Byť človekom je zábavné i ťažké

Byť človekom je zábavné i ťažké Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Stvorila Pipi Dlhú Pančuchu, Emila z Lönnebergy či Madynku. Poznáme jej Karkulína zo strechy, bratov Levie srdce, detektíva Kalleho i Deti z Bullerbynu. Ale aká bola samotná autorka týchto literárnych postavičiek – Astrid Lindgrenová?

Rada hrávala napríklad futbal, bola asi najhoršou šoférkou vo Švédsku a aj ako starenka liezla po stromoch a letela ponad Štockholm v balóne. Toto všetko a oveľa viac sa slovenský čitateľ mohol dozvedieť už v životopise jej dlhoročnej priateľky a biografky Margarety Strömstedtovej, ktorý vyšiel v českom preklade v roku 2006. A najnovšie sa možno akoby až dotýkať života Astrid Lindgrenovej, a to vďaka čítaniu jej denníkových zápiskov. Tie vyšli vo Švédsku iba nedávno v roku 2016 a v českom preklade v roku 2017. Astrid si ich píše od vojnového roku 1939 až do skončenia vojny v roku 1945. Pri zápise z roku 1941 sa napríklad dozvedáme, že Astrid žije v Štockholme, je vydatá a má sedemročnú dcérku Karin a päťnásťročného syna Larsa. Úzkostne si zaznamenáva podľa novinových správ bojové postupy v Nemecku, Anglicku, situáciu v Rusku, Taliansku či Sýrii a pomedzi to píše o prechádzkach v parku s dcérkou Karin a o skautských výletoch syna Larsa.

V roku 2015 sa na nórskom knižnom trhu objavila úplne nová a priam rozprávkovo pôsobiaca kniha o Astrid. Slovenský čitateľ si ju mohol nájsť v našich kníhkupectvách minulý rok a listovať si ju v českom preklade. Kniha je určená predovšetkým deťom, ale ocení ju aj dospelý čitateľ. Pôsobí až zázračným dojmom, veľmi vkusne a láskavo, a to najmä vďaka rozprávkovým kresbám mladej nórskej ilustrátorky Lisy Aisato. Už obálka je pôsobivá, má veľký štvorcový pôdorys, ktorý po bokoch lemujú jabloňové kvety a vetvičky. Uprostred stojí sivastý kôň, ktorého na silných rukách drží od neho oveľa menšie ryšavé dievčatko. Nie je to nikto iný ako Pipi, ktorá zasa stojí na hlave svojej výmyselníčky Astrid Lindgrenovej. Kresba spisovateľky je tu inšpirovaná jej autentickou fotografiou, na ktorej má typicky červenú šatku, akú zvykla aj nosievať.

Čitateľ otvorí knihu a z ilustrácií na neho imaginárne „zadupocú“ nohy Pipi Dlhej Pančuchy. Jedna noha oblečená v pančuche dozelena a tá druhá v pančuche s červenými pásikmi – a na oboch nohách tulácke huncútske topánky so slobodne rozviazanými šnúrkami. O pár strán si už obe pančuchy spokojne visia na šnúre pripnuté štipcami a popísané písmenkami, ktoré prezrádzajú Obsah knižky. Otočíme ďalšiu stranu a ocitneme sa v oblakoch, nad ktorými sa vznáša balón a z neho zvedavo a dobrodružne vykukuje Astrid Lindgrenová. Obrátime zopár strán a zapozeráme sa na štyri malé deti v námorníckom oblečení. Ilustrácia je krásna, vyhotovená podľa skutočnej fotografie z rodinného albumu spisovateľky. Zľava si posedáva Astridin otec Samuel August a v náručí drží najmladšiu sestru spisovateľky, ktorá sa volá Ingegerd. Vedľa nej stojí Astrid s modrou mašľou vo vlasoch, vedľa Astrid mladšia sestra Stina a vedľa Stiny najstarší z detí – chlapec Gunnar, ktorého drží za ruku mama Hanna.

A listujeme ilustrovaným životom spisovateľky rozprávkovo ďalej. Astrid - ako malé dievčatko v červených šatách - stojí uprostred lesa, v ktorom nechýbajú kvety. Dozvedáme sa, že deti mali v detstve zvlášť obľúbený jeden zo stromov, ktorý volali soví strom a rady naň liezli. Nie je preto náhoda, že aj Pipi sa rada šplhala na stromy a mala svoj limonádový strom. Na ďalšom obrázku už Astrid stihla vyliezť na strechu ich červeného domu a čitateľ sa mohol o pár strán zapozerať na svadobnú fotografiu Astridiných rodičov a prečítať si o ich vzťahu plnom porozumenia a nehy. Astrid nazvala dobu, v ktorej ako dieťa vyrástla, poslednou érou koní, keď na cestách ešte nebolo vídať žiadne autá, ale často najmä tulákov. Jeden taký na čitateľa pozerá z krásnej lesnej ilustrácie a fantázia čitateľa začína pracovať. Astrid si tulákov pamätala z detstva, ako k nim neraz zablúdili a rodičia im dali najesť a prenocovali ich na senníku. Tuláci potom rozprávali napínavé historky, ktoré Astrid neskôr zvečnila v knihe o tulákovi Rasmusovi.

Na ďalšej ilustrácii už Astrid stojí na hlave, aby ju rozbolela a nemusela ísť na klavír. Na inej kresbe si ako mladučká strihá vlasy. Je prvým dievčaťom vo svojom rodisku s krátkymi vlasmi. Astrid bola vždy trocha divoká i odvážna, ako sa sama vyznala. A listujeme príbehom ďalej. Astrid pracuje už ako 16-ročná v novinách, píše príbehy i cestopisnú reportáž, neskôr otehotnie, čaká chlapčeka, ktorého musí dať do pestúnskej rodiny v Dánsku, lebo by ho sama v tom čase ako veľmi mladá a nevydatá neuživila. Dozvedáme sa, prečo rada v tom čase číta knihu Knuta Hamsuna Hlad. A ilustrácie i príbehy o Astrid prezrádzajú viac a viac. Čítame si o osude Astridinho syna, čo-to o jej manželovi, narodení dcérky, vzniku Pipi Dlhej Pančuchy, ale i o tajných povolaniach spisovateľky. Astrid počas vojnových čias vypomáhala detektívovi pri spisovaní príručky pre policajtov, kde sa dozvedela o jedoch a odtlačkoch prstov. Zužitkovala to neskôr v príbehu o detektívovi Kallem. V knihe o Astrid dojímajú ilustrácie, na ktorých spisovateľka kráča po cintoríne a číta si mená mŕtvych na náhrobkoch. Silné sú texty o odmietaní násilia ako takého, o právach a ochrane zvierat, smrti Astridinho syna, smrti rodičov i priateľsky Anny-Márie.

Kniha o Astrid Lindgrenovej sa autorke Agnes-Margrethe Bjorvandovej jednoducho vydarila. Veľkú zásluhu však majú na tom už spomínané ilustrácie, ktoré sú plné fantázie, humoru i láskavosti. Na záver už len dodáme, že v knihe sa viacnásobne opakujú aj také slová Astrid Lindgrenovej, ktoré sú vytlačené fontom písaného písma. Treba to zvlášť oceniť najmä dnes, keď niektoré nielen severské krajiny začínajú považovať povinné učenie sa detí písať písaným písmom za prežitok a je tendencia úplne ho nahradiť vyučovaním písania na klávesnici. Najnovšia kniha o Astrid Lindgrenovej nebude nudiť. Deti ani dospelých. Nájdu v nej radosť a útechu. A ku krásnym ilustráciám v knihe možno začnú rodičia svojím deťom vymýšľať aj vlastné príbehy. Tie neskôr spíšu a k úspešným detským knihám Astrid Lindrenovej pribudne možno aj tá ich. Veď Pipi Dlhá Pančucha tiež vznikla práve takto; z vymyslených príbehov, ktoré Astrid rozprávala svojej dcére Karin.  

Text: Monika Zumríková Kekeliaková

Bibliografia: 

BJORVANDOVÁ, Agnes-Margrethe a AISATO, Lisa: Astrid Lindgrenová. Praha: Presco Group, 2018. Preložila Kateřina Krištůfková. 110 s. ISBN 978-80-88276-14-2

LINDGREN, Astrid: Válečné deníky 1939 – 1945. Praha: Slovart, 2017. Preložila Jitka Herčíková. 368 s. ISBN 978-80-7529-211-7

STRÖMSTEDT Margareta: Astrid Lindgrenová. Životopis. Praha: Albatros, 2006. Preložila Jarka Vrbová. ISBN 80-00-01794-6

Ilustrácia: Lisa Aisato