Tento týždeň pokračujeme druhou porciou spomienok na obdobie spred tridsiatich rokov, obdobie, kedy sme si vybojovali slobodu. Väčšina programov, ktoré sme pre vás vybrali, je aktuálnych, premiérovaných v tomto roku. Patria medzi ne i eseje ôsmych autorov v rôznom vekovom i profesionálnom zameraní a ich osem ľudských príbehov, ktoré sa dotýkajú pomerov vo vtedajšej spoločnosti a príchodu veľkých zmien. Oživte si spolu s nami kľúčové okamihy slovenských dejín s presahom do našich životov dnes.
Úvod nášho týždňa otvorí krehký osud mladej sestričky, ktorá zažíva prvé dni Nežnej revolúcie. Rozvíja príbeh otca jej dieťaťa, z ktorého sa vykľul spolupracovník ŠTB i príbeh mladého lekára, ktorý jej rozumie. Popri rodiacich sa citoch tu je i láska k dcére, ktorej musí vysvetliť éru, čo sa práve začína a pre všetkých predstavuje jedno veľké Vzkriesenie. Pod rozhlasovú hru sa autorsky aj režijne podpísala Eva Borušovičová. Účinkujú Zuzana Porubjaková, Richard Autner, Martina Kapráliková, Marián Mitaš, František Kovár, Laco Kerata, Laco Konrád a Jana Hanúsková.
Naše novodobé dejiny sú bohaté na prelomové historické udalosti, zvraty a prevraty. Slovensko prešlo zložitým, neraz protirečivým vývojom, ktorý zanechal trvalé stopy v našom spoločensko-historickom vedomí. Emil Benčík to všetko zhrnul v umelecko-dokumentárnom pásme Bola raz jedna nežná. Pomohol si nahrávkami z rozhlasového archívu, ktoré zachytávajú vystúpenie študentov 17. novembra 1989. V réžii Petra Vilhana účinkujú Hana Makovická a Peter Rašev.
Soňa Uriková je absolventka filmovej scenáristiky a dramaturgie na bratislavskej VŠMU. Zvíťazila vo viacerých literárnych súťažiach a knižne debutovala v roku 2015 zbierkou poviedok Živé ploty. V aktuálnom cykle Minirománov k 30-temu výročiu Nežnej revolúcie si vypočujte jej text Novembrový deň. Číta Marianna Mackurová.
Od utorka zaraďujeme do programu rozhlasovú minidrámu Jána Uličianskeho Kľúče. Zobrazuje príbeh mladého umelca opojeného revolučnými udalosťami a jeho staršej susedky, s ktorou sa stretáva pri strate kľúčov. Symbolický návrat po mnohých rokoch a prekvapujúce odhalenie totožnosti susedky vedie k otázkam, aká veľká bola obludná spletitosť socialistického podhubia bývalého režimu. Účinkujú Marek Geišberg a Emília Vášáryová.
Pokračujeme pásmom Michala Várošíka Čo zostalo z Nežnej? Prináša pohľad na revolúciu očami jej aktérov a jej vnímanie po 25 rokoch. Dalo sa uveriť tomu, že po období diktatúry sme si naozaj vybojovali slobodu? Bola to eufória? Vycítili sme nádej? Jedno bolo isté, v Novembri ´89 udalosti nabrali rýchly spád a spustili proces demokratizácie československej spoločnosti.
V tiitule Bol som predseda triedy - s podnázvom „ rozhlasová hra o mojej jeseni 1989", prináša autor Peter Pavlac príbeh 13 ročného protagonistu, ktorý rieši svoje vzťahy v škole, s prvou láskou, učiteľmi, okolím. Je to tesne pred vypuknutím protestov a v povetrí už cítiť závany iných ideí, avšak aj tieto deti si musia na slobodu ešte chvíľku počkať. Nad možnými dôsledkami dejinných udalostí sa zamyslí i Feďo Výrostko - autor mikro i makropoviedok, ktoré vyšli v troch knihách. My si predstavíme jeho Kľúčový moment. Číta Juraj Smutný.
„Žijem na slobodnom Slovensku 30 rokov po Nežnej revolúcii - a bojím sa. Bojím sa našej budúcnosti... Bol by som nerád, keby udalosti Nežnej revolúcie, ktoré ma vždy budú fascinovať, prestali mať význam... ," prezrádza Martin Šenc vo svojom zamyslení Dvojitý strach. Esej redaktora Rádia Litera odznie v rámci cyklu V skratke.
Trochu slnka v dome smútku je názov minidrámy, ktorou prispeje k téme týždňa Juraj Raýman. Gymnazista Miro sa dostáva do zvláštnej situácie pri svojom brigádovaní v Dome smútku. Jeho platonická láska Klaudia je vystavená obťažovaniu vedúceho ústavu, ktorý využíva svoje postavenie v posledných týždňoch socialistického zriadenia... Moc je určujúcim prvkom v jeho správaní a Miro sa musí postaviť situácii zoči voči. Netušiac, čo ho čaká. Účinkujú Martin Kaprálik, Dominika Žiaranová, Juraj Predmerský, Jaroslav Rozsíval a Ondrej Kaprálik. Počúvajte od stredy.
Pod názvom Roky mojej šťastnej nevedomosti vás pozývame počúvať prózy maďarsky píšuceho autora Lajosa Grendela. Bol jedným z prvých, ktorí sa v slovenskej literatúre umelecky vyjadrili k otázkam našich nedávnych dejín a nesentimentálne sa pozrel na udalosti pred novembrom 1989. So svojským humorom a iróniou načrtol príbeh "takmer obyčajného človeka", ktorý nemá šancu zmeniť tok dejín, ale snaží sa o to. Jeho prózy z knihy Einsteinove zvony inšpirovali Egona Tomajka k dramatizácii. Účinkujú Michal Ďuriš, Jana Pilzová, Vladimír Rohoň, Marianna
Kovačechová, Juraj Smutný a ďalší.
Eva Reiselová v cykle Náš November ´89 ponúkne zamyslenie Martina Milana Šimečku. Spisovateľ a publicista sa pred rokom 1989 pohyboval v prostredí disentu, redigoval i sám písal samizdatovú literatúru. Patril k zakladajúcim členom Verejnosti proti násiliu a hoci nikdy nevstúpil do aktívnej politiky, vždy sa venoval jej analýzam. Po Novembri ´89, založil vydavateľstvo a naďalej písal pre domáce i svetové médiá. Relácia je z roku 2019.
Mladý tínedžer rozmýšľa o tom, ako odísť z krajiny do inej, slobodnej. Nenávidí faloš, ktorú vidí aj u svojich rodičov, pedagógov či športových trénerov. V plánovanom úteku mu však zabráni revolúcia, otvorenie hraníc a neuveriteľné pokrytectvo, ktorého je svedkom. Text Do čerta s revolúciou! ponúka Vanda Feriancová v podaní Ondreja Kaprálika, Iva Bisa, Vladimíra Kobielskeho, Andrei Kvašňovskej a ďalších.
November 1989 predstavuje v spomienkach jeho aktérov rôzne skúsenosti. O stretnutí s ŠtB rozpráva miniromán Jána Medveďa s názvom Môj prvý. V čisto vymyslenej poviedke s autobiografickými prvkami sa prestaví Juraj Smutný. Od štvrtka sa k nemu pridá Laco Kerata s titulom Velvet. Príbeh nás zavedie do prostredia divadla a procesu skúšok, práce na ruskom autorovi. Prichádza revolúcia, pohnuté časy v kruhoch umelcov i študentov. Je zaujímavé sledovať, ako sa menia názory, ba dokonca charaktery aj u takýchto osobností.
Študentské hnutie bolo tým, čo novembrovú revolúciu uviedlo do pohybu. V programe Martina a Igora Harajovcov Novembrové udalosti očami mladých prinesieme ich pohľady na túto historickú udalosť, ktorá zmenila naše životy. Účinkujú Martin Haraj, Igor Haraj, Zuzana Mistríková, Anton Popovič, Soňa Szomolányiová, Silvia Porubänová a Marcel Hanáček.
Stretnutie dvoch kolegov z televízneho prostredia pri pečení vianočných oblátok ponúka reflexiu na spôsob života tesne pred ukončením komunistického režimu. Príbeh je umne prepletený so spomienkami matky, ktorá zažila niekoľko zvratov v spoločenskom zriadení. Vianočné oblátky Vladimíra Hanuliaka sa odohrávajú presne v deň prvej pražskej demonštrácie. Aktéri nič netušiac komentujú vonkajší ruch z ulice ako nejakú náhodnú policajnú akciu.
Krátka próza Stena Ladislava Hannikera nás prenesie do jednej krčmy k stolu pri stene s prezidentskými portrétmi. Každý sa viaže k roku, ktorý nejako pohol dejinami i cenou vodky v miestnom šenku. Číta Miroslav Kolbašský. Od piatku pridávame Michaelu Materákovú a jej Ružový bidet. Posledné týždne pred revolučnými udalosťami zasiahnu do diania v jednej obyčajnej rodine. Účinkujú Vladimír Černý, Henrieta Mičkovicová, Alexander Bárta, Adela Mojžišová, Igor Krempaský, Milan Chalmovský, Michaela Dzamková a René Sorád.
Zatiaľ čo u nás prebiehala viac či menej zamatová revolúcia, vo východnom bloku zostala ešte jedna krajina, na ktorú čakali búrlivé udalosti. Tá však vôbec nebola nežná. Skôr naopak, bola krutá a krvavá a vyžiadala si množstvo obetí na životoch. Spomína si na to aj pán Ducek Jorgie. Pochádza z mesta Temešvár, kde revolúcia v Rumunsku vypukla a udalosti decembra 1989 vidí stále živo pred očami. Aj o tom bude príspevok Dušany Nuotovej Velvet.
V cykle Evy Reiselovej Náš November ´89 dáme slovo Martinovi Bútorovi a jeho spomienkam. Sociológ a spisovateľ patril k zakladajúcim členom Verejnosti proti násiliu, bol poradcom dvoch prezidentov - Václava Havla a Andreja Kisku. V rokoch 1999 až 2003 pôsobil ako veľvyslanec Slovenskej republiky v USA. Relácia je z roku 2019.
Náš revolučný dvojtýždeň uzavrie krátka próza Jána Mičucha Železiarstvo. Ocitáme sa na východe Slovenska spomínajúc na autentické miesta a zážitky autora. Číta Miroslav Kolbašský.
Autor scenára: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: wikipedia.org, TASR, pixabay.com, SITA
