Vitajte v Maďarsku! Posledné dva septembrové týždne sa na Litere túlame krajinou nášho južného suseda. Vypočujte si výborné Čítanie na pokračovanie od autorky rumunsko-maďarsko-rómskeho pôvodu Aglaje Veteranyi Prečo sa dieťa varí v kaši. Vysielame stereočítanie prózy Móra Jókaia Muž s dvoma rohmi, humoresku Vráťťe mi školné, či rozhlasovú hru Sovími očami pripravenú z poviedok Gézu Csátha. Čítame si aj úryvok z prózy Kapilária od jedného z najvyznamnejších autorov maďarskej literatúry Frigyesa Karinthyho a spolu s Istvánom Örkenyom sa zamyslíme nad takou krásnou zbytočnosťou ako je písanie kníh. V pásme Gabriely Horečnej budeme hľadať, čo nás s južnými susedmi spája a nenechajte si ujsť ani audiodokument Jozefa Lenharta a Jozefa Repka Oko za oko o odsune maďarského obyvateľstva z územia bývalej ČSR.
Tento týždeň počúvame v Čítaní na pokračovanie dielo švajčiarskej autorky rumunsko-maďarsko-rómskeho pôvodu Aglaje Veteranyi Prečo sa dieťa varí v kaši. Charakteristickou črtou jej písania je neustále udivená detská optika, cez ktorú sa pozerá na iný jazyk a kultúru. V textoch autorky sa odráža svet „Východu" aj „Západu". Píše o svete pod kupolou cirkusového stanu, ale aj o príbuzenských a priateľských vzťahoch. Jej dielo však nie je striktne autobiografické, hoci autorka, pôvodom z Rumunska a píšuca po nemecky, mnohé z toho, čo opisuje, zažila na vlastnej koži. V réžii Vladimíra Kivadera číta Marianna Mackurová.
Mór Jókai patrí k najčítanejším a najplodnejším maďarským spisovateľom. Hoci vyštudoval právo, po napísaní románu Všedné dni sa rozhodol pre literárnu dráhu. Jeho diela boli poznačené francúzskym romantizmom, ale neskôr si našiel vlastnú cestu a on sám mal veľký vplyv na ďalšie spisovateľské generácie. Na Litere si od pondelka vypočujete rozhlasové stereočítanie z jeho prózy Muž s dvoma rohmi. Opisuje obdobie tureckej nadvlády v Uhorsku, v ktorom boj dobra so zlom bol na dennom poriadku a veľké ľudské tragédie sa odohrávali aj v bohatých šľachtických rodinách. Účinkujú Karol Machata, Oľga Solárová, František Kovár, Marián Slovák, Jozef Šimonovič, Eduard Vítek, Dušan Kaprálik, Vladimír Minarovič, Andrea Žitná a Matúš Krátky. Réžia: Viera Weidlerová, 1996.
Každému z nás dobre padne trochu humoru a dobrej nálady. Z nášho rozhlasového archívu sme vybrali humoresku autora Frigyesa Karintyho Vráťte mi školné. Vysielame ju od stredy a želáme príjemnú zábavu. Účinkujú Marián Zednikovič, Karol Machata, Július Pántik, Ján Valentík, Vlado Minarovič a Miroslav Trnavský. Réžia: Vladimír Rusko ml.
Od štvrtku uvedieme rozhlasovú hru Sovími očami, ktorá sa voľne odvoláva na motívy poviedok maďarského spisovateľa z prelomu 19. a 20. storočia Gézu Csátha. Príbehy Medovnikár Schmith a Matkovražda, z rovnomennej zbierky krátkych próz, sú tu zasadené do nového dejového rámca. Hra vypovedá o prítomnosti slepých škvŕn v minulosti tých najbližších. Milena spoznáva skrytú povahu svojho snúbenca Jánoša v tej najnepatričnejšej chvíli, vo chvíli, keď sa sama stáva súčasťou jeho príbehu - na svadbe. Ale to nie je tým najbolestnejším odhalením. To, čo ju zasiahne ešte viac, je poznanie vlastnej zóny príšeria, o ktorej doposiaľ nemala potuchy. Účinkujú Táňa Pauhofová, Peter Kočiš, Eva Rysová a Matej Landl. Réžia: Štefan Korenči.
Od utorka čítame úryvok z prózy jedného z najvýznamnejších autorov maďarskej literatúry Frigyesa Karinthyho. Bol plodným a neobyčajne populárnym básnikom, spisovateľom, dramatikom a novinárom. Do povedomia širokej čitateľskej obce vošiel predovšetkým ako satirik a humorista. Karinthymu však nešlo len o to, aby čitateľa pobavil, jeho dielo má oveľa vážnejší a ďalekosiahlejší zámer. Dôkazom je aj jeho fantasticko-filozofický príbeh Kapilária. Hlavný hrdina sa neželane ocitne v podmorskej ríši, v ktorej žijú bytosti podobné pozemským ženám. Ich zmyslom života je vychutnať si všetky jeho slasti. Karinthy tu rozoberá odvekú tému vzťahu medzi mužom a ženou. Úryvok z tejto vtipnej a hlboko filozofickej prózy číta Alfréd Swan.
„Naučil som sa, že za určitou hranicou poznateľnosti zostáva pre nás iný človek večnou záhadou, a hoci roky plynú rýchlosťou vetra, naše poznanie o ľudskej povahe, čase a smrti je sotva väčšie, ako môžu byť vedomosti krokodíla o vodných dielach a Eskimákoch." - píše vo svojej poviedke Polnočný návštevník spisovateľ Lajos Grendel. Pochádza z knihy Cudná správa z vrcholu sna (1998) a od stredy si ju môžete vypočuť v Rádiu Litera. V réžii Jara Riháka číta Marián Geišberg.
Lajos Grendel, rodák z Levíc, píše po maďarsky, ale píše najmä nabrúseným perom. A chce, aby sa zabával nielen on, ale aj čitateľ jeho knihy Einsteinove zvony. Kniha môže byť objavom najmä pre mladých ľudí, ktorí nespoznali komunistickú totalitu na vlastnej koži, a predsa sa ich dotkla cez život im blízkych ľudí - rodičov. V roku 1998 kniha získala Prémiu Slovenského PEN klubu. Pásmo o knihe Lajosa Grendela pripravila Jana Hevešiová. Na Litere od štvrtka. Účinkujú Ján Gallovič a Soňa Ulická.
Viete si spraviť sviatočnú chvíľku? Je to veľmi jednoduché - stačí si vziať dobrú knihu, zaliezť do kúta, začítať sa do nej a nedať sa pri tom rušiť. Alebo sa započúvať do rozhlasového čítania. A práve takúto sviatočnú chvíľku máme pre vás pripravenú. Postaral sa o to redaktor Jozef Lenhart výberom úsmevných "minútových" poviedok z diela maďarského prozaika a dramatika Istvána Örkenya, v ktorých sa autor zamýšľa nad významom takej krásnej zbytočnosti, ako je písanie kníh. Výber úsmevných poviedok maďarského spisovateľa vysielame od piatku pod názvom Nádej zomiera posledná. V réžii Martina Bendika číta Peter Sklár.
Vzdelanie - už od detstva nás ním strašili: „Buďte vzdelaní! Učte sa!". Maďarský spisovateľ László Foldényi za vzdelanie nepovažuje iba nahromadené vedomosti, ale považuje ho za spôsob života. Viac sa dozviete v eseji Rozlúčka so vzdelaním, ktorú uvedieme do vysielania v pondelok. V réžii Petra Vilhana číta Igor Šabek.
V posledných rokoch maďarské divadlo opätovne zaznamenáva úspech na európskej divadelnej scéne. Dôvodom sú inscenácie viacerých režisérov a dramatikov, dnešných tridsiatnikov a štyridsiatnikov. Nejedná sa o skupinu umelecky či názorovo príbuznú, možno však hovoriť o vystúpení silnej generácie niekoľkých výrazných individualít. Mnohí režiséri tejto generácie sú pravidelnými hosťami veľkých divadelných festivalov, laureátmi európskych divadelných cien a pravidelne režírujú na významných európskych scénach. V relácii Anny Štefánikovej Súčasné maďarské divadlo si od utorka stručne predstavíme tvorbu Arpáda Schillinga, Róberta Alföldiho, Kornela Mundruczóa, Sándora Zsótéra, Bélu Pintéra, Zoltána Balázsa a Viktora Bodóa . Účinkujú Lujza Garajová-Schrameková, Ján Tréger a Štefan Martinovič.
V pásme Gabriely Horečnej zaklopeme na pomyselné dvere našich južných susedov. Navštevujeme ich pomerne často - či už ideme za nákupmi, okúpať sa alebo sme tam ako turisti a dovolenkári... no poznáme aj maďarskú kultúru a umenie? V relácii Hľadajme, čo nás spája... vstúpime do priestorov Maďarského kultúrneho inštitútu v Bratislave, ktorý reprezentuje na Slovensku maďarské umenie a kultúru v rôznych podobách.
Eseje, úvahy a glosy Pavla Hrúza majú výsostne osobný charakter. Pre jeho uvažovanie o závažných témach bolo charakteristické hlboké poznanie vecí a vnímanie dejín cez vlastnú skúsenosť. Od štvrtka môžete počúvať jeho fejtón Tia, ria, Hungaria! kde sa zamýšľa nad legendárnou generáciou maďarských futbalistov okolo Puškáša či Grošiča, ale aj nad nevyriešenými kauzami našich najnovších dejín a futbalovým vandalizmom. Číta Ján Kožuch.
O tom, že naša prítomnosť je poznačená mnohými traumami minulosti, svedčí aj neutíchajúci záujem tzv. Benešove dekréty, ktoré sa premietli do osobných tragédií nejednej rodiny žijúcej na území bývalej Československej republiky. Akosi menej sa už hovorí o tom, že ide o reakciu na čosi, čo má príčinu v minulosti. Že nejde iba o nezmyselný akt pomsty. Pre mnohých z nás je to však iba „horúci problém" bez bližšieho poznania jeho historického pozadia. A preto ani poriadne nechápeme obavy, ktoré nám z prípadného otvorenia tejto kauzy hrozia. Tieto okolnosti inšpirovali redaktora Jozefa Lenharta a autora Jozefa Repka k vytvoreniu audiodokumentu Oko za oko, ktorý vás pozývame počúvať. V umeleckom dokumente o odsune maďarského obyvateľstva z územia bývalej Československej republiky účinkujú Ján Mistrík, Jozef Šimonovič, Peter Sklár, Miroslav Trnavský, Mária Schlosserová a Darina Vašíčková. Réžia: Martin Bendik.
Od utorka vás pozývame počúvať pásmo poézie, ktorú napísal maďarský spisovateľ Imre Oravecz. Patrí k najsvojráznejším a zároveň najosamelejším súčasným maďarským autorom. Jeho poézia je revoltujúca, nepatetická, bez zložitých metafor. Z maďarčiny verše preložil Peter Macsovsky a uvádzame ich pod názvom Hlásenie o stave šťastia. Recituje Juraj Predmerský. A od piatku vysielame veršie Gábora Garaia Ročné obdobia vášne. Recituje Ján Gallovič.
Program pre vás dramaturgicky pripravil Martin Šenc
Hudobná dramaturgia: Karin Rumanová
