„Vstupujeme do neznámej budúcnosti, ale stále sme ešte tu, a kým sme posadnutí životom, zostáva nádej," povedal kedysi John Lennon. Tohto mimoriadneho umelca sa už žiaľ budúcnosť netýka, ale jeho slová naberajú na aktuálnosti v širšom kontexte dnešnej doby, úmerne udalostiam, ktoré sa okolo nás a v nás neustále dejú. Mať pred očami nádej, ako to pomyselné svetlo na konci tunela, je pomaly nevyhnutným kompasom, aby človek nevybočil z osi, zotrval, veril, a naďalej žil bez pocitu márnosti. Nádej v rôznych podobách je nevyčerpateľnou témou literatúry súčasníkov i tých ďaleko pred nimi. Tak snáď nás ich uhol pohľadu povznesie na duchu, prinúti zamyslieť, posunúť bližšie k svetlu. Či už to bude Peter Jaroš so svojou Kronikou nádeje na pokračovanie, Dickensove Veľké nádeje o náhlom zbohatnutí či veršovaná Matka nádej Vítězsvala Nezvala. Rozprávať sa budeme i o nádejách chorých, v rozhlasovej hre pre mládež, Ostrovy nádeje, alebo sa inšpirujme tými, čo zišli z cesty a našli novú, v pásme Sedem bolestí a jedna nádej.
Peter Jaroš, autor vynikajúcej Tisícročnej včely, nás bude sprevádzať celým týždňom. Na pokračovanie si budeme v piatich častiach od pondelka do piatku listovať v jeho Kronike nádeje. Jarošova tvorba sa vyznačuje neustálym experimentovaním, slobodným duchom, ktorý si razí vlastnú cestu a zakaždým prichádza s novým literárnym postupom. V témach sa pohybuje na hranici ľudskej tragiky a komiky až grotesky. Osobnosť Petra Jaroša je výnimočným zjavom a jeho rozsiahle dielo sa radí medzi trvalé hodnoty slovenskej literatúry. V réžii Štefana Mandžára vám bude čítať Štefan Bučko.
V prvej časti rozhlasovej hry Veľké nádeje, podľa románu Charlesa Dickensa, sa zoznámime s hlavným hrdinom - sirotou Pipom, vychovaným tvrdou rukou sestry, neschopného rozlíšiť sen od reality. Pip je chudobný ako kostolná myš, sníva o veľkom bohatstve a spoločenskom postavení. Keď sa mu jeho predstavy pomaly zreálňujú, príde na to, že ho finančne podporil trestanec, ktorému v mladosti pomohol... Druhú časť z podtitulom „Dozrievanie", počúvajte od utorka. Účinkujú Emil Fillo, Elo Romančík, Viera Topinková, Mária Prechovská, Eva Večerová, Vlado Muller, Ján Valentík a ďalší. Hra je z roku 1978.
Medzi svetlé zjavy českej avantgardnej literatúry patrí básnik Vítězslav Nezval. Svojou tvorbou bol inšpirujúcim prvkom nielen pre svojich súčasníkov, ale i nasledovníkov. Pozývame vás počúvať výber z jeho veršov a úvah, ktorým dal prekladateľ Marián Heveši spoločný názov Matka nádej. V réžii Mileny Lukáčovej účinkujú Alfréd Swan a Vladimír Durdík.
Bernard Malamud je významný americko-židovský spisovateľ. V románe Kto opravuje sme svedkami príbehu malého židovského remeselníka v cárskom Rusku, obžalovaného z takzvanej rituálnej vraždy. Spracovanie tohto nenového príbehu je v Malamudovom prípade také svojské a jedinečné, že osudy hrdinu pociťujeme div nie na vlastnej koži ako tragédiu nášho popleteného storočia. Je to smutný príbeh, tak ako je smutná nevyhnutnosť boja za slobodu, a zároveň nádejná ako každý spravodlivý boj. Úryvok z knihy číta Alfréd Swan a vy ho môžete počúvať od utorka.
Redaktor rádia Litera, Martin Šenc, sa v cykle V skratke zamyslí nad nesmrteľnou vetou Nádej zomiera posledná. Je presvedčený, že nech je náš život akýkoľvek, treba byť posadnutí dobrými očakávaniami a nadšenými vyhliadkami do budúcna. Číta Vladimír Seman.
Od stredy vám odporúčame pásmo Marcela Páleša Sedem bolestí a jedna nádej. Vypočujte si príbeh ťažkého odsúdenca, ktorý márne hľadal svetlejšiu stránku života. Kdesi po škole sa to zlomilo, opora v rodičoch stroskotala, vychovávala ho ulica, rozhodol sa ísť v šaľapajách starších detí, ktoré boli vzorom. Zlým... Dnes je všetko inak, osud sa otočil, začína odznova, jeho premena je dokonca inšpiráciou pre mnohých s podobným osudom.
Nasleduje pôvodná dvojdielna hra pre mládež od Zuzany Jánskej, pod názvom Ostrovy nádeje, ktorá nám otvára svet diabetikov. Kedysi boli takto chorí odsúdencami na smrť. Dnes, vďaka objaveniu inzulínu, dostali diabetici šancu žiť. Paradoxne, úspešnou inzulínovou liečbou sa cukrovka, kvôli svojej dedičnej zaťaženosti, stala chorobou, ktorá sa šíri geometrickým radom. Najdôležitejšou postavou inzulínového zázraku sa - náhodou či z tvrdohlavosti - stal neohrabaný farmársky syn Frederick Grant Banting. Hra je z roku 2003. Druhú časť počúvajte od štvrtka.
V nasledujúcej päťminútovke vám ponúkneme verše talianskeho básnika, prozaika, literárneho a divadelneho kritika Vincenza Cardarelliho. Pod názvom Jediná nádej ich prebásnil Štefan Žáry. Recituje Ivan Laca.
Z tvorivej dielne Rádia Litera vypadne vo štvtok fenomén "instapoetry". Martin Šenc vám predstaví tvorbu anonymného autora(rky) Čistá duša a tvorbu Šimona Ondruša. Obaja si získavajú stále viac fanúšikov a obom práve vychádzajú knihy - Metrofýlia a Samoláska a spolulásky. Martin sa porozprával s oboma autormi i s literárnou vedkyňou Lenkou Macsaliovou.
Vo chvíľke poézie nasledujú meditatívne verše Teofila Klasa nazvané jednoducho Nádej. Recituje Peter Sklár.
Piatok načneme na medicínsku tému z dielne Ernesta Weidlera, v podobe fíčra Dať pacientovi nádej. V umelecko-dokumentárne pásme sa autor bližšie pozrel na údel zdravotných sestier v nemocniciach. Režíroval Štefan Mandžár v roku 1985. Bude zaujímavé porovnať vtedajšie postrehy s dneškom.
Ďalej si budeme čítať úryvok z prózy Denisy Fulmekovej Dve čiarky nádeje. Kniha rozoberá príbehy piatich žien, ktoré sa v mnohom prelínajú a zauzľujú. Dokážu osobné tragédie, vášne, ale i všedné radosti očistiť ich duše? Vydržia im vzťahy s mužmi, či vzájomné priateľstvá, alebo sa zrútia ako domček z karát? Účinkuje Lucia Vrablicová.
Náš „nádejný" týždeň uzavrú verše Milana Krausa. Autor do literatúry vstúpil v rokoch druhej svetovej vojny a táto
skutočnosť výrazne poznamenala celú jeho básnickú tvorbu. Patrí medzi
hĺbavých, mysliacich a najmä introvertných ľudí, ktorí kladú nástojčivé
otázky o zmysle ľudského snaženia.
Nádej vám zarecituje Dušan Jamrich.
Autor scenára: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, unsplash.com, wikipedia.org, TASR
