Tento týždeň ešte pobudneme na návšteve u nášho severného suseda. Čítaním na pokračovanie nás bude celý týždeň sprevádzať dielo Hany Krall Dôkazy jestvovania, ktoré hovorí o židovských deťoch, ktoré prežili 2. svetovú vojnu. Môžete sa tešiť aj na “nechutnú grotesku” Stanislawa Witkiewicza Mutermajn, či dramatizáciu o poľskom kňazovi Maximiliánovi Kolbem. Prečítame si aj úryvok z románu Zofie Nalkowskej Hranica a určite si nenechajte ujsť skvelý fíčer Emila Benčíka o Varšavskom povstaní a účasti Slovákov v ňom - Eroica Varsoviensis. Niekoľko minút strávime aj pri poľskej poézii, najmä s Julianom Tuwimom, Ewou Lipskou a Tadeuszom Rózewiczom.
V Čítaní na pokračovanie uvedieme tvorbu Hany Krall, vynikajúcej a originálnej poľskej reportérky židovského pôvodu. V diele Dôkazy jestvovania odhaľuje ako zložito sa židovské deti, ktoré prežili 2. svetovú vojnu, vyrovnávajú s vlastnou minulosťou. V réžii Vladimíra Kivadera číta Alena Sušilová.
Od pondelka nás čaká rozhlasová adaptácia divadelnej hry Mutermajn od poľského dramatika a filozofa Stanislawa Witkiewicza. Autor svoju hru sám žánrovo pomenoval „nechutnou groteskou“, v ktorej nevyberaným spôsobom hovorí o megalomanskej úchylke malého človeka, ktorý za vizionárskym paravánom veľkých ideí novovekého mesiáša ukrýva tragický nedostatok vlastného zmyslu pre morálku, etiku, lásku a česť. Účel tu svätí prostriedky ad absurdum – od drobného klamstva, vydierania, až po naplnenie samotného zmyslu života, ktorým môže byť aj samovražda.
V rámci tematického celku Skutočné víťažstvá druhej svetovej vojny vám ponúkame rozhlasovú dramatizáciu o poľskom kňazovi Maximilánovi Kolbem, ktorý sa nezvyčajným spôsobom zapísal do dejín dvadsiateho storočia. Jeho čin je nozaj výnimočný a neuveriteľný. Pavol Smolík a Záskok za Františka Gajowniczka môžete počúvať od stredy. Vo štvrtok uvedieme dramatizáciu románu Tadeusza Mostowicza Dolegu Mastičkár. Hru pre rozhlas upravila Mária Krajčovičová. V hlavnej úlohe budete počuť Jaroslava Vrzalu.
Jedno z popredných miest v poľskej literatúre medzivojnového obdobia zaujíma Zofia Nalkowska. Nadväzuje na literárny prúd z konca 19. storočia, ovplyvnený mohutným emancipačným hnutím. V románe Hranica Nalkowska rozoberá otázku „hranice“ morálnej zodpovednosti, za ktorú neslobodno zájsť, ak človek chce zostať sám sebou. Hlavný protagonista Ziembiewicz je spočiatku postava „s nezávislým charakterom“. Keď sa však stane vysokým mestským hodnostárom, nástrojom úradnej moci, postupne sa vzdáva ideálov a šľachetných ambícií, a pristupuje na kompromis. Úryvok z románu Zofie Nalkowskej Hranica číta od utorka Mária Schlosserová.
Od utorka sme si pre vás pripravili glosu Zbigniewa Herberta List a od stredy poviedku Leszeka Engelkinga Šťastie v malom, ktorú pre vás číta Alfréd Swan. Od piatku predstavíme grotesknú poviedku s názvom Nádej, ktorú napísal významný poľský autor Slawomir Mrožek. V réžii Jany Strniskovej číta Miroslav Trnavský.
Od pondelka vysielame aj esej Czeslawa Milosza Odľudštenie umenia. V utorok do vysielania vstúpi pásmo Márie Hatinovej Môj sen je mojím domom venované prestížnej poľskej prozaičke Oľge Tokarczuk. O jej tvorbe hovoria Zuzana Šeršeňová a Viktor Suchý. Ukážky číta Helena Geregová, spoluúčinkuje Zuzana Belková. Od stredy sa v relácii z cyklu Autor na dnes budeme venovať Julianovi Tuwimovi, jednému z najvýznamnejších poľských básnikov po Prvej svetovej vojne, zakladateľovi nového prúdu poľskej poézie, ktorá reagovala na situáciu a nastolila celkom novú ideovo-estetickú orientáciu poľskej poézie. Účinkuje Milan Hamada, autorom relácie je Róbert Šedivý.
V piatok do vysielania vstúpi fíčer Emila Benčíka Eroica Varsoviensis o Varšavskom povstaní a účasti Slovákov v ňom. V roku 1997 zaň autor získal Hlavnú cenu v súťaži Žatva Slovenského rozhlasu. Okrem autora v ňom účinkujú: Karol Machata, Darina Vašíčková, Ján Mistrík, František Kovár, Jozef Šimonovič, Milan Laca a Ivan Laca. Režijne naštudoval Vladimír Rusko.
Potešíme aj milovníkov veršov. Od štvrtka bude vo vysielaní znieť tvorba Ewy Lipskej Ericsson, synáčik. A od piatku pásmo poézie Tadeusza Rózewicz Profesorov nožík. Rózewicz je jeden z najväčších európskych spisovateľov súčasnosti. Tento básnik, prozaik, dramatik, esejista do literatúry vstúpil básnickými zbierkami Nepokoj a Červená rukavička, ktoré vyslovovali generačný názor „generácie Kolumbov“ dospievajúcej počas druhej svetovej vojny. Išlo o povojnovú poéziu novej civilnosti, tzv. poéziu všedného dňa. V šesťdesiatych rokoch sa v jeho veršoch objavujú najmä existencialistické motívy, narastá skepsa a beznádej. Nový rozmach - po niekoľkých vydaniach zobraných básní v 70. a 80. rokoch - nastal v 90. rokoch, keď Rózewicz vydal hneď niekoľko básnických zbierok. K vrcholom jeho tvorby patrí básnická zbierka Profesorov nožík z roku 2001. Započúvajme sa do týchto veršov, ktoré sú záznamom traumatickej minulosti i snahy uchopiť prítomný okamih.
Program pre vás dramaturgicky pripravil Martin Šenc
Hudobná dramaturgia: Karin Rumanová
