Seriál Čítanie na pokračovanie začneme hneď v úvode týždňa poviedkovým cyklom v piatich častiach - Prípad doktora Mejzlíka. Hlavný hrdina v sebe objaví „vyššie schopnosti", ktoré mu umožnia vyriešiť detektívny prípad. Tieto zvláštnosti ukryté v bežnej realite Čapka odjakživa zaujímajú. Jeho príbehy z najvyššej spoločnosti aj zo života plebsu, detektívne, i zábavné, si udržiavajú atmosféru slnkom zaliateho českého mestečka, aj keď sa tu vyskytne lúpežná vražda, či pokus o atentát. A samozrejme, i keď ide o detektívnu zápletku, nechýba jemný, hravý humor.
Vynikajúca divadelná hra R.U.R., ktorá svetu premiérovo predstavila dnes už internaciolálne používané slovo „robot", je rovnako zásadná i svojim humanistickým odkazom. V našej rozhlasove adaptácii z roku 1989 sa predstavia herci Štefan Halás, Dagmar Sanitrová, Michal Gazdík, Tibor Frlajz, Matej Landl, Martin Horňák, Jana Oľhová a ďalší.
Od utorka vám Daniela Kapitáňová ponúkne svoje pásmo z roku 2004, Boj stvorila príroda, nenávisť vymyslel človek. Čapek bol ako 46-ročný navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru. Mnohým sa na takúto poctu videl primladý. Nebol. A navyše o dva roky nato umrel. Získať Nobelovku to bola vtedy jeho prvá a posledná šanca. Aj o tom sa budeme v súvislosti s týmto umelcom rozprávať. V réžii Štefana Korenčiho účinkujú Alfréd Swan, Mária Schlosserová a Ján Mistrík.
Nasledovať bude duo Karlových poviedok Jasnovidec a Jasný dôkaz. Obe humorne ladené dielka vám prečíta Boris Farkaš.
Karel Čapek neustále pátral po podstate našej existencie, skrytej pod konvenčným povrchom. Analyzujúc medziľudské vzťahy používal i bolestivé prostriedky. Využíval motívy technických vynálezov na kritiku aktuálnych spoločenských pomerov, inde sa zaoberá mravnými a sociálnymi otázkami v duchu filozofického relativizmu. Vo svojich drobných zamysleniach sa zaujímal aj o "rodokmeň" anekdoty. A práve o tom je jeho esej K přírodopisu anekdoty. Interpretuje Jan Přeučil.
„Dobré úmysly dokazují, že ještě pořád můžeme změnit svůj život nebo sebe samy...," píše Čapek vo svojom fejtóne Dobré úmysly. V réžii Viery Weidlerovej z roku 1990, vám viac prečíta Peter Jezný.
Román Továreň na absolutno počúvajte vo forme rozhlasovej hry od stredy. Dej zložený z fejtónov vychádza z utopického motívu o vynáleze karburátora, ktorý spaľuje hmotu a vyrába absolútno. Vynález spôsobí prevrat v hospodárskom, kultúrnom i mravnom živote. Záver prináša obyčajnú ľudskosť, život bez všetkého, čo je prevratné a epochálne. Autor tlmočí myšlienku, že človek ani jeho svet nie je dokonalý a nie je ani zariadený na to, aby sa dokonalým stal. Účinkujú Ján Blanský, Elena Petrovická, Ondrej Vandlík, Emil Horváth st. a ďalší. Hra je z roku 1966.
Ďalšou z poviedok, ktorú sme pre vás vybrali, bude Vražedný útok. Nedajte sa však pomýliť názvom, nepôjde o napínavú detektívku. Čapek nás chce priviesť k sebaskúmaniu, k uvažovaniu nad tým, či v našich vzťahoch k iným ľuďom nezabúdame na ohľaduplnosť, porozumenie, toleranciu a úctu. Číta Pavol Mikulík.
Od štvrtka vás redaktorka Jana Hevešiová pozve počúvať reprízu pásma o apokryfoch Karla Čapka, O desiatich spravodlivých. Tento typ literatúry patrí k tým náročnejším, ale môže nám poskytnúť naozajstný duchovný pôžitok. Apokryfy do slovenčiny preložil Marián Heveši a reláciu začneme rozhovorom s dôverným znalcom Čapkovho diela - Petrom Karvašom. Autorka sa s ním rozprávala ešte v roku l997. Ukážky číta Ľubo Paulovič.
Určite sa vám už niekedy stalo, že ste si čosi niekde odložili a potom ste to za nič na svete nemohli nájsť. Podobnú situáciu stvárňuje aj poviedka Stratený list. Počúvajte v interpretácii Pavla Mikulíka.
„Chtěl bych dnes zahálet: snad proto, že je tak obzvláště krásně, nebo že na dvoře pracují truhláři, nebo že slunce svítí, nebo z tisícerých jiných příčin: chtěl bych zahálet..." Fejtón Karla Čapka Chvála zaháľania, bude určite stáť za to. V réžii Viery Weidlerovej sa predvedie Peter Jezný.
V piatok nadíde čas na rozprávkovú hru. Vyberáme Veľkú rozprávku doktorskú. Veľká asi preto, že sú v nej veľkí doktori z Hornej Lehoty, Dolnej Lehoty aj z Lehôtky, a ešte aj iní. Alebo v nej budú veľké bolesti? Čapkovu literárnu predlohu zdramatizovala Kveta Škvarková. Scénickou hudbou prispel Igor Bázlik. Účinkujú samé hviezdy - Karol Machata, Ivan Rajniak, Leopold Haverl, Jozef Kroner, Milan Lasica, Július Satinský, Oldo Hlaváček, Vladimír Muller a ďalší. Hra je z roku 1984.
Z knihy Poviedky z jedného i druhého vrecka, si vychutnajte ukážku Ukradnutý kaktus, v preklade Gabriela Rapoša. V réžii Štefana Mandžára číta Pavol Mikulík. Nahrávka je z roku 1980.
V cykle Autor na dnes nám na záver týždňa Helena Himičová zhrnie život a tvorbu Karla Čapka. Relácia venuje pozornosť autorom svetovej literatúry, ktorí sa do jej dejín zapísali svojou výnimočnosťou. Karel k nim patrí najmä tým, že k témam svojich kníh vždy pristupoval inak, s ohľadom na schopnosti čitateľa. Rôznorodosť diela K. Čapka má svoj pôvod v jeho všestranných záujmoch. Bol synom lekára, brat Josef bol i maliarom, sestra Helena tiež napísala niekoľko próz. Sám Karel chvíľu pôsobil ako vychovávateľ, potom ako knihovník, neskôr ako redaktor a napokon ako dramaturg a režisér Vinohradského divadla, kde našiel svoju lásku. Viac vám spolu s autorkou porozprávajú Miroslav Kolbašský, Juraj Zetyák a Ivan Krúpa.
Autor scenára: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Foto: wikimedia
