Vojna je udalosť, ktorá výrazne zasiahla umelcov z rôznych oblastí. Azda najviac ju reflektovali tí, ktorí pracujú so slovom, o čom svedčia mnohé literárne diela. Je možné v nich nájsť nielen zážitky priamo z frontu, ale aj opisy života v mestách či na dedinách mimo vojnového diania počas tohto obdobia. My vám tento týždeň ponúkneme niektoré z nich.
V pravidelnom cykle Čítanie na pokračovanie si budete môcť v piatich častiach vypočuť novelu českého spisovateľa Bohumila Hrabala Ostro sledované vlaky. Dej sa odohráva na sklonku 2. svetovej vojny na malej českej staničke. Sila tragikomickej výpovede je v tom, že autor kladie vedľa seba zdanlivo nesúmerateľné - vojnový heroizmus a banálne súkromné problémy, poetický pohľad na lásku a obscénnosť, psychologický príbeh a anekdotické príhody, štylizované fraškovitými výstupmi. Ide o rozmarné komediálne rozprávanie o nesmelom chlapcovi, ktorý sa náhle stáva tragickým hrdinom. V réžii Mikuláša Bugára číta Ladislav Chudík.
Od pondelka vám ponúkame aj rozhlasovú dramatizáciu svetoznámeho románu Na západnom fronte pokoj. Jeho autor Erich Maria Remarque v ňom zobrazuje dvadsaťročného mladíka plného životnej sily, ktorý je vtrhnutý do mašinérie vojny. Jeho citlivosť a pokoj sú rozdrvené drsnosťou prostredia, nezmyselnosťou krutých činov a vlastným pudom sebazáchovy. Dielo pre rozhlas zdramatizoval Peter Gregor. Účinkujú Dušan Jamrich, Miroslav Noga, Ľubomír Paulovič, Maroš Kramár, Vladimír Obšil, Milan Kňažko, Dušan Tarageľ, Eduard Bindas a Viera Topinková. V roku 1988 režijne pripravil Viktor Lukáč.
Nasleduje pásmo z cyklu Kapitoly z dejín románu 20. storočia. Pripomenieme si v ňom satirický protivojnový román Josepha Hellera Hlava XXII, ktorá vyšla v roku 1961 a okamžite sa stala bestsellerom. Autorsky pripravila Margit Garajszki, čítajú Alfréd Swan a Soňa Ulická.
Od utorka si môžete vypočuť ďalšiu časť historickej revue Dejiny.sk, v ktorej budú autori Peter Turčík a Róbert Kotian hovoriť s hosťami o tom, ako vtedajšia antihitlerovská koalícia nielen koordinovala svoj postup vo vojne proti mocnostiam Osi, teda Nemecku, Taliansku a Japonsku, ale aj o tom, ako si začali budúci víťazi deliť svet. Témou diskusie bude aj rozdelenie sveta po 2. svetovej vojne, ktoré sa premietlo do súčasných vzťahov. Spolu s autormi účinkujú Ivo Samson a Grigorij Mesežnikov.
V cykle Svetová čítanka vám ponúkame až dve diela svetovej literatúry. Prvým je poviedka poľského spisovateľa Jerzyho Putramenta Svätá guľka. Nastoľuje hlboké ľudské problémy na pozadí najkrvavejšej vojny v dejinách ľudstva a predkladá ich s vybraným umeleckým citom. Druhým dielom je román austrálskeho spisovateľa Garryho Dishera Hľadania raja. Autor v ňom opisuje hlboký vzťah medzi dcérou japonského potápača a synom anglického obchodníka s perlami, ktorý naruší vstup Japonska do vojny. Obe diela interpretuje Alfréd Swan.
Od utorka si tiež budete môcť vypočuť jednu z najkrajších vojnových básní, vyjadrujúcich bolesť z odlúčenia, lásku i túžbu. Je ňou báseň Konstantina Michajloviča Simonova Čakaj ma. Recituje Gustáv Valach.
Pod názvom Vojakova fajka si od stredy vypočujete dve krátke poviedky sovietskeho autora Ilju Erenburga. Pre knihu jeho poviedok Fajky je príznačné, že sú situované do rozličných krajín sveta. Ich základom je originálny nápad, že veci majú nadvládu nad ľuďmi. V tomto prípade ide o fajky, ktoré sú hlavnými „postavami". Rozličné fajky majú na osudy ľudí rozličný účinok, veci sa nimi jednak komplikujú, jednak riešia. Erenburg má v sebe veľkú schopnosť demonštrovať cez najbizarnejšie udalosti zázračnú silu fajok, ktoré sú nápadné aj svojím tvarom. V poviedke Vojakova fajka sa k sebe plazia dvaja vojaci a ocitajú sa v životunebezpečnej situácii. V réžii Štefana Korenčiho číta Marián Geišberg.
Nasledovať bude pásmo z denníkových záznamov dagestanského spisovateľa Effendiho Kapijeva nazvané Záznamy. Kapijev vojnu videl zblízka ako vojnový korešpondent a na základe toho dokázal podať autentické zážitky, uľaviť svojmu boľavému vnútru poznačenému vojnovými hrôzami. Takéto vypätie sa podpísalo aj na jeho zdraví - ako tridsaťpäťročný po neúspešnej operácii umrel. Poslednú stránku svojich denníkov zapísal možno pár hodín pred smrťou - v roku 1944. Pásmo podľa vlastných prekladov pripravil Marián Heveši. Účinkujú Karol Machata, Miroslav Trnavský a Jozef Šimonovič.
Stredajší blok zakončí esej Alberta Camusa Vzbúrený človek. Francúzsky filozof a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru sa pokúša pochopiť a preskúmať vzťah medzi vraždou, samovraždou, vzburou, nihilizmom a absurdnom na pozadí pohnutých dejinných udalostí dvadsiateho storočia. Číta Alfréd Swan.
Od štvrtka na vás čaká rozhlasová hra, ktorá je adaptáciou divadelnej drámy Karla Čapka Matka. Hru napísal v predvečer druhej svetovej vojny ako protest proti nastupujúcemu fašizmu. Hovorí o tragédii matky strácajúcej postupne muža a piatich synov, ktorá v závere hry posiela na smrť posledného syna, aby vo svete zvíťazila spravodlivosť a obete neboli zbytočné. Podľa prekladu Mila Urbana pre rozhlas v roku 1993 pripravil Vladimír Rusko. Účinkujú: Eva Rysová, Vladimír Minarovič, Jozef Kroner, Jozef Šimonovič, Miroslav Trnavský, Ľubo Roman, Michal Gučík, Ján Gallovič, Vladimír Štefuca, Anna Javorková, Vladimír Štefuca, Mária Škarohlídová
Od piatku vám ponúkame dramatizovaný dokument Operácia Overlord o jednej z najvýznamnejších a najrozhodujúcejších vojenských operácií 2. svetovej vojny. Pripomeňte si spolu s nami dramatické chvíle počas vylodenia a invázie spojencov na francúzskom pobreží. Autorom fíčra je Emil Benčík. V réžii Vladimíra Ruska účinkujú Vladimír Štefuca, Jana Kopsová, Leopold Haverl, Dušan Blaškovič, Juraj Sarvaš, Ján Venéni, Vladimír Minarovič, Ján Valentík, Ivan Laca, Miroslav Trnavský a Jozef Šimonovič.
Do vojenskej témy prinesieme aj trocha úsmevu. V humoristickom pásme Pavla Gejdoša Pochodom, vchod! si preberieme činnosť pre vojaka zo všetkých najdôležitejšiu - pochodovanie. Účinkujú Jozef Švoňavský, Dušan Tarageľ, Peter Šimun, Roman Matisko, Ján Tréger, Ivan Laca a Jozef Šimonovič.
V miniatúre Ladislava Švihrana Svet na vlásku z cyklu Omyly histórie - história omylov prečíta Marián Grebáč ďalší z neuveriteľných paradoxov, ktoré dokážu pripraviť dejiny. Bude sa týkať zázračných náhod okolo Adolfa Hitlera.
Autor scenára a textu: Martin Šenc
Ilustračné snímky: pixabay.com, unsplash.com, wikipedia. org
