Sú to 4 roky, čo 21. novembra vypukli na Ukrajine občianske nepokoje a protivládne protesty, takzvaný Euromajdan. Aj u nás si dobre pamätáme nedávne novembrové udalosti, kľúčové pre našu ďalšiu existenciu. November je z tohto hľadiska skutočne pozoruhodným mesiacom. Situácia na Ukrajine je však i naďalej veľmi aktuálna a aj preto sme si na tento týždeň pre vás pripravili tému, v ktorej sa venujeme Ukrajine a ukrajinskej literatúre. Popri tom si zároveň predstavíme významného rozhlasového tvorcu Slava Kalného, ktorý vo svojich prácach podáva dôležité správy aj o našom východnom susedovi.
V rámci cyklu Čítanie na pokračovanie sme tento týždeň do vysielania zaradili niekoľko príbehov z knihy Slava Kalného Drámy na hraniciach. Autor v nej približuje dnešným čitateľom a poslucháčom dosiaľ nedostatočne zdokumentované osudy ľudí na slovenských hraniach po roku 1945. Osobitnú tragickosť nadobudli drámy, ktoré sa odohrávali v päťdesiatych rokoch 20. storočia. V tom čase na hraniciach s „kapitalistickým svetom" zahynuli desiatky nevinných, ktorí sa odvážili prekročiť hranice napriek tomu, že to vtedajší totalitný režim hodnotil ako ilegálny čin a vlastizradu. Dodnes nevieme o mnohých obetiach, kde skončili svoj život, ani to, kde ich pochovali. V réžii Karola Horvátha číta Stano Král.
Vo vysielaní si tiež budete môcť nájsť skutočnú lahôdku v podobe štvordielneho seriálu pásem Valérie Juríčkovej v cykle Európska literatúra, ktoré sa venujú postmodernej ukrajinskej literatúre. Čaká na vás stretnutie s Jurijom Andruchovyčom, Viktorom Neborakom, Olexandrom Irvantsom, Oxanou Zabužkovou či Mariou Matiosovou, spolu s osobnou výpoveďou autorky pásem, ktorá svoje skúmanie začína slovami: „Zaujímavé, že aj ja som cestovala na Ukrajinu prvýkrát práve v deväťdesiatych rokoch. Ak mala tá cesta vytvoriť vzťah ku krajine, ktorej jazyk a kultúru som študovala, stal sa presný opak. Nehodila som povestný kamienok do fontány, aby som sa skoro vrátila. Pre istotu. Tam som sa vrátiť nechcela." Od pondelka vás čaká Hurá! Ide sa na karneval, od utorka Múzeum odhodených tajomstiev, od stredy Pozor! Vyrazili sme do ulíc a od štvrtka Sladká Darusia.
S úspešným spisovateľom Ivanom Jakovyčom Frankom sa zoznámime hneď dvakrát. V cykle Svetová čítanka bude Marián Grebáč od utorka čítať úryvok z jeho románu Na krížnych cestách. Týmto románom autor pripomenul ukrajinskej inteligencii jej povinnosti voči národu, ostro kritizuje cisárske súdnictvo a celý štátny aparát Rakúsko-uhorskej monarchie, pod ktorú vtedy patrila Západná Ukrajina.
Od pondelka uvedieme pásmo jeho veršov v relácii Mariána Hevešiho Keď ma stretneš na ulici, ktorý verše aj sám preložil. Franko koncom devätnásteho storočia udával ukrajinskej poézii trasu smerom k európskemu a svetovému kontextu. Jeho intímna lyrika čerpala z trpkosti a tragiky autorových citových vzťahov a obohatila ukrajinskú poéziu o dravé, energické tóny. Bez tohto autora by na Ukrajine pravdepodobne nevyrástla jedna veľmi výrazná literárna generácia. V réžii Jany Strniskovej účinkujú Miroslav Trnavský, Jozef Šimonovič a Soňa Ulická.
Marián Heveši pripravil podľa vlastných prekladov aj verše úspešného a vo svete veľmi známeho ukrajinského básnika Ivana Drača. Pásmo jeho poézie uvádzame pod názvom Do mikrofónu studne. Autor patrí k silnej generácii básnikov, ktorí vstupovali do literatúry v „chruščovovskej" ére čiastočného politického odmäku. Už vtedajšia kritika oceňovala najmä jeho citlivý, tvorivý vzťah k tradíciám, etickú hĺbku a jeho skúsenosť, ktorá je skúsenosťou celej generácie. Účinkujú Ivan Laca, Mária Schlosserová a Jozef Šimonovič.
V programe dostane miesto aj satirická poviedka Politik mladého autora Bohdana Ihora Antonyča. Napriek tomu, že spisovateľ zomrel iba ako dvadsaťosemročný, patrí k popredným predstaviteľom ukrajinskej medzivojnovej literatúry. V réžii Táne Tadlánkovej dielo číta Dušan Jamrich. O preklad sa zaslúžil Ivan Jackanin.
Úsmev na perách vám vyčarí tiež spisovateľ Ostap Vyšňa fejtónmi Los a Bengálsky tiger. Štipľavými, ale aj láskavými slovami vytvára pestrý obraz ukrajinskej prírody a spoločnosti, ktorý je čiastočne aj ukrajinským krivým zrkadlom okolitého sveta. Číta Jozef Šimonovič.
Od štvrtka recituje Alfréd Swan výber z poézie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka. Bol to ukrajinský básnik, dramatik, filozof, humanista a maliar, významný predstaviteľ ukrajinského národného obrodenia. Jeho literárne dedičstvo je považované za vrchol ukrajinskej tvorby. Zo svojich 47-mich rokov prežil 24 rokov ako nevoľník, 10 rokov vo vyhnanstve, tri a pol roka pod policajným dozorom a len 8 rokov na slobode. Literárna tvorba Ševčenka bola mimoriadne bohatá a rozmanitá. Diela si navyše zväčša i sám ilustroval. Verše vysielame pod názvom Struny srdca a recituje ich Alfréd Swan.
Esej Slava Kalného Podkarpatská Rus má podnázov Esej o dostrieľanom rodnom liste zakarpatskej Ukrajiny. Autor sa v nej zamýšľa nad osudom krajiny, ktorá sprvu patrila k Uhorsku, po prvej svetovej vojne k Československej republike a po druhej svetovej vojne bola zas politickou manipuláciou pričlenená k Sovietskemu zväzu. V programe si ju nájdete od štvrtka. V réžii Jara Riháka účinkujú Ivan Laca a Jozef Šimonovič.
Od piatka vysielaniu Rádia Litera bude kraľovať Och - lesný cár. Ide o ukrajinskú ľudovú rozprávku, ktorú pre rozhlas v roku 1958 zdramatizoval Michal Príbus. Rozpráva o lenivom synovi, ktorý skončil v učení u čarodejníka. V réžii Olívie Michalíkovej účinkujú Alojz Kramár, Štefan Figura, Hana Meličková, Karol Machata, Ctibor Filčík, Božena Muchová, Arnošt Šebesta, Andrej Nemčok, Július Pántik, Jela Lukešová, Erika Markovičová a Soňa Kulfanová.
Stabilné miesto v našom programe majú aj fíčre (rozhlasové dokumenty). Tento raz si pripomenieme hrôzu katastrofy ukrajinského mesta Černobyľ, postihnutého haváriou atómovej elektrárne. Fíčer Ivana Lehotského Domy bez kľúčov patrí ku klenotom umelecko-dokumentárnej tvorby, ktorá sa nachádza v digitálnom rozhlasovom archíve Slovenského rozhlasu. Účinkujú Darina Vašíčková, Peter Mikulík, Štefan Bučko, Vladimír Štefuca a Vladimír Kostovič.
Od piatka vám pod názvom List mladému priateľovi ponúkame ukážku z diela významného ukrajinského osvietenca - humanistu, filozofa, spisovateľa, duchovného lyrika, bájkara a prekladateľa antickej klasiky - Hryhorija Savyča Skovorodu. Je autorom množstva didaktických spisov a zároveň reformátorom východo-slovanskej poetiky. Pre celý Skovorodov život je typická snaha uniknúť akýmkoľvek spoločenským štruktúram inštitucionalizovaného charakteru. Pre svoj non-konformizmus a nedostatok ctižiadosti zostával vždy v ústraní. Nikdy sa neoženil. S pochopiteľných dôvodov je ťažké ho niekam zaradiť. Svoj filozofický svetonázor podáva formou bájok, básní, podobenstiev či v podobe klasických filozofických žánrov - traktátov, dialógov a listov. Ukážku z jeho diela číta Boris Farkaš.
Program dramaturgicky pripravil Martin Šenc.
Hudobná dramaturgia: Karin Rumanová
