Literárne rodostromy a pralesy

Téma týždňa

Literárne rodostromy a pralesy

10. 09. 2018 08:00

Nasledujúce septembrové dni budú patriť v Rádiu LITERA Literárnym rodostromom a pralesom. V Čítaní na pokračovanie si budeme listovať v knihe Horacia Quiroga Príbehy z pralesa. Môžete sa tešiť na rozhlasovú hru Alexandra Nikolajeviča Ostrovského Les a na hru Hájnikova žena podľa predlohy Pavla Orzságha Hviezdoslava. Vo vysielaní sa objaví pôsobivá rozprávková hra Lesný mužík a hra Ruda Dobiáša Srdcia tatranských obrov. Nebudú chýbať verše Jána Smreka, Štefana Strážaya a Igora Hochela. Osviežením bude miniromán Petra Gettinga Strom nepoznania. Do vysielania prinavrátime v repríze výbornú reláciu Diktát na Devíne, kde sa budú riešiť časté pravopisné nepresnosti. K vrcholným výberom týždňa bude patriť fíčer Evy Gergelyovej Stromy rastú až do neba, v ktorom možno zistíte, že ľudia by mohli byť ako stromy: Nezabúdať na svoje korene; držať v srdci tajomstvá; vytrvať na svojich miestach - na výslní i v tieni - stáť svojim blížnym na pomoci.

Horacio Quiroga. Tento uruguajský spisovateľ nám bude robiť spoločnosť celý týždeň. Na pokračovanie si budeme čítať z jeho knihy Príbehy z pralesa, ktorá obsahuje pätnásť poviedok o smrti. My pre vás vyberáme tituly Besný pes, Muchy, Lesný med, Tmavá komora, Podrezaná sliepka, Vankúš z peria a Pustatina. V nádhernej krajine s množstvom nečakaných nástrah striehne smrť na každom kroku a opatrnosti nie je nikdy dosť. Stačí chvíľa nepozornosti, jedno chybné rozhodnutie a divočina sa zmení na smrtiacu pascu, z ktorej niet úniku. V pralese sa ukrýva divá zver, hady, či zdanlivo neškodný drobný hmyz, a k tomu zničujúce podnebie pre ľudský organizmus. Autor svoje postavy necháva umierať pomaly a bolestivo a čitateľ prežíva ich posledný príbeh do najmenších detailov. Číta Marián Geišberg.

V pondelok si ešte môžete vychutnať rozhlasovú hru na motívy divadelnej hry Les, za ktorou stojí Alexander Nikolajevič Ostrovskij, súputník Tolstého či Turgeneva. Bol svojho času štátnym zamestnancom a ako milovník divadla písal divadelné hry. Keď ho postihla cenzúra, opustil štátne služby a začal sa venovať písaniu naplno. Oplatilo sa - jeho Les sa vyšplhal k vrcholným dielam svetovej dramatickej tvorby. Hoci ústrednou témou je spor o lesný porast, podstatnú úlohu tu hrajú postavy potulných hercov, ktorých ideály môžu vo svete plnom intríg len ťažko obstáť. Hra tiež ukazuje ako milostný cit zvádza márny boj s mocou peňazí. Účinkujú Zuzana Kocúriková, Jana Lieskovská, Tomáš Majláth, Pavel Plevčík, Ľubo Bukový, Peter Marcin, Karol Čálik a Helena Geregová. Hra je z roku 2012.

Toho, čo napíšem, nepribúda, naopak, nejakým spôsobm to chýba - mne. A preto nebudem nikdy rozprávať, čo som urobil. Všetko nakoniec je práca. Niekedy aj dýchanie. To čo píšem, je informácia, správa, pravdaže, organizovaná. Nemusela by jestvovať. Nemusím písať. A v tom môžem si vybrať..."  V cykle Autor na dnes sa bude Róbert Šedivý venovať osobnosti básnika Štefana Strážaya. Tento autor-konkretista váži každé jedno slovo a je veľmi presný. Jeho poézia očisťuje a zaostruje ľudské zmysly. Nachádzame uňho veľa prirodzeného a ľudského - akoby opisoval vlastný život. Reláciou sprevádza literárny kritik profesor Milan Hamada a odznejú i ukážky zo Strážayových diel.

Od utorka sa prenesieme do hájovne na Orave, kde na nás čaká Hájnikova žena. Nesmrteľná lyricko-epická poéma P. O. Hviezdoslava odznie vo forme rozhlasovej hry. Účinkujú Karol Machata, Eva Kristínová, Jozef Kroner, Beta Poničanová, Terézia Krónerová, Andrej Bagar, Ctibor Filčík, Marian Gallo, Alojz Kramár, Ondriš Jariabek, Martin Gregor, Gustáv Valach, Viliam Záborský a ďalší. Hra je z roku 1963.

Meno je dar, ktorý dostávame na celý život. Verilo sa, že predznamenáva náš osud. Dodnes sa i podľa mena pri prvom kontakte vzájomne zaraďujeme do akýchsi sociálnych vzťahov. O histórii mien, tradíciách i súčasnom stave pripravila popredná jazykovedkyňa Katarína Habovštiaková pásmo O krstných menách a priezviskách na Slovensku I. Účinkujú Adriana Domanská a Samo Smetana. Relácia je z roku 1999, vy ju môžete počuť od stredy.

"Nevedno kde sa vzal, zrazu len bol. A čo všetko navystrájal! Uvýkal, ujúkal, húkal po lesoch. Ľudia z dediny najprv nevedeli, že sa v ich horách usalašil taký čudný patrón. Až kým šiel gazdíčko Vávra z Jahodových lazov pokosiť horskú lúčku..." Tento týždeň sme na Litere mysleli i na deti. A to hneď dva krát. V prvom prípade si vypočujte spolu s nimi rozprávkovú hru Zdenka Zábranského Lesný mužík. Účinkujú Marián Labuda, Eva Kvietiková, Dušan Blaškovič, Viera Bálinthová, Július Paluš, Ivan Letko, Viktor Blaho, Emília Haľamová a Gustáv Legéň. Rozprávka mala premiéru v roku 1974.

A keďže rozprávkového dobra nikdy nie je dosť, posilnia ho Srdcia tatranských obrov - rozprávková hra z dielne Antona Marca a Rudolf a Dobiáša. Pred tisícročiami, keď boli tatranské štíty podobné ľuďom a aj srdcia kamenných obrov a obrýň bili azda rovnako ako srdcia ľudské, nebola im cudzia nenávisť ani láska. Dnes ohnutý, zhrbený Kriváň býval kedysi najdriečnejší spomedzi skalných obrov. Aj sa tak volal - Driečny. Vysoký, rovný akoby oblohu podopieral svojou nezlomnou vôľou. A verte neverte, mal i milú - Kráľovskú Hoľu. V réžii Vladimíra Ruska účinkujú Karol Machata, Natália Blahová, Lucia Vráblicová, Emil Horváth, Martin Huba, Dušan Jamrich, Ján Gallovič a Helena Geregová. Hra je z roku 1997.

Vo štvrtok sa opäť pristavíme pri Autorovi na dnes. Miroslava Gavurová nám predstaví osobu Jána Smreka, zástupcu dynamickej, život oslavujúcej poézie, básnika, ktorého uchvátila krása sveta v jeho pestrosti a mnohorakosti. I keď prvotný tón Smrekovho hlasu bol tragický a bezútešný, druhý básnikov nádych je už nepomerne veselší. Dôvody na radosť sa odrazu dajú nájsť aj v tých najjednoduchších podnetoch, ako je schopnosť zmyslovo sa opájať. Účinkujú Tána Poláková a Ivan Krupa. V roku 2010 pripravila autorka spolu s doktorom Jánom Gavurom z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.

Keď sa skala otvára v pravý čas, možno vstúpiť. Skala vydá iba tichý ston. Vyviera voda, tečie, a je tu rieka..."  Vo veršoch Igora Hochela sa ocitneme Hlboko v stromoch. Recituje Peter Rúfus.

Beethoven vraj povedal - "Milujem strom väčšmi ako človeka". Aj týmto vyhlásením sa nechala inšpirovať vo svojom fíčri Stromy rastú až do neba autorka Eva Gergelyová. Lásku k stromom tu vyjadria nielen ľudia, ktorí s nimi denne pracujú, ale aj tí, ktorí sa nimi nechávajú inšpirovať. Sú stromy ako ľudia? Či skôr ľudia by mohli byť ako stromy? Nezabúdať na svoje korene; držať v srdci tajomstvá; vytrvať na svojich miestach - na výslní i v tieni. Ukážky od domácich i svetových autorov na túto tému interpretuje Jozef Šimonovič. Ďalej účinkujú Eva Gergelyová, Zuzana Homolová a Zuzana Hudeková. Relácia je z roku 2004 a vy ju môžete počuť od piatku.

Relácia Diktát na Devíne autorky Ingrid Hrubaničovej mala veľa častí, my pre vás vyberáme časť druhú z roku 2007. Priučiť sa čo to z gramatiky nášho rodného jazyka nikdy nie je na škodu. Zoberieme si na paškál najčastejšie pravopisné nepresnosti a čo to o nich povieme. V réžii Laca Keratu účinkujú Ingrid Hrubaničová, Sibyla Mislovičová a Ján Štrasser.

Na záver týždňa dávame do pozornosti miniromán Petra Gettinga Strom nepoznania. Aké by to bolo, keby sa v scenári rajského príbehu voľačo pokazilo? Eva by si z objektívnych príčin nemohla prebrať od hada jablko poznania a celé nasledujúce dianie by sa zvrhlo úplne iným smerom? Porozpráva vám Miloslav Kráľ.

Autorka scenára: Monika Kekeliaková

Text: Lucia Šaráková

Obrázky a fotky: wikipedia org., pixabay.com, unsplash.com, TASR, archív RTVS






Živé vysielanie
??:??