Marián Gallo a Paľko Lazar, 1979.

Od stredy si budete môcť vypočuť tri rozhlasové vysielania, v ktorých bude dominovať tvorba Martina Kukučína. Do malomeštiackého prostredia, ktoré možno označiť aj za „veľkodedinské" vás pozývame v poviedke Na Podkonickom bále. „Martin Kukučín v nej vytvoril galériu postavičiek, ktoré síce vnímame s úsmevom, ale ktoré tiež nastavujú zrkadlo našim neduhom, pokriveným charakterom a pomýlených hodnotovým rebríčkom." Pre rozhlas poviedku zdramatizovala Hana Hrúzová. V réžii Ladislava Hýžu v nej účinkujú Oľga Solárová, Katarína Vrzalová, Matilda Zlatohlávková, Ľubica Očková, Andrej Vandlík, Anton Šulík, Ivan Folkman a Martin Horňák, 1979.

Priblížime vám však aj menej známu podobu Martina Kukučína v pásme Z listov, ktoré vám prečíta Miloslav Kráľ. „Azda iba vedecká obec je však zoznámená s jeho korešpondenciou, ktorá poukazuje na niekoľko zaujímavých skutočností... Predovšetkým počas svojich štúdijných rokov v Prahe sa Matej Bencúr často vyjadroval aj k aktuálnym udalostiam. Hodnotil ich z nadhľadu, ktorý mu umožňoval odstup od každodenného styku so slovenskou realitou a neraz sa u neho prejavilo i mladícke nadšenie pre veci umelecké a kultúrne. V tejto Eseji ponúkame úryvky z jeho listov Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému a Jurajovi Janoškovi, ktorí patrili k jeho najčastejším adresátom."

V cykle Autor na dnes sa od stredy dozviete v rozhovore redaktora Jozefa Lenharta s literárnym vedcom Ondrejom Sliackym viaceré zaujímavosti zo života a diela Martina Kukučína. Napríklad aj o tom, ako veľmi sa chcel Kukučín vrátiť ako lekár do Liptovského Mikuláša z ostrova Brač.

Od štvrtku bude vo vysielaní audiofilm Živý bič, ktorý vznikol podľa rovnomennej literárnej predlohy Mila Urbana. Ide „o filmovú baladu, ktorá rozpráva o následkoch prvej svetovej vojny na život hornooravskej dediny, kde sa rozpadávajú rodiny, pretože ženy ostali bez mužov, najchudobnejšia vrstva sa ocitá na pokraji sociálnej katastrofy a je vystavená tlaku uhorskej moci." Pre rozhlas audiofilm režíroval Karol Trnka, komentuje Judita Hansman.

Katarína Gogolová a Jana Grajciarová vás pozvú v Zvonoch nad krajinou poprechádzať sa po Orave. Putovanie začnú na slovenskom severnom póle, pod Babou horou v Oravskej Polhore, ktorá je známa nielen nádhernomu prírodou a tým, že tu na meteorologických staniciach namerajú vždy najnižšie teploty, ale aj autentickým folklórom. Pod Babou horou sa odohral aj jeden z najznámejších príbehov slovenskej dramatickej tvorby, príbeh Hájnikovej ženy. Doteraz existujú dohady pokiaľ bol skutočný a nakoľko vymyslený. Horáreň, v ktorej sa život Hanky a Michala odvíjal, však ešte stále stojí." Viac sa dozviete aj o Oravskej lesnej železničke, Oravskej priehrade, Slanickom ostrove umenia, Oravskom hrade, Čaplovičovej knižnici, recitačnej súťaži Hviezdoslavov Kubín, kostolíku v Leštinách a Tvrdošíne, Roháčoch, ale gorálskom nárečí, pltníctve.

So Samkom a Terezkou môžete navštíviť ich babku na dedine, zájsť na jej povalu a objaviť v truhlici staré zošity a listy napísané krasopisom, aký už dnes málokto pozná. Ale sa veľa dozviete aj o tradíciách, aké sa už dnes vytrácajú a niečo o vynášaní Moreny. Autorsky reláciu Život v príbehu. Nezvyčajné zvyky 1 pripravil Ľuboš Machaj. Námet: Veronika Lesana Renčková. V réžii Zuzany Jurigovej-Kaprálikovej v Nezvyčajných zvykoch 1 účinkujú Ľudmila Mandžárová, Ema Mercová, Richard Labuda, Martin Kaprálik, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Nina Mačajová, Eva Sajanová, Natália Juráková, Miriam Dinková, 2015.

Autorka: Monika Kekeliaková, snímky: pixabay.com; wikipedia.org

Živé vysielanie
??:??