Tieto dva týždne si budeme na Rádiu Litera pripomínať 17. november 1989, ale aj odkaz Alexandra Solženicyna, Borisa Pasternaka či Georga Orwella. V Čítaní na pokračovanie sa môžete tešiť na päť častí dramatizovaného dokumentu podľa knihy Zločiny komunizmu na Slovensku. Medzi vrcholné výbery týždňa patria tri časti rozhlasového fíčra Keď prišlo na lámanie chleba, ktoré autorsky pripravil Emil Benčík. Prenesieme sa na bratislavské Hviezdoslavovo námestie počas Sviečkovej manifestácie; v druhej časti zasa zažijeme autentickú atmosféru 17. novembra 1989 z bratislavského Námestia SNP a v tretej časti sa dozvieme o neslávnom odchode mocných. Nebude chýbať pásmo o novembrových udalostiach očami mladých či Zápisky z "Nežnej". V dramatizáciách vám ponúkneme sondu do života a odkazu Solženicyna, Pasternaka a budeme si čítať Mňačkove Oneskorené reportáže.
V Čítaní na pokračovanie si tento týždeň vypočujete skutočné príbehy ľudí, ktorých sa takým, či onakým spôsobom dotkol režim. Mnohí sa nestali hrdinami, nepoložili život, ale totalita z nich predsa urobila obete, keď sa ich iným spôsobom dotkla svojou oceľovou rukou. Počas 40 ročného komunistického režimu v Československu zahynulo kvôli svojmu presvedčeniu mnoho ľudí a ďalšie desaťtisíce prišli o svoje sny, o vlasť, rodiny, chlieb. Dramatizovaný dokument Pavla Smolíka Vstali sme z popola prináša osobné svedectvá z knihy Zločiny komunizmu na Slovensku. V réžii Pavla Smolíka účinkujú Anna Javorková, Michaela Kapráliková, Ján Tréger, Miroslav Trnavský, Dušan Vaňo, Jozef Benedik, Michal Hallon, Frencien Bauer, Ladislav Kondrád, Vladimír Minarovič.
V pondelok do vysielania vstupuje trojdielny fíčer Emila Benčíka Keď prišlo na lámanie chleba o dôležitých udalostiach z našej najnovšej histórie. Prvá časť má názov Plamienky nádeje a hovorí o 25. marci 1988 a sviečkovej manifestácii veriacich. Druhá časť bude na Litere od štvrtka pod názvom Bola raz jedna Nežná o Nežnej revolúcii 17.11.1989. Vypočujete si historické nahrávky a pripomenieme si mená ako Karel Kryl, Milan Kňažko, Ján Budaj, Ivan Hofman, Verejnosť proti násiliu, Václav Havel a iní. Posledná časť pásma vstúpi do vysielania v piatok a naväzuje na časť druhú. Neslávny odchod mocných je jej názov. V réžii Petra Vilhana účinkujú Hana Makovická, Peter Rašev.
Študentské hnutie bolo tým, čo novembrovú revolúciu uviedlo do pohybu a od utorka vám v programe Martina a Igora Harajovcov Novembrové udalosti očami mladých prinesieme pohľady študentov a mladých na túto historickú udalosť, ktorá zmenila naše životy. Účinkujú Martin Haraj, Igor Haraj, Zuzana Mistríková, Anton Popovič, Soňa Szomolányiová, Silvia Porubänová, Marcel Hanáček.
Pavol Smolík bol v novembri 1989 študentom na VŠMU a v pásme Zápisky z „Nežnej" vám prinesie niekoľko obrazov z jej zákulisia, ako si ich sám pamätá. Pásmo nepredkladá nudný politický rozbor udalostí, neagituje za ňu ani proti nej. Podtitul pásma je aj "Zápisky z nežnej alebo čo mi zostalo zo zamatu". Na Litere od štvrtka. V réžii Pavla Smolíka účinkujú Přemysl Boublík, René Jankovič, Zuzana Dančiaková, Mária Schlosserová.
Boris Leonidovič Pasternak bol sovietsky poet, románopisec a prekladateľ. Na Litere si budete tento týždeň môcť vypočuť jeho verše Vrabčie hory od piatku. V réžii Táne Tadlánkovej účinkuje Boris Farkaš. O Pasternakovi, jeho živote a diele, bude aj relácia z cyklu Podobizne od Rudolfa Kazíka pod názvom Boris Pasternak. Na Litere od utorka. V réžii Vladimíra Ruska účinkujú Darina Vašíčková, Vladimír Minarovič, Ivan Laca, Mária Dacejová, Jozef Šimonovič, Miroslav Trnavský, Lucia Vrablicová. Venovať sa mu budeme aj v relácii z cyklu Autor na dnes. Róbert Šedivý: Boris Pasternak vstúpi do vysielania v piatok. Účinkuje Alfréd Swan a Róbert Šedivý. Hostka Mária Kusá.
Pri ruských autoroch ešte chvíľu pobudneme. Od stredy budeme pre vás vysielať reláciu Knižnica nositeľov Nobelovej ceny za literatúru a jej autorka Júlia Pavlová vám predstaví laureáta, ktorého dlho pred udelením Nobelovej ceny preslávila nielen vlastná prozaická tvorba, ale i výnimočná statočnosť a principiálnosť: A. I. Solženicyn. V réžii Laca Keratu účinkujú Ivan Laca, Dagmar Sanitrová, Miroslav Trnavský.
Alexandr Solženicyn patril k prvým spisovateľom z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí sugestívnym spôsobom stvárnili konkrétne a dnes až neuveriteľné hrôzy stalinizmu. Okrem svetoznámeho románu Súostrovie Gulag napísal aj novelu Jeden deň Ivana Denisoviča. Kniha vyšla aj v slovenskom preklade Oľgy Hirnerovej. Editorkou a redaktorkou knihy je Anna Blahová-Šikulová. S ňou sa porozpráva autorka relácie Kniha na týždeň, Jana Hevešiová. Relácia Alexander Solženicyn: Jeden deň Ivana Denisoviča bude na Litere od piatku.
Jedno z najznámejších diel svetovej literatúry nášho storočia spája v sebe prvky spoločensko-politického a vedecko-fantastického románu. Je obžalobou komunistickej diktatúry, ktorá v roku 1984 ovláda všetko, vrátane ľudského myslenia. Áno, hovoríme o knihe Georga Orwella s názvom 1984. V centre románu sú osudy čestného, citlivého a uvažujúceho jedinca Winstona Smitha, ktorý sa vzoprie systému, za čo platí krutú daň. Orwell touto knihou už v roku 1948 ponúkol svetu víziu, ktorá sa neskôr stala realitou. Vlastná skúsenosť do roku 1989 nás presviedča, že realita, žiaľ, v istých detailoch, pretromfla aj spisovateľovu fantáziu... A aj o tom bude v relácii reč. Hosťami sú Ľubomír Feldek a Rudolf Dobiáš. Ako si Ľubomír Feldek spomína na svoje prvé čítanie Orwella sa dozviete od stredy v pásme Jany Hevešiovej George Orwell: Vlak meškal päť rokov. V réžii Martina Hvišča účinkujú Boris Farkaš, Ľubomír Feldek, Rudolf Dobiáš, Ivica Ruttkayová, Martin Hvišč, Jana Hevešiová. Preklad Juraj Vojtek.
Meno Ladislava Mňačka sa u nás natrvalo zapísalo do vedomia čitateľov knižkou Oneskorené reportáže. Vyšli roku 1963 a v priebehu dvoch mesiacov ich náklad dosiahol tristotisíc exemplárov. V Prahe i v Bratislave stáli pred kníhkupectvami zástupy ľudí. Všetci chceli čítať pravdu o procesoch v päťdesiatych rokoch. V tých časoch aj v našej justícii vládla teória Vyšinského, posvätená samotným Stalinom: Priznanie obžalovaného je hlavným dôkazom viny. Ba priznanie bolo právoplatné aj vtedy, ak neexistovali iné dôkazy. Väzeň podľahol nátlaku vo vyšetrovacej väzbe, ktorá bola neraz krutejšia ako na gestape. V reportáži Záhrada utrpenia sa manželka verejne zrieka svojho muža a žiada pre neho trest smrti. Syn vyhlasuje, že sa hanbí za otca. Obžalovaní na seba kydajú a tvrdia, že sú väčšími zločincami ako im pripisuje prokurátor. Úryvok z repotáže Ladislava Mňačka Záhrada utrpenia číta na Litere od utorka Laco Kerata. Réžia: Marián Grebáč.
Milovníci veršov si okrem spomínaného Solženicyna môžu hneď od pondelka vypočuť Kolektív autorov: 17. november 1989. V réžii Jara Riháka účinkujú Zuzana Frenglová a Miroslav Noga.
Program rádii nájdete cez tento link.
