Tajomstvá zapečatené v listoch a denníkoch

Téma týždňa

Tajomstvá zapečatené v listoch a denníkoch

04. 04. 2016 09:52

Možno aj vy patríte medzi tých, ktorých ešte viac ako samotné diela spisovateľov odjakživa priťahovali práve ich intímne denníky a listy, či spomienky. Takýto typ literatúry vám prišiel plnokrvný a autentický. Osvetlilo sa vám vďaka takémuto čítaniu dielo a doba toho-ktorého autora, jeho rodinné zázemie, partnerské vzťahy či vnímanie vlastného písania. S Rádiom Litera si tento týždeň môžete „zalistovať" v korešpondencii Franza Kafku a Ivana Laučíka, započúvať sa do jedinečných pamätí Eleny Maróthy-Šoltésovej (Moje deti), Terézie Vansovej (Danko a Janko), ale aj Jána Roznera (Sedem dní do pohrebu) a Mily Haugovej (Zrkadlo dovnútra). A môžete sa tešiť aj na na pásmo Zuzany Belkovej Rok svetotrasenia, kde budeme spomínať na roky šesťdesiate. Jana Hevešiová sa porozpráva s Janou Juráňovou o jej knihe Žila som s Hviezdoslavom a niečo si z nej aj prečítame. 

V Čítaní na pokračovanie sa pred nami v piatich častiach obnaží svet Franza Kafku. Začítame sa do spisovateľových listov, ktoré autor adresoval v tom čase začínajúcej novinárke a prekladateľke Milene Jesenskej. V réžii Petra Vilhana účinkujú Miroslav Kolbašský a Tatiana Poláková. Listy Milene vydal Kalligram v roku 2008 v preklade Milan Žitného. Ide o listy z rokov 1920 až 1923. Sú zrkadlom komplikovaných duševných stavov spisovateľa, jeho sebatrýzne, úzkosti, sebaanalýz, odkrývajú jeho vzťah k žene, vnímanie mužskej identity, ale aj sexuality.

Vrcholným výberom tohto týždňa, ktorý si určite nenechajte ujsť, je rozhlasová hra Sedem dní do pohrebu. Jej prvé tri časti pôjdu od pondelka a zvyšné štyri odvysielame od utorka. Východiskom dramatizácie je kniha Roznerových spomienok, ktorá vyšla v roku 2009 vo vydavateľstve Albert Marenčin PT a stala sa literárnou udalosťou. V roku 2012 ju zdramatizoval pre SND Peter Pavlac a režijne naštudoval Ľubomír Vajdička. Rádio Litera vám ponúka nemenej úspešné rozhlasové spracovanie z roku 2014. V réžii Patrika Lančariča účinkujú Jana Oľhová, Dano Heriban, Matej Landl, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Zuzana Kyzeková, Peter Šimun, Michaela Čobejová, Jozef Šimonovič, Ján Kožuch, Danica Matúšová, Michaela Kapráliková, Rebeka Poláková, František Kovár a ďalší. Úprava Peter Pavlac.

„Rámec a ťažisko autorského rozprávania tvorí sedem dní od smrti manželky, známej prekladateľky Zory Jesenskej, do jej pohrebu. Do jednotlivých dní, okrem vybavovania formalít okolo prípravy pohrebu v rodinnej hrobke rodiny Jesenských v Martine, plynulo a kompozične vynaliezavo vstupujú epizódy z Roznerovho osobného života a profesií, ktoré od konca druhej svetovej vojny vykonával. Osobnú skúsenosť redaktora Pravdy a Národnej obrody, dramaturga činohry SND a kritika povyšuje v rozprávaní na skúsenosť s dobou a ľuďmi, ktorí ju tvorili aj krivili. (...)

Táto deziluzívna skúsenosť s komunizmom ho neodradila, aby sa v roku 1968, najmä na stránkach Kultúrneho života, teraz spolu s manželkou Zorou Jesenskou, naplno angažoval za dubčekovskú víziu socializmu s ľudskou tvárou. Obaja podľahli presvedčeniu, že „treba tlačiť do tých pootvorených dverí a jedného dňa sa už otvoria do nového sveta, a keď sa jedného dňa tie dvere rozrazili, nebol za nimi nový svet, ale ruské tanky sa vrútili do tých dverí, do ktorých aj oni dvaja tlačili a tlačili...". Tými dverami prišla po tankoch aj normalizácia, Roznera vyhodili z Ústavu slovenskej literatúry, mal zákaz publikovať, jeho knihy vyradili z knižníc. Ani Zora Jesenská nesmela publikovať svoje nové preklady (Shakespearove hry), a jej preklady, najmä ruskú klasiku, rovnako vyradili z knižníc (pri príprave pohrebu Rozner vyrátal, že preložila neuveriteľných 20 tisíc strán literárnych a dramatických textov). Jesenská sa navyše za účasť na demonštrácii po ruskej okupácii v Bratislave, na ktorej ju policajti surovo zbili a ona o tom napísala svedomím otriasajúci článok do českých Listov, stala aj objektom eštebáckeho sledovania. Takto, profesionálne a postupne i ľudský izolovaná, zomrela 21. decembra 1972 na akútnu leukémiu na onkológii v Bratislave." (Porov. Anton Baláž: Sedem dní do pohrebu - Ján Rozner, Knižná revue, 2009/20.)

S Olegom Pastierom nazrieme od utorka do korešpondencie Ivana Kraska a Ivana Laučíka, a to v miniatúrnom cykle Listové tajomstvá. V réžii Mileny Lukáčovej účinkujú Jozef Šimonovič a Boris Farkaš.

Vrátime sa do dávnejšej minulosti a oživíme pamäti či spomienky dvoch významných slovenských autoriek - Eleny Maróthy Šoltésovej (1855 - 1939) a Terézie Vansovej (1857 - 1942 ). Od piatku bude vo vysielaní sugestívna dramatická miniatúra Šoltésovej Mojich detí z pera Petra Štrelingera. V réžii Viliama Sýkoru účinkujú Ida Rapaičová, Beta Poničanová, Ján Valentík, Monika Paššová a Richard Stanke, 1979. Šoltésovej román Moje deti je autobiografickým zápisníkom autorky. Obsahuje záznamy o spisovateľkiných deťoch - Elenke a Ivanovi - o ich výchove, povahových črtách, hrách, ale aj nečakanej smrti. Elenka zomrela v útlom veku, Ivan ako dospelý mladík. Zápisky sa datujú od roku 1879.

Terézia Vansová je ako spisovateľka známa najmä prvým slovenským románom pre ženy - Sirota Podhradských (1889), ale aj ako redaktorka časopisu pre ženy Dennica. O niečo menej je v čitateľskom povedomí Vansovej útla knižka Danko a Janko, ktorá zachytáva detstvo autorkinho manžela Jána Vansu. Súčasťou príbehu je aj Daniel Lauček, ktorý bol Vansovým dobrým kamarátom z detských čias. Rozhlasovú dramatizáciu tejto Vansovej knihy pod názvom Danko a Janko režijne naštudoval v roku 1963 Anton Glézl a účinkujú v nej Štefan Zora, Vlado Prokopovič, Pavol Povoda, Martin Terray, Dušan Poljak, Štefan Jančík, Viliam Záborský, Viera Bálinthová, Rudolf Vellický a ďalší. Zdramatizoval Július Farkaš. Rozhlasové spracovanie dokáže zaujať nielen deti či mládež, ale i dospelých poslucháčov.

Od piatku bude vo vysielacej ponuke diskusná relácia, v ktorej moderátorka Zuzana Belková smeruje zhováranie hostí k úvahám o revolte a nádejách na uvoľnenie, o beatgeneration, krehkosti a sile spoločenských systémov a o myšlienkovom zázemí obdobia „sixties“. Spolu s hosťami si kladie otázku, či sa vôbec vie dnešok spoľahlivo dohodnúť, aké boli šesťdesiate roky minulého storočia. Literatúra faktu aj spomienky pamätníkov potvrdzujú, že šesťdesiatosmička bola charizmatická. Celá inkriminovaná dekáda ponúkla inšpiratívny koncentrát na tému „sloboda“. Zároveň ju však sprevádza aj vedomie ťažkého nárazu na obmedzenia ideológiou. Komentáre na tému „1968. Rok, ktorý otriasol svetom“ vás pozývame počúvať v relácii s názvom Rok svetotrasenia. Relácia je z roku 2006.

O tom, aký bol život Ilony Novákovej po boku Pavla Orzságha Hviezdoslava, poodhalí Jana Hevešiová v rozhovore s Janou Juráňovou, autorkou knihy Žila som s Hviezdoslavom. V pásme sa spomenie, že Juráňovej kniha „rozhodne nie je faktografickým životopisom reálnej ženy. Je skôr holdom všetkým bezmenným dcéram, ženám, vnučkám, neteriam či sesterniciam slávnych mužov, ktorí dostali možnosť vstúpiť do dejín. Ženám, možno rovnako nadaným a odvážnym, ktorých naplnením však mali zostať domáce práce, rodina, vyšívanie. A v lepšom prípade prezentácia a reprezentácia manžela.“

Priaznivci hĺbkových teoretických statí o literatúre sa môžu tešiť na dve literárne pásma. Od stredy sa bude vysielať pásmo Aleny Valentovej Rozhovory o človeku, ktoré sa venuje denníku ako žánrovej forme a podrobnejšie v tejto súvislosti spomína Montaignove eseje. V pásme účinkuje Ján Klimo. Druhé pásmo, ktoré bude vo vysielaní od piatku, ponúkne memoárové zápisky jednej z najvýznamnejších súčasných poetiek - Mily Haugovej. O jej knihe pamätí Zrkadlo dovnútra sa dozviete v pásme Moniky Kekeliakovej pod názvom Sú osudy - byť ženou, vymknúť sa z radu. V réžii Martina Hvišča účinkujú Dagmar Bruckmayerová a Alfréd Swan.

K tomuto týždňu môže každý poslucháč pristúpiť inak a nájsť si k nemu vlastný kľúč. V niekom azda vyvolá počúvanie Kafkových listov ľútosť za dobou, keď ešte písanie listov nebolo niečím ojedinelým. Možno zažijete tento týždeň pri počúvaní niečo podobné ako pri pozeraní sa na Vermeerove obrazy žien, ktoré so zaujatím čítajú dlho očakávané listy, a usadené za stolom zasa na ne horúčkovito odpovedajú. A možno si inšpirovaní spomienkami Jána Roznera, Terézie Vansovej, Mily Haugovej či denníkami Eleny Maróthy-Šoltésovej začnete zapisovať aj ten vlastný unikajúci život.

Autorka: Monika Kekeliaková, snímka: pixabay.com

Živé vysielanie
??:??