V rámci cyklu "V skratke" uvádzame esej, ktorú vám prečíta Tomáš Bartoněk. Autorka Monika Zumríková Kekeliaková vo svojom zamyslení reaguje na text "Desať obrazov pastiera býka" z knihy kanadského rehoľníka Montyho Williamsa. Ukazuje v nej, ako môže desať budhistických básní v podobe piesní a desať komentárov k nim obohatiť kresťanské uvažovanie o svete a duchovné hľadanie. Básne sú pripisované čínskemu budhistickému mníchovi Kakuanovi, ktorý ich vytvoril v 12. storočí.
Desať básní o krotení býka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Nedávno som sa opäť raz začítala do jednej z mojich obľúbených esejí Desať obrazov pastiera býka. Napísal ju kanadský rehoľník, pôvodom z Haiti, jezuitský kňaz, lektor anglickej literatúry a znalec ignaciánskej spirituality Monty Williams. Ukazuje v nej, ako môže desať budhistických básní v podobe piesní a desať komentárov k nim obohatiť kresťanské uvažovanie o svete a duchovné hľadanie. Básne sú pripisované čínskemu budhistickému mníchovi Kakuanovi, ktorý ich vytvoril v 12. storočí. Do češtiny ich preložil Václav Cílek. Kniha má názov Deset obrazů krocení býka. Básne sú však aj mimo tejto ignaciánskej paralely, čiže samé o sebe, poetologicky zaujímavé a umelecky príťažlivé.
Nespokojný a vysilený lyrický hrdina hľadá na samom počiatku býka – hľadá ho vo vysokej tráve i v labyrinte. Býk pravdepodobne zoomorfizuje túžbu duše po naplnení (možno túžbu po večnosti a nesmrteľnosti). Voľne to pripomína západnú grécku mytologickú tradíciu, podľa ktorej biely býk značil plnosť božskej priazne a bol ukrytý v labyrinte. Komentár k tomuto obrazu vysvetľuje, prečo sa býk stratil. Človek prestal počúvať svoje srdce a pýtať sa, čo cíti. A tak zmizla aj jeho schopnosť rozlišovať, kadiaľ a ako ísť. Cesta sa začne hrdinovi nenápadne ukazovať v druhej básni. A to cez čítanie duchovných kníh a načúvanie vlastným pocitom. V ďalšom obraze už možno zazrieť aj býka, ale vo štvrtej básni už opäť uniká, mení smer a je potrebné oň zápasiť. Piaty, šiesty a siedmy básnický text spája predstava skroteného býka, duša pozná hodnoty, žije ich, pospevuje si, vychutnáva naplnenie a pozná svoju novú cestu a poslanie. Ôsmou básňou sa kniha budhistických veršov pôvodne končila. Evokovala stav bez ďalších túžob a myšlienok, vyprázdnenie sa k plnosti. Mních Kakuan však doplnil „krotenie býka“ o dva ďalšie obrazy aj s komentármi a ilustráciami. Obe básne vracajú hrdinu späť do každodennosti a svetského chaosu i hluku. Človek v ňom už nie je stratený ako v labyrinte. Nič zo stvoreného mu už nie je prekážkou k druhým a večnosti. To očistené a oživené prechádza z neho aj na druhých.
Spiritualita desiatich básní funguje v tenzívno-detenzívnom obluku. Vo svete, ktorý obklopuje lyrické „ja“ na samom začiatku duchovného hľadania, je veľa toho, čo uniká. Zároveň je to nepomenovateľné, vzdialené, hlboké, neviditeľné, skryté a temné. Hrdina sa stráca. Až postupne sa obrazy menia na jasné, hrejivé, mierne, jemné, pokojné a tiché. Vysoká tráva na krehkú. Nočné zvuky cikád na vtáčí spev, na tóny bambusovej flauty a tlieskanie. Hudba sa nakoniec sakralizuje a má príznak nebeského. Veľmi dlhý a zložitý zápas s býkom, čiže so sebou a svetom naokolo, prejde až k odpočinku, k svetlu a jednote. Ale ani estetika „osvietenia“ nie je završujúcim momentom duchovnej transformácie. Nahradí ju poetika miznutia. Ako sa stráca rosa, vánok, snehová vločka, zaniká aj povraz, bič, býk i človek. Nastáva úplná prázdnota. Lyrický hrdina z nej však opäť vystupuje medzi ľudí, do blata a popola, domov. Ale už premenený, so smiechom, ktorý dáva radosť a prebúdza mŕtve.
Táto čínska spirituálna poézia akoby nachádzala tvorivé ozveny v jednom zo štyroch klasických románov čínskej literatúry. Ide o dielo Putovanie na západ, často prekladané aj ako Opičí kráľ. Vzniklo na konci 16. storočia a pripisuje sa Wu Čcheng-enovi. Hrdina, ktorý je pre mnohých iba drzou a pyšnou opicou, zatúži po nesmrteľnosti. Hľadá ju, učí sa jej u majstrov, svätých, mníchov, ale nenachádza ju. Akoby prechádzal tými prvými obrazmi „krotenia býka“. Bojuje so zlom, ale akosi paradoxne vedie zápas aj v nebeskom priestore a o nebeské paláce. Prostriedky, akými bojuje o nesmrteľnosť sú skôr mytologické a rozprávkové (zlatá palica, lietanie, maskovanie sa). Zároveň ich však sprevádza násilie, lož, pretvárka a túžba po moci. Zmena u Opičieho kráľa nastáva veľmi pomaly. Až počas sprevádzania mnícha Tripitaku do Západného raja na jeho púti za posvätnými knihami.
