Roky pred prvou svetovou vojnou boli poznačené neurčitými očakávaniami, rúcaním starých systémov, predzvesťou vzbury. Akoby všetko, čo bolo doteraz, bolo falošné, neúprimné a materiálne. Šlo o vyústenie niečoho, čo bolo predtým nevídané. Surrealisti odmietali predchádzajúce umelecké postupy a videnie skutočnosti. Na začiatku 2. svetovej vojny surrealizmus zaniká a mnoho autorov dáva prednosť angažovanej tvorbe. Umelecké postupy surrealistov však ovplyvnili vývin literatúry v celej Európe. V tomto týždni vás na Litere prevedieme tvorbou zakladateľa surrealizmu André Bretona, za výdatnej pomoci básnika Paula Eluarda, či Benjamina Péreta. Chýbať nebudú domáci zástupcovia - Michaela Rosová a Albert Marenčin, lahôdkou bude hra Vítězslava Nezvala - Manon Lescaut.
Počas celého týždňa nás bude sprevádzať spisovateľka Michaela Rosová. Listovať si budeme v jej knihe Dandy, ktorú nám Ivana Kováčová prečíta na pokračovanie v piatich častiach. M. Rosová debutovala v roku 2009 románom Hlava nehlava a Dandy je jej druhá kniha, v ktorej nezaprela autorský rukopis debutu. Ide o personálny typ rozprávačky, jej reč splýva s výpoveďami postáv, ktorých je minimum. Prózu dofarbujú príjemné surrealistické znaky, osobitá atmosféra a zvláštne, priam zvrátené vzťahy medzi mladými ľuďmi.
Vo forme rozhlasovej hry vámj ponúkneme Vítězslava Nezvala a jeho Manon Lescaut. Hra rozpráva o bezhraničnej láske rytiera des Grieux k Manon, krásnej no hriešnej svätici. Z príbehu vyznieva túžba po dosiahnutí čistoty a plnosti v milostnom vzťahu muža a ženy, túžba večne živá a znepokojujúca. Hra z roku 1958 je rozdelená na dve časti - prvú časť vysielame od pondelka, druhú od stredy. Účinkujú Mária Kráľovičová, Ladislav Chudík, Ctibor Filčík, František Dibarbora, Alojz Kramár, Gustáv Valach a ďalší.
K najznámejším slovenským
surrealistom nesporne patrí jeho propagátor, člen „Patafyzického
kolégia", básnik, prekladateľ a výtvarník - Albert Marenčin. O príčinách
obojstrannej príťažlivosti medzi ním a surrealizmom sa autor venuje vo
svojej úvahe Môj surrealizmus. Číta Jana Pilzová.
Roky pred prvou svetovou vojnou boli poznačené neurčitými očakávaniami, tušením niečoho neznámeho, rúcaním starých systémov, nespokojnosťou, predzvesťou vzbury. Akoby všetko čo bolo v spoločnosti doteraz, bolo falošné, neúprimné a materiálne. Šlo o vyústenie niečoho, čo bolo predtým nevídané. Od utorka môžete počúvať Magnetické polia - reprízu literárneho pásma Ivana Mojíka, o vzniku a prvých krokoch surrealistického hnutia. Účinkujú Ivan Laca, Miroslav Trnavský, Ján Valentík, Helena Geregová, Vladimír Minarovič a Darina Vašíčková. Relácia je z roku 1996.
Jozef Šimonovič vám prečíta i ukážku z prózy francúzskeho prozaika a básnika André Bretona, Nadja.
Autobiograficky ladený text silno inšpiroval všetkých ctiteľov a
ďalších nasledovníkov surrealizmu. Sledujeme stretnutie so záhadnou
dievčinou uprostred Paríža dvadsiatych rokov.
Paul Eluard - básnik ustavičnej ľudskej obnovy a ľúbostného citu. Chcel, aby šťastie, ktoré nám ponúka a aj sám sa snaží dosiahnuť, bolo čoraz bližšie, aby bolo šťastím živým, vášnivým a poddajným. Jeho poézia zohrala významnú úlohu počas okupácie, v boji za národné oslobodenie. Sám autor bol aktívnym členom odboja. Po vojne pracoval vo svetovom mierovom hnutí. Výber zo zbierky Paula Eluarda, Posledné ľúbostné básne, vám zarecituje Alfréd Swan.
V stredu si otvoríme Teatrologický slovník. Ďalším heslom tento týždeň bude, ako inak, modernistický smer - surrealizmus. O tom, čo znamenal pre divadlo 20. storočia, bude hovoriť profesorka Božena Čahojová z Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
Od štvrtka do programu prispeje redaktor Tomáš Bartoněk. Môžete sa tešiť na ďalšiu premiéru cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera. Relácia nesie názov Úspešný debutant. V tomto prípade to je Michal Baláž, ktorý zaujal svojím prvým televíznym filmom True Štúr. Bol viacnásobne ocenený za svoju debutovú zbierku poézie Ø a prednedávnom vydal aj prozaicko-dramatickú knihu Orgány a drámy. Odkazuje na dadaistov, surrealistov a s typickým absurdným humorom reflektuje známe i menej známe reálie.
Úlohou poézie podľa A. Bretona je „oslobodiť zakliate sily ľudského ducha, vyniesť na svetlo utajenú realitu podvedomého života a takto pomôcť človeku definitívne ovládnuť prírodu i vlastný osud a prejsť z ríše nutnosti do ríše slobody. Tieto úlohy môže splniť iba poézia, ktorá je sama slobodná, zbavená pút literárnych konvencií, poézia, ktorá je odtlačkom ľudskej duše a sondou do jej temných hlbín." Výber z Bretonovej poézie - Muž a žena čisto bieli - recituje Alfréd Swan.
Hanba básnikov - to je názov eseje z dielne francúzskeho surrealistu Benjamina Péreta. Zamýšľa sa v nej nad vzťahom poézie, slobody a vojny a zároveň nad tým, či skutočná poézia môže v sebe - hoci aj v smrteľnom ohrození - obsahovať nacionalistické a propagandistické odkazy. Číta Alfréd Swan.
Vítězslav Nezval bol vedúcim predstaviteľom avantgardnej a spoločensky angažovanej poézie, prózy a drámy. Do českej medzivojnovej literatúry priniesol nový smer - poetizmus. S jeho menom sa spája aj pojem Devětsil. Svojou poéziou chcel prispieť k harmónii človeka v technickom 20.storočí. V cykle Autor na dnes nám Helena Himičová priblíži tvorbu tohto českého básnika medzivojnového obdobia.
V cykle Božské uzly sa od piatku môžete započúvať do veršov francúzskeho básnika Paula Eluarda, bez ktorého tvorby si avantgardnú poéziu po prvej svetovej vojne možno len ťažko predstaviť. Témou jeho básní boli spoločenské, ako i intímne zážitky. A práve na tie - konkrétnu lásku k žene i prírode - sme sa v našom výbere zamerali. Uvádzame ich po spoločným názvom Jediný úsmev. Recitujú Štefan Bučko a Helena Geregová.
A do tretice Breton. Literárne pásmo Krotiteľ bleskov, nám bližšie predstaví osobu a tvorbu André Bretona, lekára a psychiatra a čo je najdôležtejšie, autora surrealistického manifestu z roku 1924. Pod Bretonovym vedením ovplyvnil surrealizmus všetky oblasti umenia, a viedol k otázke vzniku ľudského porozumenia a ľudských dojmov z vecí a diania. Reláciu v roku 1996 pripravil Ivan Mojík. Účinkujú Darina Vašíčková, Ján Valentík, Jozef Šimonovič a Vladimír Minarovič.
"Keby som tak bol koreňom nebeského stromu. Alebo aspoň dreňou v cukrovej trstine vzduchu. Keby sme urobili živý rebrík ženám… Čo by som dal za to, keby jedno rameno Seiny podomlelo ráno, ktoré je aj tak stratené…" Bretonove verše Ostražitosť, vám na záver nášho programu, zarecituje Ivan Laca.
Autor Scenára: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: TASR, SITA, wikipedia.org, pixabay.com, unsplash.com
