Správy RTVS
Správy RTVS

Doba koronavirová

Doba koronavirová

Vianočný čas v roku 2020 si budeme pamätať tak akosi osobitne. Prežívame čas pandémie, a tak nás to núti ísť viac do seba. Redaktorka Monika Zumríková Kekeliaková sa začítala do knihy viacerých autorov pod názvom Doba koronavirová a pridala aj svoj vlastný pohľad. Poďme sa teda započúvať. Číta Tomáš Bartoněk.

doba koronavirová

Prešli sme si tým už zrejme všetci. Najprv sme čítali všetky možné informácie o novom víruse, ktorý sa k nám dostal v marci 2020. Všimli sme si veľa fám, poloprávd a konšpirácií. A začali sme si klásť aj úplne iné otázky, na aké sa odpovedalo. Vznikla potreba prečítať si odpovede ešte väčšieho množstva odborníkov. A tak sa ku mne až zázračne pri návšteve jedného kníhkupectva dostala kniha Doba koronavirová. Je z českého priestoru, a tak mená jej autorov budú pre mnohých skôr neznáme. Miestami sa vám azda aj zazdá, že by ste sa s niektorými z nich chceli stretnúť, lebo ich jazyk a kritické uvažovanie dokážu vtiahnuť a presvedčiť. Pomenujú to, na čom mnohí už nevieme dosiahnuť svojou erudíciou a najmä skúsenosťou. Ak vnímate pretlak emócií a strachu u seba či ľudí vo vašom okolí, výborný je článok psychiatra a publicistu Radkina Honzáka. Ukáže účinné cesty k rovnováhe rozumu a citov. Ekonómka Danuše Nerudová, biolog, filozof a spisovateľ Stanislav Komárek a filozofka a fenomenologička Anna Hogenová pomenujú prepadliská našej doby, tie naše úzkoprsé úzkostné stavy zhýčkaných jedincov, ktoré spôsobuje strach, že by nám mali padnúť istoty a pocity nadbytku a poživačnosti. Úvaha Martiny Viktorie Kopeckej patrí v knihe k tým najlepšie napísaným, je v nej nemálo bytostnej pokory a zrelosti. O jej blogu Deník farářky sme mnohí na Slovensku netušili. Potom je tu novinárka a spisovateľka Martina Leierová a jej Deník z římske karantény. Dúfajme, že v ňom autorka pokračuje a vyjde raz aj knižne, lebo má aj pridanú literárnu hodnotu. A je tu aj rad článkov od virológov, biochemikov, teológov atď.

Veda nám iste dá ešte mnoho odpovedí na súčasný koronavírus, ale staré kroniky a historici pandémie nám už teraz vedia ponúknuť zaujímavé zistenia. Mor či pandémie už v minulosti vznikali z vážnych starostí a z duševného zúfalstva ľudí. Mor sa nevnímal iba ako choroba, ale aj ako obraz vnútorne nemocnej spoločnosti. Neraz predznamenával novú epochu, ktorá mala nasledovať po jeho skončení. V židovskom-kresťanskom nazeraní predstavoval obmenu biblických egyptských Božích rán. Cirkev preto najmä v stredoveku organizovala proti moru modlitby a procesie, čo sme zažili aj počas tejto pandémie. Kniha Daniela Defoea o skutočnej morovej epidémii v Londýne v roku 1665 v závere pripisuje vznik i náhly až zázračný zánik moru práve Bohu. A čo je prekvapivé - v mytologickej tradícii je samotné slovo „pandémia" naviazané na božský svet. Je známe, že bohovia sa často prikrádali k ľudským príbytkom, a ak ich ľudia nepoznali a neuctili si ich, trestali ich nemocou (spomína sa takto grécky boh Dionýs, ale aj Apollón). Predpona epi- znamená totiž v gréčtine blízko a démos je ľud. Epidémia teda značí niečo, čo sa (akoby až z neznáma, odinakiaľ) priblížilo k ľuďom. Nájdeme to vysvetlené v článku Anny Hogenovej i Stanislava Komárka.

V knihe síce nenájdeme podrobnú chronológiu všetkých zásadnejších svetových pandémií, ale čo-to sa dozvieme o Athénskom more, ktorý ničil 430 rokov pred Kristom. V roku 541 začal Justiniánov mor a ten sa vracal takmer pravidelne každých dvadsať rokov celých dvesto rokov. Stredoveká čierna smrť prichádzala v šiestich vlnách každých desať rokov. Celé obdobie renesancie a baroka je považované za jednu dlhú a prerušovanú vlnu pandémie. Biochemik Zdeněk Hostomský hovorí aj o SARSe a MERSe, ktoré tu boli v roku 2003 a v roku 2012. Jeden vírus prepukol v Číne a druhý v Saudskej Arábii, oba spôsobili vysokú úmrtnosť, ale ako záhadne sa objavili, tak aj nečakane odišli. Škoda, že v knihe nie je aspoň jeden príspevok o španielskej pandémii, ktorá vypukla v roku skončenia prvej svetovej vojny a trvala do roku 1920. Zasiahla vtedy aj slovenský priestor a jej vírus sa navrátil po deväťdesiatich rokoch - v roku 2009 a spôsobil prasačiu chrípku.

Kniha môže zaujať aj tých, ktorí sa pýtajú na súvis medzi vlnami pandémie a politickými štátnymi zriadeniami, diktatúrami, chcú uvažovať nad efektívnosťou pandemických pravidiel s odborníkmi, nad reálnosťou kolektívnej imunity, Čínou a jej drastickými trhmi so zvieratami. Fenomén rúšok sa tu reflektuje inak, ako sme zvyknutý na Slovensku. Osobitne cenné sú príspevky, ktoré ukázali, čo všetko dokázala táto koronakríza v nás otvoriť. To pozitívne, ale i to temné.

Prvá i druhá vlna mala a má svojich hrdinov, ktorí sú v prvej línii a starajú sa o nakazených, sú nimi najmä zdravotníci. Iní sa učia doma s deťmi a varia im, šijú rúška. Máme tu skautov a dobrovoľníkov. A vedeli by sme si doplniť kdekoho zo svojho okolia. Kopecká spomenie kňazov, ktorí sa zo dňa na deň zmenili na youtuberov a spovedníkov na telefóne. Odkryje realitu malých bytov s väčšími rodinami, kde sa nenájde pre každého priestor, aby mohol nerušene pracovať či študovať. Spomenie starých izolovaných ľudí, tesné a tyranské partnerské vzťahy. Najnovšie ohlasy odborníkov na Slovensku už upozorňujú aj na traumatizované deti uväznené doma v rámci on-line vyučovania.

Autori knihy Doba koronavirová konštatujú, že pandémia odkryla jednu skutočne alarmujúcu povahovú črtu u ľudí. A to sklon k agresivite a udavačstvu, ktorý máme zakódovaný zrejme z predchádzajúcich totalít. A tak udávame susedov, že mali návštevu a nedodržali opatrenia alebo agresívnym spôsobom reagujeme na ľudí s neobratne nasadenými rúškami. Morové kroniky prinášajú podobné svedectvo, sú plné ušľachtilých ľudí, ale aj zverstiev. Sú tam ošetrujúci mladí jezuitskí kňazi, ktorí pomáhajú nakazeným a sami zomierajú. Objavia sa však aj fámy o roznášaní vírusu zvieratami, Židmi či klamstvách o liečivej sile tabaku. Pripomína to dnešné mýty o rúškach, v ktorých sa možno zadusiť a o liečení ochorenia covid-19 alkoholom.

Svoju úvahu zakončím podobne ako Leierová svoje zápisky z rímskej karantény: Mnohé naše istoty sa rozpadli a naše očakávania boli zradené, ale pokiaľ ešte stále cítime, že sme nezostali na to všetko sami, nádej a radosť existuje. A všetko navyše je dar.

kniha.jpg

Text: Monika Zumríková Kekeliaková

Zdroj: Kolektív autorov: Doba koronavirová. Praha: Vydavateľstvo Zeď, 2020.