14. marca si pripomíname 80. výročie vyhlásenia Slovenského štátu. Ťažké časy totalitného zriadenia a postupné potláčanie ľudských práv poskytli bohatý materiál na rôzne formy publicistického zamyslenia i umeleckého zobrazenia. Jedným z nich bol i román Farská republika Dominika Tatarku, ktorý si priblížime. 14. marec je tiež dňom narodenia tohto zásadného slovenského spisovateľa a disidenta. Nazrime teda do temného obdobia Slovenska, nielen jeho očami, ale i optikou Dobroslava Chrobáka (Vlny vzdoru) či Júliusa Barča-Ivana (Diktátor). Vrcholom týždňa bude autentické pásmo o živote a konci prezidenta Slovenského štátu (Jozef Tiso). Do obdobia vojnou zmietanej krajiny vás vezmú fíčre, pásma, dramatické hry i verše.
Edgar Feuchtwanger sa postaral o tohtotýždňové čítanie na pokračovanie. Jeho román Hitler, môj sused nám v piatich častiach priblíži spomienky židovského dieťaťa. Sledujeme poetický, miestami mrazivý obraz detstva počas rodiacej sa nacistickej totality. V knihe vystupujú skutočné postavy pod vlastnými menami. Malý Edgar vyrastá obklopený láskou v mníchovskej rodine, no odkedy sa do domu cez ulicu nasťahoval chlapík s hranatými fúzikmi, dejú sa čudné veci. Časom sa bezstarostné detstvo končí a Edgar s rodinou sa stáva rukojemníkom vo vlastnej krajine. Číta Peter Rúfus.
Nasleduje adaptácia divadelnej hry Diktátor. Hru ako reakciu na hrozbu fašizmu, s témou boja proti totalite či anarchii, napísal v roku 1938 jeden z tvorcov modernej slovenskej drámy, Július Barč-Ivan. V hlavnej úlohe Diktátora a jeho dvojníka sa predstaví Boris Farkaš. Ďalej účinkujú Viera Richterová - Horváthová, Ivan Romančík, Eduard Bindas, Elo Romančík, Ivan Laca, Vladimír Minarovič a ďalší. Hra je z roku 1999.
„Môžeš sa občas pomýliť, to sa ľuďom stáva. No nemusíš dovoliť, aby ťa niekto o svojich pomýlených názoroch presvedčil. Môžeš ostať slobodným, ak chceš," hovorí v cykle Autor na dnes Dominik Tatarka. Autorka Katarína Komiňáková sa bližšie pozrela na vzdor mladého spisovateľa, rebela voči „pánom", voči literatúre minulej i súčasnej, predpísanej a očakávanej, voči chudobe tela i tej duševnej, no najviac zo všetkého - voči neslobode. Porovnáva ho s Jánošíkom. Zbojníctvo mal Tatarka zrejme naozaj v krvi. Účinkujú Helena Himičová, Tomáš Diro, Peter Vilhan, Peter Sasák, Peter Rašev a Ľuba Blaškovičová.
Od utorka vám ponúkame pásmo Róberta Kotiana a Petra Turčíka - Vznik Slovenského štátu 1939-1945. Táto história je neustále predmetom kvalifikovaných i menej kvalifikovaných diskusií. Sme svedkami zľahčovania a ospravedlňovania rozhodnutí vtedajšej vlády, ktoré boli negáciou základných ľudských práv. Relácia sa pokúša objasniť udalosti a okolnosti, ktoré predchádzali 14.marcu osudného roku. Účinkujú PhDr.Ivan Kamenec a PhDr.Valerián Bystrický z Historického ústavu SAV v Bratislave.
Treba Dominika Tatarku predstavovať? Významný predstaviteľ slovenskej kultúry 20. storočia absolvoval Karlovu univerzitu a za vojny učil. Zúčastnil sa SNP, vstúpil do KSČ, po vojne písal v novinách. Rozpoznal však podstatu komunistickej totality, aby sa v roku 1968 angažoval za presadenie demokratizačných zmien, za čo bol neskôr perzekvovaný. Vystúpil zo strany, vyškrtli ho zo Zväzu slovenských spisovateľov a začalo sa jeho prenasledovanie, ktoré trvalo až do smrti. Úryvok z jeho diela Prútené kreslá, o českoslovensom študentovi v Paríži, vám prečíta Alfréd Swan.
Je až neuveriteľné, akými kľukatými cestami sa formovali naše dejiny. Niekedy stačí nečakaný zhluk okolností, náhoda, drobný omyl a odrazu je všetko inak. Dokonca tak, že to nedokáže predvídať ani najprenikavejší mozog. Môžeme sa o tom presvedčiť v ďalšej časti cyklu Ladislava Švihrana Omyly histórie - história omylov. Príspevok nesie názov Poľovačky na Hitlera - číta Marián Grebáč. Relácia je z roku 2009.
V rozhlasovej hre Vlny vzdoru, autor Jozef Repko približuje život spisovateľa Dobroslava Chrobáka. Sledujeme jeho umelecký i ľudský osud v neľahkom období slovenských dejín, poznamenaných apokalypsou vojny, ale aj vznikom Slovenského štátu. Sme svedkami osobných a tvorivých peripetií umelca, ktorý sa výrazným spôsobom zaslúžil o modernú tvár Slovenského rozhlasu. Účinkujú Ján Gallovič, Michaela Čobejová, František Kovár, Alfréd Swan, Leopold Haverl, Karol Machata, Vladimír Štefuca a ďalší. Režíroval Vladimír Rusko v roku 2006. Počúvajte od stredy.
Farská republika Dominika Tatarku, je názov relácie, ktorou prispel Martin Šenc do pravidelného cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera. Tatarkov román Farská republika je dodnes zložitou interpretačnou hádankou, ktorá si vyžaduje vnímavého čitateľa. Sila knihy spočíva aj vo fakte, že vyšla krátko po oslobodení. Viac vám už prezradí Pavel Matejovič, literárny vedec z Ústavu slovenskej literatúry SAV, ktorý tiež prednáša na Katedre slovenského jazyka a literatúry PdF Trnavskej univerzity. Reláciu uvádzame v premiére.
„Keď došlo k exitu, v tom absolútnom tichu padol na betónovú podlahu malý strieborný kríž. Vyvolal zvláštny vysoký tón, ako voľajaká ladička, ten zvuk doslova vrážal do mozgu... Ktorási dozorkyňa to nevydržala a začala kvíliť...," spomína na deň Tisovej popravy jeden z pamätníkov. Po piatej ráno 18.4.1947 sa v Bratislave ukončila životná púť bývalého prezidenta Slovenského vojnového štátu, Jozefa Tisa, odsúdeného za vlastizradu. Sugestívny dokument o autoritatívnej osobnosti našich národných dejín, dávame do pozornosti od štvrtka. Jeho autor Marko Tomek na tieto účely vyhľadal a použil viaceré autentické historické nahrávky. Určite si nenechajte ujsť! Vyrobené v roku 2003.
Ďalšiu v poradí ponúkame rozhlasovú poviedku Emila Benčíka, nazvanú Rádio. Zavedie vás do obdobia vojnou zmietaného Slovenského štátu, ktorý rozpráva ďalší zo svojich príbehov. Ocitáme sa v školskej triede s jediným židovským chlapcom. Malý Jošua je terčom posmechu spolužiakov a tak je radšej učiteľom "prekrstený" na obyčajného Joža. V réžii Jany Strniskovej účinkujú Dáša Rúfusová, Miroslav Trnavský, Milan Bahúl a Dušan Kaprálik.
Od piatku sa predstaví Svätoslav Mathé a jeho fíčer Mať svoj štát? o okolnostiach vzniku prvej Slovenskej republiky. Ako tvrdí autor - pre niekoho dovŕšenie národno-emancipačných snáh, pre niekoho najtragickejšie obdobie našich dejín. Aj keď už prešli desiatky rokov, stále nepanuje zhoda pri hodnotení tejto udalosti. Naopak, rozpory sa vyhrocujú, názorová priepasť medzi oboma tábormi prehlbuje. V réžii Hany Hajdovej účinkujú Ivan Krúpa, Jozef Úradník, Beáta Drotárová a Svätoslav Mathé. Relácia je z roku 2005.
Vidím všetky dni a noci tak nazval básnik Vladimír Reisel svoju zbierku, ktorú vydal v roku 1939. Aké boli tie dni a noci? Akú mali chuť, farbu a vôňu v porovnaní s dnešnými? To sa dozviete z veršov v prednese Jána Galloviča.
Autor scenára: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: TASR, pixabay.com, unsplash.com, wikipedia.org.
