Tentokrát sme si do rubriky "Na slovíčko s" pozvali nášho rozhlasového kolegu, pána Jána Bábika, ktorý ešte v roku 1989 zdramatizoval jeden z najznámejších príbehov Charlesa Dickensa - Vianočnú koledu.
V roku 1989 ste dramatizovali Vianočnú koledu od Charlesa Dickensa. Pamätáte si, ako táto dramatizácia vznikala?
Vianočným programom sa vždy v Slovenskom rozhlase venovala mimoriadna pozornosť. Dbalo sa, aby relácie boli na vysokej umeleckej úrovni a mali hlboké ľudské posolstvo. Vianočnú koledu som čítal ešte ako dieťa a s myšlienkou zdramatizovať ju pre rozhlasové vysielanie som sa pohrával niekoľko rokov. Vianočné programy však bolo treba pripraviť s niekoľkomesačným predstihom, tak som Vianočnú koledu písal niekedy začiatkom septembra 1989, vtedy boli veľké horúčavy, ale snažil som sa navodiť si sviatočnú a zimnú atmosféru púšťaním kolied z gramofónu, CD prehrávač som vtedy ešte nemal. Pani režisérka Magda Grandtnerová obsadila do hlavnej roly Ebenezera Scroogea pána Karola Machatu, ktorý hral s mimoriadnym nasadením a bravúrne menil polohy, od nevrlého a bezcitného skupáňa cez človeka, v ktorom sa prebúdzajú ľudské city, až po dobroprajného deduška, ktorý by rozdal všetko. Niekedy scenárista nedomyslí niektoré veci, predpísal som v texte – deti spievajú koledu. Ale pani režisérka sa ma potom spýtala, dobre, ale akú koledu, nemôžu predsa spievať slovenskú koledu v Londýne. Spomenul som si, že sme sa niekedy v siedmej triede na základnej škole na angličtine učili anglickú koledu Good King Wenceslas, o ktorej nám učiteľka, Angličanka Joyce Karlinská, povedala, že je zaujímavé, že Angličania majú najznámejšiu koledu o českom kráľovi Václavovi. Ale ako ju deti budú v hre spievať, po anglicky? Našťastie, pani Dana Reková, hudobná redaktorka, našla preklad koledy v slovenčine aj s partitúrou. Až neskôr som sa dozvedel, že to bolo z opery Jána Cikkera Mr. Scrooge a koledu do slovenčiny preložil Ján Smrek. Koledu pekne zaspieval a veľmi dobre zahral úlohu dieťaťa Martin Parajka, vtedy člen Detskej rozhlasovej družiny. Premiéra Vianočnej koledy trochu zanikla, celkom logicky, v búrlivých historických udalostiach na prelome rokov 1989 a 1990, a preto som rád, že sa jej ako nadčasovej relácii venuje pozornosť aj po dvadsiatich siedmich rokoch a stala sa akousi ikonickou rozhlasovou reláciou počas vianočných sviatkov. Najväčšiu zásluhu na tom má, samozrejme, autor novely Charles Dickens, ale pričinili sa o to aj realizátori, skvelý Karol Machata, režisérka Magda Grandtnerová, majster zvuku Roman Drozda, hudobná redaktorka Dana Reková. Potešilo ma, že túto dramatizáciu zaznamenala aj česká verzia internetovej encyklopédie wikipedia.
Do akej miery môžete ako dramatizátor do diela zasiahnuť? Ako veľmi ste tento klasický Dickensov príbeh museli prispôsobiť limitáciám rozhlasovej hry?
Nechcem sa hrať na odborníka na dramatizácie, napísal som ich len asi pätnásť, Vianočnú koledu považujem za najvydarenejšiu. Niekedy sa predloha nedramatizuje ťažko, takou bola aj Vianočná koleda, skvelý text, ktorý nemal hluché miesto, bol priam určený na dramatizáciu. Samozrejme, bolo treba doplniť niektoré dialógy, prípadne vymyslieť aj epizódy. Z hľadiska svojho rozsahu bola Vianočná koleda ideálna na dramatizáciu. Niekedy treba z hrubého románu vybrať to najdôležitejšie, čiže zredukovať ho na minimum, ale dramatizácia sa dá pripraviť aj z kratučkej poviedky, vtedy treba vymyslieť aj nové postavy, rozvinúť epizódy, ale asi nie je dobré, ak by spisovateľ svoju predlohu po odvysielaní nespoznal.
Pána Scroogea navštívia 3 duchovia. Ktorý je podľa vás ten najdôležitejší? Ktorý má najväčšiu moc zmeniť človeka: ten čo nám ukáže čo bolo, čo je, alebo čo bude?
Na to je ťažko odpovedať, každý duch má v príbehu svoju úlohu, prvý ukazuje ťažký život pána Scroogea, keď bol chudobným dieťaťom a jeho cestu za majetkom, druhý jeho súčasný život a tretí, aká ho čaká budúcnosť, ak sa nezmení. V podstate je tam aj štvrtý duch, duch jeho bývalého spoločníka Jacoba Marleyho, ktorý trpí za svoju lakomosť a bezcitnosť. Ale asi najviac na mňa pri písaní dramatizácie zapôsobil duch budúcnosti, ktorý pánovi Scroogeovi ukáže, že zomrie a nikto za ním ani slzu nevyroní.
Aj vy ste si zobrali z posolstva Vianočnej koledy niečo k srdcu?
Iste, aj keď sa novela odohráva pred sto päťdesiatimi rokmi v Londýne, predsa nesie mravný odkaz aj pre dnešok, aby ľudia nezabúdali na tých, čo sú v núdzi, a to nielen na Vianoce, aby mali bližšie k sebe nielen vo chvíľach sviatočných.
Veríte na vianočný zázrak? Stalo sa niečo zázračné niekedy i vám?
Na zázraky skôr neverím, aj keď som zažil už v živote okamihy, ktoré by sa mohli považovať ako znamenia, ale mohlo ísť aj o náhodu.
Akú knihu by ste odporučili poslucháčom na spríjemnenie zimných večerov?
V súčasnosti čítam knihu Antona Hykischa Verte cisárovi, ktorá vyšla asi pred mesiacom. Anton Hykisch nadviazal po tridsiatich rokoch na svoj román Milujte kráľovnú o Márii Terézii. Poukazuje v ňom na spoločnú históriu Rakúska a Slovenska a dokazuje, že aj slovenskí vzdelanci zohrali významnú úlohu v kultúrnych a vedeckých dejinách rakúskej ríše.
Vianočnú koledu môžete počúvať na digitálnych vlnách Rádia Litera od stredy 21.12. do utorka 27.12.
Program tu.
