Tento týždeň sa na Rádiu Litera trochu zahĺbime dovnútra. Budeme hľadať podstatu, aby mohla vyklíčiť do nového bytia. Aj príchod jari akoby osvetlil, čo treba upratať po zime. Slnko odhalilo temné zákutia a vytiahlo nádej. Budeme ju potrebovať už pri čítaní knihy Arthura Schnitzlera, s ktorým prehodnotíme život v čase umierania. S Gabrielou Horečnou sa zamyslíme, či je ľudstvo rozdelené na Kainov a Ábelov, obete a katov. Téma dobra a zla rezonuje i v diele Georga Henrika von Wrighta, ktorý nám ponúkne svoj koncept humanizmu. Ľudská spolupatričnosť nechýba ani blogerke Márii Lazarovej. V často neľahkých životných príbehoch budeme hľadať východiská a nachádzať spásu. Zájdeme za ťažko chorými, väzňami či misionármi, utečieme z Auschwitzu a prežijeme neľahký osud Bernanosovej Mušky, aby sme si napokon spolu s Puškinom s úľavou povzdychli: „ Ó, mne sa život ešte neprejedol."
Arthur Schnitzler bol majstrom psychologickej drámy. Jeho dielo je silno poznamenané lekárskou profesiou, hlavne psychologickými a psychiatrickými poznatkami. Vyznačuje sa až impresionistickou senzibilitou, hudobnou melanchóliou, prenikavosťou a sociálnym cítením. Hlavnými a večnými témami sú láska a smrť, ako dva protipóly života. Už jeho debut nesie názov Umieranie. Budeme si z neho čítať na pokračovanie počas celého týždňa. Ide o hlbokú psychologickú analýzu rozkladu osobnosti a medziľudských vzťahov. Dozvieme sa, aký prázdny je život bez vyšších ideálov, čo zapríčiňuje neľudské utrpenie vo chvíľach odchodu.V réžii Štefana Korenčiho číta Marián Geišberg.
Pôvodná rozhlasová hra Ivety Horváthovej Ôsme dvere sa vracia k magickým osmičkovým rokom, ktoré sa podpísali pod osudy obyčajnej rodiny. V spomienkach a citáciách z denníkov sa dostaneme do roku 1948, 1968, ale aj do silných príbehov odcudzenia, generačného problému a trpkosti spomínania. V hre z minulého roku účinkujú Alena Sušilová, Jana Pilzová, Ivana Kováčová, Ivana Kivaderová, Tomáš Mischura, Eva Mankovecká a ďalší.
Fínsky filozof, mysliteľ a publicista, Georg Henrik von Wright, patrí k najvýznamnejším predstaviteľom severského kultúrneho kontextu. Bol prominentným žiakom Ludwiga Wittgensteina, neskôr sa stal jeho nástupcom na poste profesora filozofie Cambridgeskej univerzity. My vám ponúkame ukážku z jeho eseje Humanizmus ako životný postoj, napísanej v roku 1977. Nadväzuje na autorove celoživotné úsilie objasniť úlohu humanizmu a humanistického životného postoja v dejinách západnej kultúry. V réžii Viktora Lukáča číta Boris Farkaš.
Sťažujete sa aj vy niekedy, aký máte ťažký život? Nie ste spokojní s tým, čo máte? Od utorka vám dávame do pozorosti pásmo Jany Kozákovej - Lepšie, ako sa zdá. Bude o tom, ako zvládať život s nadhľadom. Vypočujte si príbehy ľudí, ktorých vnútorná sila ženie k vlastnej sebarealizácii. Nejde o egoizmus a snahu vyniknúť, je to túžba pomáhať aj napriek možným stratám. Okrem iných účinkuje chirurg Štefan Kvak, Jaroslav Michalka - horský vodca z Národnej asociácie horských vodcov SR a salezián Jozef Tóth - misionár na Sibíri. Relácia je z roku 2010.
Próza anglickej spisovateľky Rosamond Richardsonovej, Eileenin príbeh, je skutočným príbehom o obrovskej vôli zdolať zákernú chorobu. O zápase ženy s rakovinou, ale aj o ceste k vnútornej sile, k svojmu sebavedomiu. Zároveň vzbudzuje nádej pre mnohých, ktorí trpia ťažkou chorobou, strácajú vieru a poddávajú sa. Úryvok z knihy, vám v cykle Svetová čítanka, prečíta Mária Schlosserová.
Básnik Rudolf Jurolek vo svojich dielach často zachytáva paradoxné životné pocity skepsy, sklamania, ale aj očarenia životom a radosťou. Nenápadné a básnicky hladko ustrojené verše pod názvom Život je možný si vypočujte v interpretácii Stanislava Krála.
Z tvorivej dielne Rádia Litera v stredu vypadne premiéra relácie Tomáša Bartoňka - Hrdinovia mŕtvych, hrdinovia živých. Literárne pásmo je venované 75. výročiu úteku Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu z Auschwitzu. Utečenci podali správu, ktorá zachránila najmenej 120 000 životov. Redaktor Martin Šenc sa následne vo svojej glose zamyslí nad nesmrteľnou vetou Nádej zomiera posledná. Je presvedčený, že nech je náš život akýkoľvek, treba byť posadnutí dobrými očakávaniami a svetlými vyhliadkami do budúcna. Číta Vladimír Seman.
„Všetci potrebujeme príbehy. Príbehy, v ktorých dobrí, hocako slabí a malí, zaženú na útek nadutých lotrov. Týchto príbehov sú plné knihy, filmy, počítačové hry. A občas sa ocitneme uprostred takéhoto príbehu my sami. A to už nie je sen, ani výmysel...," aj o tom bude krátka hra Daniela Heviera, ktorú nazval Krajina V (Krv). Účinkujú Juraj Hrčka, Michal Halon, Marta Maťová, Vladimír Jedľovský, Danica Jurčová, Helena Geregová, Zuzana Jurigová-Kapráliková a ďalší. Hra je z roku 2017.
Chodiť po ulici s otvorenými očami, byť vnímavý ku všetkému, čo sa tam deje a zároveň sa stať súčasťou obrovskej mozaiky tých najrozličnejších ľudských príbehov. Zachytiť aj nepatrné zrnko šťastia, nechať ho rozkvitnúť a hodiť späť medzi ľudí. Presne toto dokáže slovenská blogerka Mária Lazarová. Veríme, že využijete túto výnimočnú ponuku a vypočujete si pásmo o jej tvorbe, ktoré pripravila Martina Madová. Nazvala ho Dva metre štvorcové ľudskej spolupatričnosti. Účinkujú Táňa Radeva, Helena Geregová, Juraj Bielik a Ernest Loureiro. Počúvajte od štvrtka.
Nasleduje pôvodná rozhlasová hra Petra Mrvu - Lekár a múza. Hru môžeme považovať za dramatickú formu tichej meditácie o živote, jeho hodnotách, o napĺňaní ľudských snov i o plnení ľudských povinností, skrátka - o humanizme v nás. Možno vás inšpiruje k uskutočneniu tajných predsavzatí a skrytých túžob, ako autora inšpirovali aforizmy a krátke reflexie z knihy Pavla Straussa, Zápisky diletanta. Účinkujú Matej Landl, Zuzana Kronerová, Zuzana Fialová, Viera Strnisková, Róbert Roth, Ladislav Chudík, Jana Strnisková a ďalší. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 1997.
Francúzsky spisovateľ Georges Bernanos prežil, podľa vlastných slov, najkrajšie dni svojho detstva v malej dedinke v kraji pasienkov a hôr, kde neskôr oživil takmer všetky postavy svojich románov. Bernanos patrí medzi veľkých francúzskych prozaikov. Jeho román Muška je rozprávanie o samote a tragickom osude hrdého dieťaťa, ktoré je poznačené biedou a ponižovaním, vydané napospas hlbokému smútku, až ho temná sila dovedie k samovražde. Krátky príbeh dievčatka, ktoré nikdy nezažije ani len láskavé pohladenie, ani nádej duchovného života, je podávaný s hĺbkou a nehou typickou pre tohto kresťansky orientovaného prozaika. Úryvok číta Alfréd Swan.
Piatok otvorí Gabriela Horečná a jej Malé životné etudy (Som Ábel i Kain). Umelecko-dokumentárne pásmo hovorí o dobre a zle v nás a okolo nás. Zvádzajú neustály boj o našu priazeň, chcú ovplyvňovať naše rozhodnutia. Majú vyrovnané šance? Reč bude aj o dedičnom hriechu, ktorý rozdeľuje ľudí na obete a katov. A vôbec, je celé ľudstvo takto rozdelené na Ábelov a Kainov? Okrem autorky sa budú zamýšľať Jana Kopsová, Ema Panvová, Anton Heretik, Vlado Franc, pani Serena, pani Jana a väzni z väznice v Hlohovci. Relácia je z roku 2004.
Literárna kritika takmer zhodne konštatuje, že Rudolf Jašík bol neobyčajný talent, ktorý dokázal sebaisto rozprávať lyricky nadčasové príbehy o každodenných utrpeniach a nádejach. Hotový spisovateľ s vlastným názormi, s osobitým náhľadom na svet, bohatými skúsenosťami i poetickým videním. My vám ho ponúkame v poviedke Priezračný starec. Číta Marián Grebáč.
Alexander Sergejevič Puškin patrí k tým veľkým básnikom, ku ktorým si každá básnická generácia prichádza overiť výsledky svojho vlastného úsilia a preklad je jedným zo spôsobov tejto konfrontácie. Potvrdením tohto faktu je aj súčasný básnik Ján Zambor, ktorý vybral a preložil niekoľko Puškinových lyrických básní a ponúka vám ich v pásme nazvanom Ó, mne sa život neprejedol. Puškinove básne recituje a úvahy Jána Zambora číta Dušan Jamrich.
Autor scenára: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, wikipedia.org, unsplash.com
