Literárny zemepis XI - Mesto, ktoré nikdy nespí

Téma týždňa

Literárny zemepis XI - Mesto, ktoré nikdy nespí

12. 03. 2018 11:17

Vyberte sa s nami na návštevu do mesta, ktoré nikdy nespí, do New Yorku. Najväčšie mesto Spojených štátov vám opíšu autori ako Henry James, Paul Auster, John Dos Passos, William Carlos Williams, Allen Ginsberg, Walt Whitman či O’Henry. Tešiť sa môžete na Čítanie na pokračovanie, v ktorom budete počúvať nedávno sfilmovaný román Colma Tóibína Brooklyn. Rozhlasovým pokladom bude aj dvojčasťová dramatizácia románu Theodora Dreisera Americká tragédia či dramatizácia románu Henryho Jamesa, ktorú vysielame pod názvom Dcéra. Prečítame vám aj úryvok z bestselleru Údolie rozhodnutia a poviedku Henryho Slesara. Nebudú chýbať pásma a eseje venované New Yorku a ani verše Allena Ginsberga. Prajeme vám príjemné počúvanie!

Na pokračovanie vám budeme tento týždeň čítať naozajstnú lahôdku. Silvia Donová prečíva nedávno sfilmovaný román Colma Tóibína Brooklyn. Súčasná britská spisovateľka Ali Smith o knihe povedala, že si ju budete pamätať celý život. Hrdinkou románu je Eilis Laceyová, mladá Írka, ktorá emigruje do Spojených štátov. V newyorskom Brooklyne si dokončí účtovnícku kvalifikáciu a okrem práce nachádza “za mlákou” aj lásku. Postava Eilis Laceyovej je jedna z nezabudnuteľných literárnych hrdiniek súčasnej írskej tvorby a Colm Tóibín dôkladný, trpezlivý rybár, čo vyťahuje na hladinu hlboko ponorené, starostlivo ukryté city.

Meno amerického prozaika Henryho Jamesa sa spája so vznikom moderného psychologického románu. Platí to v plnej miere aj v prípade románu Washingtonovo námestie, ktorý bol literárnou predlohou rozhlasovej dramatizácie s názvom Dcéra, ktorú vysielame od pondelka. Účinkujú Jindřich Obšil, Marianna Barčáková, Andrej Mojžiš, Zlatica Gillová, Emília Čížová a Štefan Šafárik. Réžia: Daniela Ilavská.

Ďalšou rozhlasovou lahôdkou, ktorú uvedieme tento týždeň je dramatizácia románu Theodora Dreisera Americká tragédia. Román je krutým obrazom o veľkom americkom sne. Dreiser sa inšpiroval skutočnou udalosťou - kriminálnym prípadom z roku 1906. V tom roku našli na jazere Big Moose Lake prevrátený čln a telo 20 ročnej Grace Brownovej. Za vraždu odsúdený a neskôr aj popravený bol Chester Gillette, ktorý však celý čas tvrdil, že smrť Grace bola nehoda. Dreiser si počas prípadu uchovával výstrižky z novín, kde sa vyšetrovanie a proces spomínali. Práve Gillette sa stal inšpiráciou pre hlavnú postavu Americkej tragédie, Clyda Griffitsa. Prvú časť u nás nájdete od stredy, druhú od štvrtka. Účinkujú Tomáš Maštalír, Marián Slovák, Diana Mórová, Helena Geregová, Soňa Ulická, Jozef Šimonovič, Soňa Norisová, Beáta Dreisigová a ďalší. Réžia: Táňa Tadlánková.

Od utorka čítame vo Svetovej čítanke úryvok z Manhattanských križovatiek Johna Dos Passosa. Autor je predstaviteľom americkej stratenej generácie. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí románová trilógia USA, v ktorej zobrazuje život Ameriky na začiatku 20. storočia. V jeho tvorbe cítiť očividnú fascináciu americkými artefaktmi, strojmi a vynálezmi. V románe Manhattanské križovatky pomenoval desať z osemnástich kapitol podľa skonštruovaných predmetov. Tým, že si za tému vybral samotný New York, vzdáva hold poslednému vynálezu — modernému americkému veľkomestu. Úryvok z románu číta Alfréd Swan.

V druhom tohtotýždňovom vydaní Svetovej čítanky vám Mária Schlosserová prečíta úryvok z románu Marcie Davenportovej Údolie rozhodnutia. Vyšiel v roku 1942 a okamžite si získal veľkú popularitu. Nakrútili podľa neho aj film, v ktorom hrali Katherine Hepburnová, Gregory Peck či Lionel Barrymore. Dej začína v Pittsburgu, no neskôr sa prenesie aj do Londýna, Ríma a iných európskych miest. Sledujeme vzťah medzi Paulom a Mary, ktorí sú pre lásku schopní obetovať všetko. Na Litere od štvrtka.

Čítať pre vás budeme aj pár poviedok. Tá prvá bude vo vysielaní od stredy a bude o tom, čo sa môže stať, ak sa človek ocitne zoči-voči smrti. Autorom poviedky Výkrik zo strechy mrakodrapu je newyorský spisovateľ Henry Slesar. V réžii Igora Hrabinského číta Marián Geišberg.

V diele slávneho amerického humoristu O'Henryho využívajú dvaja podvodníci chamtivosť, nadutosť a veľkopanské spôsoby svojich spoluobčanov. Program má názov Poctivosť v umení a Dušan Jamrich vám v ňom prečíta poviedky Exaktná veda manželskáPoctivosť v umení.

V Literárnom zemepise z mesta, ktoré nikdy nespí si vypočujete hneď od pondelka aj esej Georga Blechera s názvom Poznámky z rumoviska. Ocitneme sa v New Yorku v roku 2001, mesiac po útoku na dvojičky. V novodobej americkej histórii predstavuje táto udalosť veľkú ranu. Blecher nám predstaví protirečenia, ktoré teroristické útoky vyvolali na medzinárodnej politickej scéne — ale z odvrátenej strany. Zavedie nás priamo na miesto činu a prostredníctvom zachytenia autentickej atmosféry sa pokúsi poslucháčovi priblížiť, ako túto tragickú udalosť prežívali Newyorčania. Číta Alfréd Swan.

V pásme Márie Hatinovej sa od utorka dozviete niečo o Paulovi Austerovi - americkom spisovateľovi, prekladateľovi, básnikovi, editorovi, scenáristovi a filmovom režistérovi. Jeho najznámejším dielom sú tri romány z roku 1987 nazvané spoločne Newyorská trilógia. Autor využíva formu detektívneho príbehu na to, aby do kníh vložil otázky existenčnej neistoty a hľadania identity. Pásmo má názov Kronikár postmoderného New Yorku a účinkujú v ňom Zuzana Šeršeňová, Vladimír Gális, Ján Koleník, Karol Horváth a Zuzana Belková.

Vo fíčeri Pavla Hrúza budeme od piatku kráčať po stopách amerického básnika Walta Whitmana. To dnes znamená potulky po Veľkom New Yorku. Long Island, na ktorom básnik vyrastal je dlhý asi 200 klometrov, úzky, plochý, a vo Whitmanových časoch málo osídlený. V roku 1807 mal New York 80 tisíc obyvateľov a jeho rýchly rozvoj sa v priebehu básnikovho života stupňoval. V polovici 19. storočia tu žilo 700 tisíc ľudí, koncom storočia, keď Whitman zomiera, je už obyvateľov 3 a pol milióna. Nečudo, že aj básnikova tvorba strácala postupne vidiecky ráz, prispôsobovala sa zmenenému prostrediu, hoci v kútiku duše ostal autor navždy verný ostrovu svojho detstva.  Umelecko-dokumentárnu kompozíciu názvom Na brehu za noci sám pripravil Ján Zaťko. V réžii Andreja Turčana účinkujú Ján Kožuch a Silvia Donová.

Rovnako od piatku môžete počúvať esej ruského básnika Vladimíra Majakovského, ktorý patrí k najdôležitejším a najškandalóznejším spisovateľom 20. storočia. O jeho prenikavom intelekte a schopnosti v skratke vyjadriť podstatu komplikovaných javov, svedčí aj esej, v ktorej Majakovskij opisuje svoj niekoľkomesačný pobyt v New Yorku. Moje objavenie Ameriky číta Alfréd Swan.

V cykle Odinakiaľ si od piatku môžete vypočuť príspevok Petra Bilého: Epická snehová búrka v New Yorku. Jedným z jeho životných snov bolo vidieť New York pod snehovou prikrývkou. Číta Jana Pilzová.

Aj v básniach ostaneme v meste, ktoré nikdy nespí. Od utorka vám ponúkneme verže Williama Carlosa Williamsa pod názvom Asfodel. Williams bol pediatrom a ako básnik bol súčasťou amerického modernizmu a imagizmu. V medicíne dosiahol vzdelanie na University of Pennsylvania a univerzite v Lipsku. Celý život vykonával poslanie lekára aj básnika. Bol vyznamenaný in memoriam Pulitzerovou cenou. Básne recituje Peter Sklár.

Od stredy recituje Robo Roth verše najslávnejšieho básnika Beat Generation, Allena Ginsberga, ktorý svoju poéziu nazýval anjelským besnením. Ide o hlasný protest slobodného umelca proti otupenému masovému vedomiu Ameriky, proti násiliu, konformizmu, pokrytectvu a duchovnej prázdnote. Ginsbergova poetika je založená na bezprostrednosti výpovede, uvoľnení tradičného verša, zmyselnosti a odtabuizovaní tém i jazyka. Na Litere vysielame báseň Amerika.

Program pre vás dramaturgicky zostavil: Martin Šenc
Hudobná dramaturgia: Karin Rumanová

Program rádií

Text: Martin Šenc, Katarína Gažíková

Živé vysielanie
??:??