Herec
Herec

O psíčkovi a mačičke

O psíčkovi a mačičke

Môže sa nočná košieľka sama vyzliecť? Dá sa mraučať s ypsilónom a mäkkým „i"? Vie bábika plakať a rozprávať? Dokážu zvieratká napísať deťom list? Áno, všetko toto je možné. Napríklad v rozprávkach Josefa Čapka O psíčkovi a mačičke. Nad ich príbehom v rámci cyklu V skratke uvažuje Monika Zumríková Kekeliaková. Číta Tomáš Bartoněk.

o psíčkovi a mačičke

Kto by nepoznal Čapkove príbehy o psíčkovi a mačičke. Čítali sme ich ako deti, boli v našich čítankách a dnes ich čítame našim deťom. Keď som upratovala detské knižky v našej domácej knižnici, jednoducho som do tejto rozprávky opäť nazrela.

Dve zvieratká chcú všetko robiť ako ľudia. A skutočne, ak ideme ich príbehmi, to ľudské sa posilňuje a to zvieracie slabne. Zvieratiek v okolí dvojice postupne ubúda a psíček a mačička sú viac a viac v kontakte s ľuďmi. Raz sa objaví dážďovka, sliepka, myši, zajac a iný pes. Ale ani jedno z týchto zvierat psíčkovi a mačičke významnejšie nepomôže. Dážďovka sa vyvlečie zo psíčkových gatí, zajac i myši sa psíčkovi posmievajú, zlý pes im zožerie tortu. Psíček i mačička sa priatelia skôr s ľuďmi, najmä s deťmi a so spisovateľom Čapkom, ktorý o nich píše príbehy. Autorovi radia, čo napísať. S deťmi sa veľmi radi hrajú. Keď sú choré, navštívia ich. Dokonca oveľa viac poznajú ľudský a najmä detský svet ako ten zvierací. O dážďovke si myslia, že je to ceruzka alebo špagátik. Ale s deťmi to vedia, hrajú sa s nimi schovávačku, chytačku, hru na vojakov, hru s guľkami, kockami či loptou. Dokážu vymyslieť rozprávku, napísať deťom list a ísť s ním na poštu, zahrať detské divadielko či oprať bábike šaty. Čapkovi sa podarilo zachytiť takto niektoré vtedajšie detské hry. A azda aj vďaka tomu úplne nevymiznú a deti sa ich budú chcieť po prečítaní Psíčka a mačičky hrávať. A to nielen v škôlke.

V knihe sa zachovali aj dve vyčítanky: Eniki beniki klike bé... a Aka fuka funda luka... V českom znení ide, samozrejme, o iné riekanky, známe skôr českým deťom. Krista Bendová, ktorá preložila Psíčka a mačičku z češtiny do slovenčiny, ich zamenila za tie známejšie v našom prostredí. Premenovala aj bábiku Járinku na Zuzanku, chlapci z Domažlic sa zmenili na chlapcov z Trenčína a dievčence s Nymburku sú v slovenskom preklade z Ružomberka.

Musím priznať, že Psíček a mačička majú v sebe presne to, čo mi už dlhší čas chýba pri niektorých súčasných rozprávkových dvojiciach. Tieto postavičky sú v dialógoch láskavé, hoci sú také rozdielne a nie vždy im všetko vyjde (veď pes a mačka). Mačička psíka ošetrí, rozpovie mu rozprávku, na jeho mylnú zámenu slova vred a vresk nereaguje uštipačne. Neklamú sa navzájom. Usilujú sa do všetkého zapájať spolu a rozdeliť si úlohy, skúšať aj také aktivity, v ktorých ani jeden nevynikne, ale učia sa nimi (umývanie dlážky, písanie listu či pečenie torty).

Z ich jazyka nevymizli slová ako „jejdanenky", „ratata", počujeme ich jajkať, ochkať, jújkať a oslovovať sa: pán môj, dušička, braček, ťuťulko, ňuňulinka... V dnešnej dobe automatických pračiek a sušičiek poteší, že mačička perie v koryte a na rumpli, používa pri tom pracie mydlo a bielizeň suší na šnúre. Mnoho z toho je už minulosťou a skúsenosť dnešných detí to len obohatí. Ale čo určite nebude potrebné nikdy deťom vysvetľovať a rozosmeje to každú generáciu a nikdy nezostarne, je Čapkov humor a jeho jedinečné kresby psíčka a mačičky: ako visia na šnúre a sušia sa, ako si psíček narovnáva obe uši a má gate zašité dážďovkou. Ako mačička havká a psíček mňauká. Ako sa psíček podpíše „pesík". Alebo torta, do ktorej sa nepridala len múka, cukor či vajíčka, ale aj myši, párky, cibuľa, čokoláda, cesnak a mnohé iné „dobroty". A zrejme si mnohí zapamätáme, že podľa mačičkiných a psíčkových opisov majú chlapci nohy až po zem a ústa deravé.

V kalendári svietil rok 1929, keď prišli Psíček a mačička na tento svet v knižnej podobe. A deti mali vraj už vtedy veľa hračiek a veru, veru, aj dnes ich majú až príliš. Preto ak už dlhšie zakopávate doma o ich autíčka, kocky lega či špinavé a roztrhané bábiky, možno je ten najlepší čas pozvať ich dnes večer práve na rozprávku o psíčkovi a mačičke a o ich bábike Zuzanke. A možno vám títo hrdinovia pomôžu ešte aj inak, veď pozažívali toho, veru, dosť.

Text: Monika Zumríková Kekeliaková

Ilustrácia: Josef Čapek, vydavateľstvo Eastone Books

kniha.jpg