S odchodom leta a prvými sychravými dňami podaktorí podvedome preberáme správanie počasia do svojho vnútra. U niektorých možno trvá jeseň v srdci po celý rok. Hovorí sa, že keď na nás príde zvláštna melanchólia, to len naša duša chce byť s nami na chvíľu sama. A chce byť vypočutá. Niektoré duše však bolia o čosi viac a už prosia o pomoc. Aj o svetle na konci tunela takéhoto hľadania bude náš nastávajúci týždeň na Litere.
Nasledujúcich sedem dní vás pozývame počúvať snáď najznámejšie dielo Roberta Louisa Stevensona Čudný prípad doktora Jekylla a pána Hyda v piatich častiach na pokračovanie. Autor pri písaní vychádzal z vlastnej skúsenosti s užívaním ópia.
Opáčil čo znamená zmena osobnosti v úplný protiklad toho, ako sa správala doteraz. Keď obraz dobra a zla v jednom človeku sa začína deformovať. Klasický viktoriánsky horor nás zoznamuje s dobrým doktorom Jekyllom a zlým pánom Hydom. Aký bol ich vzťah? A kto môže za záhadné úmrtia? V réžii Gejzu Dezorza číta Peter Sklár.
Následne sa ocitneme v prostredí psychiatrie a geriatrie, kde sa odohráva pôvodná rozhlasová hra Miloša Ruppelda Aj tak sa (ne)dá žiť. Sledujeme príbeh človeka, ktorý cez postupnú premenu začína chápať, že sa nedostal až na ľudské „dno" iba preto, lebo začal rozumieť problémom iných... Účinkujú Marián Geišberg, Leopold Haverl, Dáša Rúfusová, Zuzana Porubjaková, Oľga Solárová, Ivan Laca, Mária Schlosserová a ďalší. Hra je z roku 2006.
Je všeobecne známe, že výsledky Sigmunda Freuda, zakladateľa psychoanalýzy, znateľne ovplyvnili nielen príbuzné vedecké odbory, ale aj vývoj moderného umenia, menovite surrealizmu. Aj samotné Freudove state, rýdzo vedecké, často presahujú do iných žánrov a sú písané formou rozpravy. Svedčí o tom ukážka z diela Psychopatológia každodenného života, ktorú interpretuje Ľubomír Holčík.
30. augusta otriasli Slovenskom neuveriteľné správy. Šialený strelec vyhasil v pokojnej bratislavskej štvrti životy nič netušiacich obyvateľov. Bola to situácia, ktorá zasiahla všetkých. V ďalšej časti cyklu Rubikon vás redaktorka Ivica Ruttkayová pozýva uvažovať o bolestiach duše a jej následkoch. V relácii s názvom Duša v ohrození hovorí o psychológii traumy, intervencii a terapii s psychologičkou a terapeutkou Mirinou Hochelovou a intervenčným pracovníkom Radovanom Bránikom. Počúvajte od utorka.
Experimentálna krátka poviedka skúsenej autorky Alty Vášovej O hľadaní svetla, je citlivým rozprávaním psychicky chorého muža, schizofrenika, ktorý sa nevie vyrovnať s realitou života. V réžii Ľubomíra Holčíka interpretuje Peter Vilhan. Vyrobila Literárno - dramatická redakcia Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici v roku 1993.
Americký spisovateľ Ken Kesey vydal román Bol som dlho preč v roku 1962 a hneď zaň zožal pozitívne ohlasy. Je o úsilí človeka uplatniť svoje individuality v nerovnom boji proti gigantickej mašinérii spoločnosti, ktorá sa usiluje každého jednotlivca ovládnuť a potlačiť v ňom i najmenší pocit ľudskej dôstojnosti. Dej sa odohráva na uzavretom psychiatrickom oddelení, ktorému vládne „Veľká Sestra". Pokojné, liekmi otupené prostredie, rozvíri príchod nového pacienta. McMurphy je človek, čo sa rozhodol vzoprieť. Kniha sa dočkala úspešnej filmovej adaptácie pod názvom Prelet nad kukučím hniezdom. Úryvok z románu vám prečíta Alfréd Swan.
„ Mestá s rozbiehajúcimi sa cestami, obrovské pavúky s krížikmi na chrbtoch, toto sme my schizofrenici. Stojíme uprostred umelých mesačných nocí z práškov, nepohnute načúvame vzdialené výbuchy pod nohami, na druhý bok obracajúci sa mŕtvi, čo iné by mohlo otáčať svet...," nasledujú verše Pavla Suržina nazvané Noc schizofrenika. Recituje Ján Gallovič.
Mladá Blanka sa v lete vyberie do Marseille pomáhať do centra pre telesne postihnutých. Stretáva sa s dobrovoľníkmi z rôznych kútov Európy, objavuje nové miesto, sleduje medziľudské vzťahy. V posledných dňoch však na ňu doľahne depresia, nedokáže sa konfrontovať s ľudským utrpením a bolesťou, rozmýšľa, že odíde, ale napokon sa rozhodne ostať a postaviť sa svojmu strachu zoči-voči. To je krátka anotácia knihy Ivany Dobrakovovej Bellevue. V ďalšej časti cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera sa jej bližšie prizrel redaktor Martin Šenc. Viac vám porozpráva literárny vedec Peter Zajac. Ďalej účinkujú Tomáš Bartoněk a Daniela Šencová. Vysielame od stredy.
Autorka nasledujúcej rozhlasovej hry, Svetlana Žuchová, vám ústami lekárov prerozpráva osudy niekoľkých psychiatrických pacientov. Lebo aj doktori, profesionálni naprávači myslí, majú svoje príbehy s letmými zápletkami a hlbokými krízami. Zdá sa, že dráma ľudského osudu sa odohráva v každom človeku, bez ohľadu na jeho „poučenosť" v záležitostiach psyché. Môžete si vybrať kohokoľvek, určite sa neminiete. O tom vypovedá názov hry - Náhodne vybrané osudy. Účinkujú Ivana Kuxová, Igor Krempaský, Dušan Tarageľ, Mária Landlová, Lucia Vrablicová a Soňa Ulická. Hra je z roku 2010.
O fyzických chorobách toho vieme už celkom dosť. Veľa ľudí však nevie, alebo si skôr nechce priznať, že aj dlhodobá psychická nepohoda - či skôr depresia - je tiež choroba. Prirodzene sa vyhýbame smutným ľuďom, nechceme, aby nám pokazili náladu. Krátky fíčer o psychickej nepohode nazval jeho autor, Peter Fröhlich, O smutnej poetke. Rovnakú tému bude rozoberať aj nasledujúce dvojdielne pásmo s jednoduchým názvom Depresie. Trpelo nimi veľa slávnych ľudí, napríklad Caesar alebo Winston Churchil. Podľa oficiálnych štatistík na jedného depresívneho muža pripadajú dve ženy. Je to preto, že muži svoje depresie taja? Odpovedať nám bude psychiatrička MUDr. Mária Králová. Prvú časť počúvajte od štvrtka, druhú od piatku. Relácia je z roku 2006.
V Dramatizácii poviedky Jaroslava Klusa Flashback je mladý psychiater za svoju neschopnosť preradený do ambulancie na dedine, kde nemá žiadnych pacientov. Čas trávi v spoločnosti miestneho obvodného lekára, s ktorým hrá "zdravotné karty" o miestne ženy. Stane sa napokon obeťou sexuálnej konšpirácie, alebo vlastného blúznenia? Prezradia vám to Dušan Cinkota, Michal Gazdík, Jana Pilzová a Ivana Kováčová. Hra je z roku 2009.
Britský spisovateľ Ian McEwan je nositeľom viacerých významných literárnych cien. Jeho román Neúprosná láska, vypovedá o osobe postihnutej homoerotickou obsesiou a je označovaný za jeho najlepšie dielo. Ide o napínavý a brilantne napísaný príbeh o tom, ako narušená osobnosť môže zničiť život dvoch viac-menej normálnych ľudí. Autor je dobrým znalcom posadnutosti, silou predstáv skúma a odhaľuje pravdu.Vzťah medzi narušeným a jeho obeťou dosahuje obludné dimenzie a ústi do hlbokej morálnej dilemy. Úryvok z románu vám prečíta Alfréd Swan.
Štvrtkový programový blog uzavrie Martin Šenc s pravidelným cyklom V skratke. Tentoraz na tému Test psychických porúch. Autor z vlastnej skúsenosti konštatuje, ako sa na základe obyčajného internetového testu o sebe dozvedel viac ako chcel. Alebo je to všetko inak? Kde je vlastne tá pomyselná norma pre normálnosť? Prečíta vám Tomáš Bartoněk.
Piatok bude venovaný jednému z najznámejších spisovateľov medzi „depkármi" Ernestovi Hemingwayovi. V roku 1954 dostal Nobelovu cenu a o rok neskôr Pulitzerovu. A aj tak mu to šťastie neprinieslo. „Zlé jazyky hovoria, že približne piati zo siedmich amerických laureátov Nobelovej ceny za literatúru boli alkoholici. A ja, Ernest Hemingway, som rozhodne nepatril k tej menšej skupine. Bol som sukničkár, chvastúň a hlavne dobrodruh, ktorý vždy a všade hľadal niečo extra. Môj život tvorili dobrodružstvá, krásne ženy a nevysýchajúce zásoby fliaš najtvrdšieho kalibru.." Gabriela Alexová nám predstaví odvrátenú stránku Ernesta Hemingwaya v programe Dve tváre.
Hemingway je vo svete známy predovšetkým ako majster krátkych foriem prózy, o čom svedčia aj jeho početné poviedky. Menej známou formou jeho literárneho prejavu je poézia. U nás tieto verše vyšli v preklade Milana Richtera pod názvom 66 básní. V záverečnej relácii týždňa vám ponúkame niekoľko z nich. Výber pod názvom Vták noci recituje Štefan Bučko.
Autor scenára: Marin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, unsplash.com, wikipedia.org
