Modlitba za milosť prísť do neba so somármi

Modlitba za milosť prísť do neba so somármi

Francis Jammes bol básnikom, ktorého tvorbu obdivoval samotný Mallarmé. Jeho verše si každé ráno čítaval mladý Rainer Maria Rilke. Dodnes tento básnik fascinuje čitateľov dobrotou a pokorou aj k tým najdrobnejším veciam. A predsa ho v slovenskom kontexte takmer nepoznáme. Ide o francúzskeho básnika a konvertitu, ktorého poéziu si u nás zvlášť vážil Emil Boleslav Lukáč, ale aj Valentín Beniak, Laco Novomeský a viacerí básnici slovenskej katolíckej moderny. Písal o ňom Paľo Oliva. Prekladal ho okrem Lukáča, Pavol Gašparovič Hlbina a predovšetkým Karol Strmeň. Vďaka Strmeňovi máme v slovenčine kompletnejší a jediný výber zo Jammovho diela pod názvom Čistiny v nebi (1999). Jozef Kútnik Šmálov označil za jammovsky typ básnika u nás Janka Silana. Na viaceré spoločné prieniky poézie Janka Silana a Francisa Jamma upozornila precízna interpretácia Moniky Javorkovej. Zdá sa, že aj psychologické štúdie Paľa Olivu pod názvom Tváre sú inšpirované nielen Jakubom Demlom, ale aj psychologickými novelami o ženách z pera Francisa Jamma, ktoré v tom období vychádzali v českom preklade.

Azda najznámejšou básňou Francisa Jamma je báseň Modlitba za milosť prísť do neba so somármi (v českom preklade: Modlitba, abych šel do ráje s osly). Báseň vyšla v druhej Jammovej básnickej zbierke pod názvom Smútok prvosienok, a to v roku 1901. Je súčasťou cyklu 14 básní-modlitieb. Báseň je ešte z obdobia pred Jammovou konverziou, keď bol básnikov katolicizmus skôr liberálny a aj básne mali uvoľnenejší rytmus. Literárna kritika dokonca básnickú tvorbu z tohto obdobia pred básnikovou konverziou vníma ako umelecky hodnotnejšiu, lebo je v nej viac „rosy“ ako „svätenej vody“ a viac spontánnosti a naivity ako pravidelného systému neskorších kresťanských selaniek. Po konverzii však začala básnikovi spievať o Bohu aj príroda, ktorú dovtedy miloval pohansky. Jammova tvorba sa postupne napĺňala náboženským nepokojom, františkánskou láskou k trpiacim, zvieratám a kvetom, pribúdali básne meditácie s ponorom do hĺbok katolíckej mystiky.

Báseň Modlitba za milosť prísť do neba so somármi už názvom upozorňuje na religiózny priestor, konkrétne na básnický žáner modlitby. Ďalší kľúčový obraz v názve – motív somárov idúcich do neba – zasa evokuje františkánsku inšpiráciu. O Jammovi sa neraz hovorilo ako o novodobom Františkovi z Assisi. Jammove básne sú totiž od počiatku nápadné svojou nehou k obľúbeným zvieratám sv. Františka. V roku 1903 básnik napísal poetickú novelu, v ktorej sa zajac stretáva s františkánskym mníchom. Do češtiny ju pod  názvom Román zajícuv preložil Bohuslav Reynek a ilustroval Josef Čapek. V roku 1927 túto františkánsku inšpiráciu básnik vložil aj do názvu básnickej zbierky Františkánsky sen. Somáre v názve Jammovej básne Modlitba za milosť prísť do neba so somármi môžu preto oprávnene pripomínať scénu sv. Františka s oslom, ktorá za zachovala aj na Giottových freskách v bazilike v Assisi. Jammes v básni nerozvíja predkresťanský neraz negatívny symbol osla (somára), ale skôr židokresťanské kultúrne významy, kde je osol symbolom pokory, nežnosti a posvätnosti. Osol niesol Izáka, Baláma či Ježiša Krista pri vstupe do Jeruzalema. Strážil jasle Božieho Dieťaťa. V Jammovej básni si práve somáre za svoj ťažký život a pokornú chudobu zasluhujú nebeské bystriny a čistú (mystickú) vodu lásky. Nie je to prvýkrát, čo Jammes píše nežne o tomto zvierati. Už v básni z roku 1898 pod názvom Som bratom somárika bol osol zbitý, uchodený, upracovaný, poštípaný sršňami, hladný a krívajúci. Krvácajúci bok osla pôsobí v básni až kristologicky. Osol tu ide z bolesti do bolesti a pripomína tým údel nejedného básnika. Zo somára sa však pyšne vysmieva básnikova milá. Moment pýchy a pokory v súvislosti s obrazom osla pripomína mytologický príbeh kráľa Midasa. Toho dokázali pokoriť až oslie uši, ktoré mu narástli ako trest za pýchu. Oslie uši sú tak u Jamma podobne ako v Biblii či v mytologickom príbehu o Midasovi symbolom pokory duše. Výsmech z oslov si zvyknú robiť iba pyšní ľudia. V básni Modlitba za milosť prísť do neba so somármi akoby sa motív krívajúceho somára vtlačil aj do pokrivkávajúceho rytmu a rýmu básne a hovorovej dikcie. Verše majú sú síce pravidelne jambické, ale nedodržiava sa rovnaký počet slabík vo veršoch. Rýmy sú zvukovo uvoľnené a združené rýmy vystrieda nerýmovaný verš alebo asonancia. Archetyp osla takto významnejšie zaujal aj Jammovho súčasníka a tiež konvertitu Gilberta Keitha Chestertona. Aj v jeho básni Osol rezonuje utrpenie somárov a schopnosť básnika vcítiť sa do ich poníženia. Na pokoru zvierat zhliada Boh a odmeňuje ju nebom (Jammes) alebo milosťou Kristovej prítomnosti a oslavným „Hosana“ (Chesterton). Somárikovia sú v básňach vzormi pre ľudí. V Chestertonovej básni osol usvedčuje ľudí z duchovnej zaslepenosti a bláznovstva. Jammesova výpoveď v básni je zavinutá do tichej jemnosti a úprimného súcitu s nemou bolesťou somárikov, Chestertonove verše v Oslovi zasa využívajú skôr humorný štýl. Z hľadiska použitého verša sú obe básne tradičnejšie, smeruje sa k výrazovej prostote, čím sa zdôrazňuje hodnota pokory. Chestertonov ideál pokory má podobne ako u Jamma prameň vo františkánskom duchovnom odkaze. Spisovateľ bol obdivovateľom sv. Františka z Assisi, napísal o ňom jeden z najoriginálnejších životopisov. V básni Osol Chestertona zrejme neinšpirovala iba františkánska spiritualita, ale aj Ezopove bájky, ktoré nepripúšťajú prítomnosť ľudských bytostí, ale iba zvierat, a o ktorých Chesterton napísal aj jednu zo svojich podnetných literárnych esejí.

Františkánsky nežná báseň Modlitba za milosť prísť do neba so somármi vonkoncom nie je sentimentálnou, je v nej smútok, bolesť i súcit, prirodzená radosť z nádeje v nebo pre každé stvorenie s ťažkým údelom. Dôveruje sa hodnote pokory a mystike lásky. 

Relácia bola súčasťou premiér Rádia LITERA v rámci cyklu V SKRATKE v roku 2018. Čítala autorka. Jammovu báseň recitoval Ladislav Chudík.

Text: Monika Zumríková Kekeliaková

Foto Francisa Jamma - wikipedia.org

Francis_Jammes_en_1917.jpg





Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame