Nasledujúcich sedem dní budeme cestovať svetom literatúry. Zatúlame sa do Holandska a Belgicka a nazrieme do tvorby tamojších autorov. Celým týždňom nás bude sprevádzať Holanďan Michel Faber so svojimi poviedkami, bližšie sa tiež prizrieme dielu Maurice Maeterlincka. Tí, ktorí doteraz nemali tú čeť, spoznajú Belgičanku Jacqueline Harpmanovú, pôvodne psychoanalytičku, z ktorej originálnej knihy si prečítame. O odlišnostiach Holanďanov a Slovákov sa dozvieme z dvoch príspevkov vrámci cyklu Odinakiaľ. Nebudú chýbať ani autorské relácie redaktorov rádia Litera, napríklad už štvrtý diel gangsteriek podľa Martina Scorseseho, z dielne Martina Šenca, ktorý uvádzame v premiére.
Počas celého týždňa si budeme na pokračovanie čítať zo zbierky holandského spisovateľa Michela Fabera Raz určite zaprší. V réžii Jara Riháka účinkujú Oľga Solárová a Marián Geišberg. Postupne si vypočujte poviedky Raz určite zaprší, Pol milióna libier a zázrak, Ninina ruka, Tunel lásky (1.-2. časť). Prvá kniha poviedok M. Fabera odhaľuje autorovu nesmierne živú predstavivosť, cit pre jazyk a dobrodružnú všestrannosť. Jeho textu nechýba hravosť, zlomyselnosť, irónia a zmysel pre satirickú skratku.V roku 2002 redakčne pripravila Dagmar Kinčeková.
Pokračujeme rozhlasovou hrou podľa dramatickej predlohy belgického autora Émile Verhaerena, Filip II. Sledujeme v nej známy príbeh z temného obdobia španielskych dejín 16. storočia. Španielsky infant don Carlos de Austria už príliš dlho žije v tieni svojho absolutistického otca Filipa II. Ťaživá atmosféra podozrievania a strachu sa neblaho podpisuje pod psychiku mladého nasledovníka trónu. Okamihy eufórie a odhodlania sa striedajú s beznádejou. Oporu nájde v láske k francúzskej grófke, ktorá ho povzbudzuje, aby bojoval za svoje práva. Preložila Mária Rázusová-Martáková. Účinkujú Viktor Blaho, Ivan Letko, Eva Rysová, Jaroslav Vrzala, Ján Gubala, Milan Fiabane a ďalší. Réžia: Martin Hollý. Hra mala premiéru v roku 1959.
Nasledujúce minúty vysielania budú od pondelka patriť cyklu Odinakiaľ. Z Groningenu píše Mária Sarková. Jej text z roku 2014 hovorí o podobnostiach a odlišnostiach Slovákov a Holanďanov. Číta Jana Wernerová.
Od utorka pridávame pásmo o knihe Drevo z dielne "enfent terrible" holandskej literatúry Jeroena Brouwersa. Autor vyrastal v Indonézii, neskôr pôsobil ako knižný redaktor a potom ako spisovateľ v slobodnom povolaní. Brouwersova literárna tvorba je nesmierne rozsiahla, zahŕňa publicistiku, esejistiku aj beletriu. J. Brouwers je nositeľom viacerých literárnych cien, jeho dielo Drevo kritika označila za vrchol tvorby a v roku 2015 zaň dostal cenu za najlepší holandský román. Autorsky a režijne pripravil v roku 2017 Egon Tomajko. Spoluúčinkujú Adam Bzoch a Radoslav Kuric. Pokračujeme výberom z poézie belgického surrealistického básnika a maliara Henriho Michauxa s názvom Medzi stredom a neprítomnosťou. Verše zo zbierky Básne preložil jeho slovenský kolega, surrealistický básnik a výtvarník Albert Marenčin. V roku 1996 redakčne pripravila Dagmar Kinčeková.
Belgická spisovateľka Jacqueline Harpmanová, povolaním psychoanalytička, dostala za svoju prvú prózu vysoké literárne ocenenie.Vzápätí sa tvorivo odmlčala na celých dvadsať rokov. Potom napísala niekoľko desiatok pozoruhodných kníh, z ktorých viaceré boli ocenené. V románe Ja, čo som nepoznala mužov rozvíja autorka originálnu zápletku: štyridsať žien bez pamäti žije pod zemou, pričom nechápu, aký osud je im určený. Nemôžu sa na to opýtať ani záhadných strážcov, ktorí im nosia stravu a držia ich zavreté. Každodenná rutina biologických potrieb a banálne rozhovory o ničom striedajú chabé pokusy o pochopenie, ktoré sú vopred odsúdené na neúspech. Je však medzi nimi rozprávačka príbehu, ktorá túto otupenosť odmieta. Chce pochopiť ľudský život, jeho podstatu, to, čo je na svete nevinné a pekné. Úryvok z románu číta Mária Schlosserová. V roku 2010 redakčne pripravil Marián Grebáč.
Z cyklu Autor na dnes pre vás Róbert Šedivý v spolupráci s profesorom Danielom Škovierom vybral pojem z maturitnej knižnice - Erazmus Rotterdamský. Bol to knieža humanista európy 16. storočia. Objasnil rozhodujúci problém svojej generácie a pokojným, všeobecne zrozumiteľným jazykom vyslovil najnaliehavejšie problémy doby, čo mu získalo veľké sympatie. Predstavoval pokrok realizovaný rozumom. Hodnotil ducha a dušu z hľadiska ľudskosti, veril tomuto svetu a chce prispieť k jeho pochopeniu. Spoluúčinkuje Alfréd Swan. Relácia je z roku 2012.
Od stredy si nenechajte ujsť pásmo z cyklu Knižnica nositeľov Nobelových cien za literatúru. Tentoraz s tvorbou a životnými osudmi významného belgického dramatika, básnika a esejistu Maurice Maeterlincka. V réžii Laca Keratu účinkujú Ivo Gogál, Lujza Garajová-Schrameková a Miroslav Trnavský. Pridávame rozhlasovú hru podľa predlohy M. Maeterlincka Zázrak svätého Antona. Ide o statiru poukazujúcu na meštiacku chamtivosť. Podľa prekladu Jána Boora pre rozhlas upravil Milan Frolo. Účinkujú Karol Zachar, Magda Paveleková, Ivan Letko, Ľubo Gregor, Ivan Krivosudský, Martin Huba, Hana Kováčiková, Ondrej Jarjabek a Peter Jezný. Režírovala v roku 1985 Oľga Janíková.
Program Rádia Litera pokračuje krátkou glosou Eleny Vacvalovej, v ktorej sa vyznáva zo svojej lásky k istému Herkulovi. Tušíte o koho ide? Prezradí vám to autorka. Glosa O láske k Herkulovi je z roku 2018.
Od štvrtka si vypočujte pásmo našej kolegyne Moniky Kekeliakovej Pretrhnutý život. Relácia nahliada do denníkov holandskej Židovky Etty Hillesumovej. Cesta tejto ženy môže byť blízka aj tým, ktorí hľadajú východisko z depresií, chaosu a duchovnú silu pre intenzívny tvorivý život. Etty je ženská autorka, pre ktorú malo byť písanie volaním k nekonečnu. Účinkujú Laco Kerata, Daniela Šencová a Monika Zumríková Kekeliaková. Program je z roku 2018. Pokračujeme cyklom Odinakiaľ, tentoraz s textom Lucie Kramárovej Z Holandska. Číta Tatiana Poláková. Program je z roku 2020.
V premiére vám ponúkneme reláciu Martina Šenca Charles Brandt: Ír a gangsterský film Martina Scorseseho. V poradí už jej 4. časť odznie vrámci cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera. Zaznie v nej okrem iného úryvok z knihy Charlesa Brandta „Ír". Knihu do filmovej podoby preniesol americký režisér Martin Scorsese. V literárnom pásme sa venujeme jeho jednotlivým gangsterským filmom. V štvrtej časti si priblížime snímku "Kasíno" (Casino) z roku 1995. Účinkujú Kamil Mikulčík a Daniela Šencová. Relácia je z roku 2021.
Piatkový programový blok otvorí adaptácia divadelnej hry podľa Maurice Maeterlincka Slepci. Starý kňaz zavedie skupinu slepých do lesa a následne zomrie. Slepí sú nútení postarať sa sami o seba. Taký je stručný obsah diela, ktoré sa ocitlo na zozname zakázanej literatúry Vatikánu. Maeterlinck ju uviedol v roku 1890. Keď mu v roku 1911 udeľovali Nobelovu cenu za literatúru, práve toto dielo sa stalo jedným z tých, ktoré mu prestížnu cenu zaistilo. Symbolistická hra s neobyčajnou atmosférou sa tak navždy zapísala do dejín literatúry. Účinkujú Gustáv Valach, Alojz Kramár, Anton Glézl, Ján Jamnický, Arnošt Šebesta, Gustáv Legéň, Hana Meličková, Jela Lukešová, Eva Kvietiková, Hana Kostolanská, Júlia Buková a Zuzana Rusková. Režítroval Vladimír Rusko st.v roku 1969.
Belgického spisovateľa Mauricea Maeterlincka poznáme predovšetkým ako dramatika. Popredný predstaviteľ symbolizmu bol však mužom mnohých záujmov a vo svojich prácach sa venoval aj hmyzu. Okrem Života mravcov a Života termitov napísal aj Život včiel, pričom sa v ňom záujem vedca spájal so záujmom filozofa a s obdivom básnika. Na Litere vám ponúkame úryvky práve z tohto Maeterlinckovho diela. Číta Miloslav Kráľ. Vyrobila redakcia umeleckých programov Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici v roku 2005.
Belgický básnik Émile Verhaeren zohral v európskej poézii inšpirujúcu, ba neraz až priekopnícku úlohu, čím pripravil pôdu pre moderné básnické smery. V posmrtne vydanej zbierke Vysoké plamene básnickým jazykom zachytil stroje, továrne, obytné štvrte a všedný deň pracujúceho človeka. Prehovoril o ňom z pohľadu civilistického, davom obklopeného a davom inšpirovaného básnika. Výber z básnickej zbierky recituje Alfréd Swan. V roku 2009 redakčne pripravil Marián Grebáč.
Scenár: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, wikipedia.org., TASR
