Knut Hamsun, Boris Pasternak i zabudnutá klasika

Téma týždňa

Knut Hamsun, Boris Pasternak i zabudnutá klasika

09. 06. 2019 18:32

Tento týždeň si budeme čítať tvorbu Knuta Hamsuna a vracať sa k svetovej i domácej, niekedy už aj zabudnutej klasike. V Čítaní na pokračovanie sa objaví Čas bez lásky od Borisa Pasternaka. Ide o výber z autorovho diela, kde sa nájde román, novely, ale i autobiografické náčrty. Od Knuta Hamsuna si budete môcť vypočuť ľúbostnú novelu Viktória. Určite si nenechajte ujsť o tomto nórskom spisovateľovi pásmo Štefana Kasardu. Obohatením bude Jazdecká legenda G. Vámoša, Rozum Ruda Slobodu a Prvá obeť Hany Gregorovej. Vysielanie spestrí úplne nová rozprávková hra Železné črievice na motívy Pavla Dobšinského. Osviežením vysielania bude aj glosa Petra Šranka a esej Miroslava Zumríka O hrubých a tenkých knihách. Nebude chýbať ani poézia, tento týždeň od Evy Parilákovej. Premiérová relácia S LITEROU bude tentoraz o tvorbe Davida Almonda.

Čítanie na pokračovanie z titulu Čas bez lásky vás tentoraz zoznámi s prozaickou tvorbou Borisa Pasternaka. Prijmite exkurziu do komornej atmosféry jeho kratších próz, dotkneme sa tematiky dospievania a typických ruských reálií. Charakterom osobnosti bol Pasternak založený vyložene poeticky. Spočiatku obdivoval revolúciu, pokladal ju za "historický zázrak". Sklamanie z toho,  kam až Rusko zašlo v občianskej vojne a gulagoch, prišlo postupne, ale o to bolo bolestnejšie. Autor riskoval život, keď svoju kultovú knihu Doktor Živago vydal v Taliansku u ľavicového vydavateľa. Nobelovej ceny sa však pod nátlakom sovietskeho diktátu musel vzdať. V réžii Gejzu Dezorza výber z Pasternakovho diela v piatich častiach číta Dušan Cinkota.

Nórsky spisovateľ Knut Hamsun patrí k tým silným autorským osobnostiam, ktoré budú mať vždy svojich čitateľov. Takmer programovo sa k nemu hlásila i medzivojnová generácia slovenských prozaikov (Figuli, Chrobák, Švantner). Prvý úspech prišiel s čiastočne autobiografickým románom Hlad, ktorý bol v mnohom predchodcom diela Franza Kafku. S obľubou sa venoval témam životných podmienok jedinca, motívom z nórskej prírody alebo najvnútornejšej ľudskej psychológie. Stal sa uznávanou osobnosťou známou po celom svete. My si tohto držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, ktorý sa napokon neslávne preslávil i svojimi sympatiami k Hitlerovi, pripomenieme v umeleckom pásme Štefana Kasardu, Neuzavretý kruh. Relácia je z roku 1997.

S menom Evy Parilákovej sa čitateľská verejnosť mohla dosiaľ stretnúť pri literárnoteoretických prácach. My vám ponúkame jej autorské verše s názvom Pustovňa. V réžii Laca Keratu účinkuje Judita Bilá.

Utorok otvorí opäť Knut Hamsun a jeho ľúbostná novela Viktória. Ide o prostý príbeh tragickej lásky, ktorú zadusia stavovské rozdiely. V réžii Evy Galandovej účinkujú Viera Richterová, Dušan Jamrich, Tatiana Hrivnáková, Peter Jezný a Dušan Blaškovič. Hra mala premiéru v roku 1979.

„... Čatárovi Kavalcovi visel nos až po zem a dušu mu hrýzli ťažké starosti. Vstúpil do izby ako stelesnené nešťastie. Na posteliach ležali v príjemnom poobednom spánku jeho priatelia..." A čo sa čatár svojim doktorským kolegom chystal zvestovať? No že ich čaká povinný vojenský výcvik v jazde na koni, z čoho lekárska partia nebude dva krát nadšená. Jazdeckú legendu Gejzu Vámoša sme si nedávno na Litere čítali na pokračovanie. Tentoraz vám toto dielko ponúkame vo forme rozhlasovej hry. V réžii Laca Keratu účinkujú Marcel Ochránek, Jakub Rybárik, Tomáš Vravník, Martin Vittek, Přemysl Boublík a Juraj Hrčka. Hra je z roku 2018.

V rámci cyklu V skratke si vypočujte aktuálnu esej o Edite Steinovej a jej úvahách o identite ženy. Bola to filozofka, ktorá si prešla ateizmom a až v dospelosti, vďaka dielu Terézie z Avily, konvertovala zo židovstva na kresťanstvo. Neskôr vstúpila do karmelitánskeho rádu a v roku 1942 zahynula kvôli židovskému pôvodu v koncentračnom tábore v Osvienčime. V roku 1998 ju vyhlásili za spolupatrónku Európy. Viac sa dozviete v zamyslení O právach a duši ženy, ktoré autorsky pripravila Monika Zumríková Kekeliaková. Číta Tomáš Bartoněk.

Stredu nám v úvode odľahčí nová rozprávková hra na motívy Pavla Dobšinského, Železné črievice. Keď sa kráľovskému páru konečne narodí syn, nie je len tak hocijaký. Je to dieťa v hadej koži. Rodičia svojho kráľoviča ľúbia, no keď mladý hrdina vyrastie, nedarí sa mu nájsť žiadnu spriaznenú dušu. A tak, ako to už v rozprávkach býva, vydáva sa do sveta šťastie hľadať. Účinkujú Ján Gallovič, Jana Lieskovská, Richard Autner, Lenka Libjaková, Marián Slovák, Eva Matejková a ďalší.

S prienikom nových médií a sociálnych sietí do našich verejných či súkromných životov nastala celkom nová informačná éra. O jej rizikách a dôsledkoch hovorí vo svojej glose Peter Šrank. Tentoraz sa úsmevne ale aj vážne zamyslel nad tým, ako naše osobné informácie môže preniknúť na verejnosť. Svojmu príspevku dal názov O mikrobonzáčikoch. Číta Juraj Smutný.

Na tému objemu kníh sa zas vo svojej eseji rozpísal Miroslav Zumrík. V istom pražskom vydavateľstve naďabil na filozofické zväzky rôznych veľkostí. Aké signály knihy vysielajú nielen svojim obsahom, ale aj výzorom? Útle spisy versus hrubé biblie konftontuje pod názvom Hrubé a tenké knihy.

Nasleduje pôvodná rozhlasová hra o zakladateľoch Česko-slovenskej republiky, ktorá mala premiéru toho roku. Peter Pavlac ju nazval Tri rozhovory MRŠ a TGM. Staňte sa svedkami stretnutí dvoch dôležitých osobností - Masaryka a Štefánika - a ich inšpiratívnych nadčasových konverzácií. Na pretrase bude civilizačný pokrok, Boh i vesmír. A všeličo iné. V réžii Laca Keratu účinkujú Jiří Vyorálek, Michal Režný a Matej Landl, 2019. Počúvajte od štvrtka.

Malý Michael nájde v starej garáži bytosť, ktorej namiesto lopatiek rastú krídla. Ale poriadne vypĺznuté. Bytosť (anjel?) má okrem toho v obľube pivo a jedlá z donášky. Takýto námet si vymyslel britský spisovateľ kníh pre deti a mládež, ale i dospelých - David Almond. A napísal román Skellig, ktorý ho preslávil. O prekladoch Almondových kníh do slovenčiny, o atmosfére a odkazoch jeho výnimočnej tvorby sa bude v programe S LITEROU rozprávať redaktorka Veronika Dianišková s literárnou vedkyňou z Ústavu slovenskej literatúry SAV, Timoteou Vráblovou. Ďalej účinkujú Dado Nagy a Zuzana Jurigová Kapráliková.

Román Rudolfa Slobodu Rozum, je jedno z najčítanejších a najkontroverznejších diel slovenskej prózy. Detailne odkrýva viditeľné aj skryté dilemy hlavného hrdinu, ktorý si rieši večný spor. Prostredie filmu, kde pracuje ako scenárista sa ho dotýka chaosom, agresivitou a absurdnosťou; nemenej absurdný sa mu však vidí aj vlastný život, v kruhu zvláštne fungujúcich vzťahov. Hľadanie logických súvislostí, samého seba tu nespočíva v napätí medzi rozumom a citom, skôr v pocite, ako ich život vôkol neho ironicky popiera. Uvádzame od piatku vo forme rozhlasovej hry. Účinkujú Miroslav Noga, Diana Mórová, Helena Geregová, Katarína Križanová, Zuzana Kapráliková, Ivan Romančík a ďalší.

Je nemravné premrhať mladosť nekonečným háčkovaním čipiek do výbavy a poníženým čakaním ženícha. Nastal čas, aby aj na Slovensku prestala bojazlivá poslušnosť žien voči mužom - pánom," tieto slová sú z pera spisovateľky Hany Gregorovej, našej prvej významnejšej feministky. Napísala ich pred takmer 100 rokmi a v konzervatívnom Martine spôsobila veľké pohoršenie. V cykle Naša zabudnutá klasika vám predstavíme túto autorku a jej dielo Prvá obeť. Podľa hrdinky Oľgy je ponižujúce vydať sa len preto, aby bola zaopatrená. Znenávidí mužov a odchádza pracovať. Účinkujú Kamila Heribanová, Juraj Predmerský, Judita Hansman, Barbora Chlebcová, Andrea Somorovská, Martin Kaprálik, Zuzana Frenglová a Róbert Roth.

Program rádií

Autorka scenára: Monika Zumríková Kekeliaková
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, unsplash.com, wikipedia.org

Živé vysielanie
??:??