Pred sebou máme azda posledný týždeň letného počasia a na Litere pokračujeme druhou časťou dvojtýždňovky Literatúry Latinskej Ameriky. Tentoraz s kolumbijským Gabrielom Garcíom Márquezom, ktorého novela bude v Čítaní na pokračovanie a o ktorom bude aj esej Romana Brata a pásmo Vladimíra Olerínyho. Rozhlasová hra Jar v puknutom zrkadle bude od Uruguajca Maria Benedetti a môžete sa tešiť i na argentínskych spisovateľov ako Jorge Luis Borges, Julio Cortázar a Ernesto Sábata, Nikaragujčana Ernesta Cardenala a jeho poéziu, chilského Fernanda Alegríu, Peruánca Maria Vergasa Llosu, či dokonca Carlosa Luisa Fallasa z Costa Ricy.
V Čítaní na pokračovanie od pondelka vysielame svetoznámeho kolumbijského autora oceneného Nobelovou cenou za literatúru, Gabriela Garcíu Márqueza a jeho novelu s názvom Neuveriteľne smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej bezcitnej starej matke. Štrnásťročná Eréndira žije so svojou starou matkou, keď nechtiac spôsobí požiar, ktorý spáli ich dom. Stará matka prinúti vnučku splácať dlh tým, že z nej spraví prostitútku. Tento drsný príbeh napísal Márquez v roku 1972 a v réžii Rie Paldiovej vám ho prečíta Dušan Jamrich.
Gabriel García Márquez bol spisovateľ, scenárista a žurnalista, v Latinskej Amerike prezývaný aj Gabo alebo Gabito. Je považovaný za jedného z najlepších spisovateľov 20-teho storočia. Už od začiatku svojej kariéry sa neštítil otvorene kritizovať kolumbijskú i zahraničnú politiku. Od pondelka sa v eseji Romana Brata s názvom Pol metra Márqueza dozviete o Márquezovom vplyve na slovenskú literatúru i niečo o magickom realizme v Latinskej Amerika a doma. Číta Ivan Laca.
O Márquezovi bude aj ulemecko-dokumentárne pásmo hispanistu Vladimíra Olerínyho, ktoré sa na Litere objaví od štvrtka. Pásmo s príznačným názvom Gabriel García Márquez bude profilom tohoto nositeľa Nobelovej ceny, ktorého romány Sto rokov samoty, Patriarchova jeseň či Kronika vopred ohlásenej smrti sa stali súčasťou nášho kultúrneho kontextu a v dobrom slova zmysle ovplyvnili pôvodnú slovenskú tvorbu. Okrem autora v réžii Jaroslava Riháka účinkujú Soňa Ulická, Viera Strnisková, Vladimír Minarovič a Matej Landl.
Z rozhlasových hier je to tento týždeň uruguajský spisovateľ Mario Benedetti a jeho Jar v puknutom zrkadle. Román je priamym a bolestným svedectvom núteného exilu. Príbeh rodiny Santiaga a jeho ženy Graciely dáva vniknúť do duševného rozpoloženia ľudí, ktorí sa postupne navzájom odcudzujú a ich väzby slabnú. Autor je vynikajúcim pozorovateľom a psychológom mestskej strednej vrstvy, v próze píše o následkoch diktatúry na osud jednej rodiny. Na Litere hneď od pondelka. Scenár a réžia: Olívia Binderová. Účinkujú: Kamila Magálová, Július Pántik, Peter Rúfus, Dušan Tarageľ, Soňa Ulická, Zuzana Kapráliková a Jozef Longauer.
Nasledujúce pásma vám priblížia dvoch latinskoamerických autorov. Od utorka to bude Argentínčan Jorge Luis Borges v pásme Jána Zambora s názvom V labyrinte času. V réžii Táne Tadlánkovej účinkovali Ivan Laca, Helena Geregová, Peter Rúfus, Karol Machata a Vladimír Minarovič. Od piatku vám Patrik Oriešek predstaví Mexičana Juana Rulfa, celým menom Juan Nepomuceno Carlos Pérez Rulfo Vizcaíno, spisovateľa, scenáristu a fotografa. Účinkujú: Andrea Makýšová Volárová, Marián Grebáč a Peter Bzdúch.
Od Borgesa si od utorka môžete vypočuť poviedku Hodiny mojej samoty. V prvej polovici sa ocitneme v Nórsku spolu s Xavierom a Ulrike a v druhej sa stretneme s predavačom biblií a knihou z piesku. Započúvaje sa. V réžií Romana brata číta Jozef Šimonovič a sprievodné slovo má doktorka Nelida Noskovičová. Jorge Luis Borges písal aj poéziu a od štvrtka vám Marián Geišberg zarecituje jeho verše Ten druhý, ten istý. Latinskoamerické verše zastúpi od stredy tiež Nikaragujčan Ernesto Cardenal a jeho Dve hodiny. Číta Štefan Martinovič, režijne pripravil Laco Kerata.
Ďalším argentínskym spisovateľom v našom vysielaní je Julio Cortázar a dve jeho poviedky: Severove fázy a Modla z Kykladských ostrovov. Cortázara nazývajú moderným majstrom poviedky. Od stredy čítajú Dušan Jamrich a Miroslav Trnavský.
Chilský prozaik, básnik a literárny historik Fernando Alegría pôsobil na univerzitách v USA, neskôr bol kultúrnym atašé vo Washingtone a po vojenskom prevrate prednášal na Stanfordovej univerzite. Príbeh jeho najúspešnejšieho románu Dostihový kôň sa točí okolo chilského koňa Gonzálesa, ktorého za lacný peniaz kúpia mladí Chiľania. Dramatický dej je plný vášne, strastí aj chvíľkového šťastia hazardných hráčov, nostalgie za vzdialeným domovom. Vyhrá podceňovaný chilský kôň na dostihoch v San Franciscu? Alegría svojím svižným, sviežim, humorno-šibalským štýlom s kritickým podtónom odkrýva zákulisie dostihov a život v lacných nočných kabaretoch. Úryvok z románu chilského spisovateľa Fernanda Alegríu Dostihový kôň číta Alfréd Swan. Na Litere od štvrtka.
Máme tu aj reprezentanta z Costa Ricy. Od piatku si môžete vypočuť vybrané pasáže z bildungsrománu Carlosa Luisa Fallasa Dobrodružstvo môjho života. V roku 1962 za neho získal autor cenu za najlepší latinskoamerický román v španielčine. Je to príbej Marcosa, chlapca narodeného začiatkom minulého storočia do chudobnej no veľkej rodiny Ramirezovcov. Námet na dielo pochádza z Fallasovho vlastného života. V réžií Márie Jarkovskej účinkoval Matej Landl.
Od stredy do vysielania vstúpi esej argentínskeho spisovateľa Ernesta Sábata Veľké a malé. Sábato je autorom troch svetoznámych románov - Tunel, O hrdinoch a hroboch, Abbadón, ničiteľ - z ktorých prvé dva poznáme aj zo slovenských prekladov, a niekoľkých zbierok esejí. Esej Veľké a malé pochádza zo Sábatovej poslednej knihy Rezistencia, v ktorej relativizuje hodnoty technickej civilizácie a modernej vedy. Číta Alfréd Swan.
Od štvrtka vám Lukáš Miňo zdelí svoje cestovateľské skúsenosti v liste Z Peru a Bolívie. Hovorí o inom chápaní času a priestoru a veciach, ktoré sa mu prihodili počas cesty. V réžií Stanislava Bilého číta Peter Sasák.
Peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 2010, patrí k popredným predstaviteľom súčasnej latinskoamerickej prózy. Je autorom viacerých románov, ktorým sa dostalo vysokého ocenenia v autorovej vlasti i v zahraničí, najmä v Európe. Llosov román Pantaleón a jeho ženský regiment je satirou, ba až fraškou a groteskou pomerov v peruánskej armáde z päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Ústrednou dejovou líniou románu je príbeh kapitána peruánskej armády povereného nezvyčajným poslaním - sformovať osobitný ženský oddiel. Úryvok z románu Maria Vargasa Llosu Pantaleón a jeho ženský regiment číta na Litere od piatku Alfréd Swan.
To je pre latinskoamerickú literatúru na Litere všetko. Dúfame, že vás tento pestrý program zaujal a že sa s radosťou započúvate do výbornej, na Slovensku často nie až tak známej, literatúry ďalekých krajín. Z Litery vám prajeme príjemný týždeň.
