Kerouac sa narodil v marci. Ferlinghetti sa narodil v marci. Corso sa narodil v marci. A tak sme sa na Litere rozhodli rezervovať naše vysielanie v úvode marcového mesiaca beatnikom, ich poézii ale i próze. Začíname najslávnejším románom tohto hnutia, Na ceste, ktorý si budeme dávkovať v čítaní na pokračovanie. Viac o Kerouacovi a jeho tvorbe sa dozviete v pásme Sloboda je moja sestra a v relácii Róberta Šedivého z rubriky Autor na dnes. Prečítame si aj úryvok z Ferlinghettiho románu Ona a neobídeme ani jeho poéziu. Nazrieme do románu Bol som dlho preč autora Kena Keseyho, ktorý sa stal predlohou pre film Prelet nad kukučím hniezdom. Nebude chýbať ani Ginsbergovo Kvílenie a pásmo o jeho návšteve Bratislavy.
V Čítaní na pokračovanie budeme počúvať najikonickejšie dielo beatnikov, Kerouacov román Na ceste. Jack Kerouac sa na jednej svojej výprave stretol s hipsterským hrdinom Nealom Cassidym. Ten sa stal predlohou pre literárnu postavu - bezohľadného pôžitkára Deana Moriartyho. Dielo je strhujúcim a fascinujúcim prelínaním sa fikcie a autobiografických prvkov a dodnes inšpiruje čitateľov k nachádzaniu vlastnej slobodnej cesty. V réžii Mileny Lukáčovej číta Matej Landl. Od Kerouaca si budeme od stredy čítať aj poviedku Tuláci v prístave noci. V réžii Ivana Predmerského číta Ľubo Roman.
Hneď na začiatku týždňa uvedieme aj reláciu Márie Hatinovej venovanú prózam amerického spisovateľa J. Kerouaca. Nielen o románoch More je môj brat a Na ceste sa bude Zuzana Belková zhovárať s prekladateľom Otakarom Kořínkom a spisovateľom Petrom Holkom. Relácia má názov Sloboda je moja sestra a ukážky z prózy číta Jozef Benedik. V pondelok tiež vstupuje do vysielania pásmo Heleny Himičovej o Beat generation. V réžii Hany Makovickej účinkujú Peter Himič a Michal Hudák.
O J. Kerouacovi sa budeme od piatku rozprávať aj v relácii Róberta Šedivého v rámci rubriky Autor na dnes. V roku 1960 sa Kerouac, už ako úspešný autor, charakterizoval takto: „Vždy som si robil podľa svojho. Som známy ako „šialený anjel a tulák" s hlavou plnou nekonečnej nahej prózy. Ale som aj básnik. Písanie som vždy pokladal za svoju povinnosť na tejto zemi. A rovnako kázanie všeobecnej lásky, čo si hysterickí kritici pod hektickým vzduchom mojich pravdivých románov o „beatovej" generácii vôbec nevšimli. - V skutočnosti nie som „beatnik", ale čudný samotársky pobláznený mystik…" V relácii pomenovanej Jack Kerouac účinkuje Alfréd Swan.
Lawrence Ferlinghetti je americký spisovateľ, ktorý má veľkú zásluhu na organizovaní beatnického literárneho hnutia. Do literatúry vstúpil zbierkou Obrazy zmiznutého sveta. Svoj jediný román Ona charakterizoval ako „surreálny, poloautobiografický záznam, čiernu knihu pološialeného obdobia v mojom živote z onoho nadzmyselného, nadčasového stavu, ktorým prechádza väčšina romantikov, keď si pletú telesné madony s madonami duchovnými." Ako vo väčšine beatnických diel, aj tu je hrdinom sám autor. Príbeh sa odohráva v rokoch, keď študoval na Sorbonne. Ďaleko od domova hľadá svoje stratené ja, zmysel existencie, a hľadá ho v Nej či cez Ňu, pretože Ona je personifikáciou ženskosti. Úryvok z Ferlighettiho románu bude vo vysielaní od stredy. Číta Alfréd Swan.
Nasleduje pásmo Ferlinghettiho veršov. Jeho poézia je príťažlivá práve svojou zrozumiteľnosťou, ktorá je okrem iného daná maximálnou uvoľnenosťou verša a priblížením hovorovej dikcii. K arzenálu Ferlighettiho básnických prostriedkov patrí slovná hra, náhodný rým, irónia či ostrá pointa. S ostatnými beatnikmi ho síce spája kritický pohľad na stav americkej spoločnosti, odmietanie meštiactva, pokrytectva a zdôrazňovanie osobnej slobody, zároveň sa však od nich odlišuje umiernenejším spôsobom života a sociálnym aspektom svojej poézie. Pásmo nazvané Svet je úžasné miesto si vypočujete v interpretácii Jany Lieskovskej a Stana Krála. Režíroval Karol Horváth.
Ďalším z radu beatnikov je spisovateľ Ken Kesey, ktorý v roku 1962 vydal román s názvom Bol som dlho preč. Kritika ho priaznivo prijala a označila ako brilantnú satiru na dehumanizačné vplyvy civilizácie. Ide o analýzu človeka a jeho úsilia o uplatnenie svojej individuality v nerovnom boji proti gigantickej mašinérii spoločnosti, ktorá sa usiluje každého jednotlivca ovládnuť a potlačiť v ňom i ten najmenší pocit ľudskej dôstojnosti. Charakteristickou kompozičnou črtou je výrazný symbolický podtext, personifikovaný hlavnými postavami. Rozprávačom príbehu je Náčelník Bromden. Dlhoročný pacient indiánskeho pôvodu predkladá strhujúci vývin udalostí v ústave pre duševne chorých, ktorým manipuluje Veľká Sestra, keď doň prichádza ústredná postava románu - McMurphy. Človek, čo sa rozhodol vzoprieť a poraziť ju. Oceňovanú filmovú adaptáciu románu nakrútil Miloš Forman pod názvom Prelet nad kukučím hniezdom. Úryvok z románu číta od štvrtka Alfréd Swan.
O predstaviteľoch beatnicého hnutia bude aj pásmo Ivany Jachymovej s názvom Beatnici. Pozornosť budeme venovať rovnomennej knihe, ktorú nám priblíži prekladateľ Marián Andričík. V réžii Petra Vilhana účinkujú Peter Cibula, Dana Košická a Ivana Jachymová.
Od piatku si vypočujte pásmo o tvorbe a živote amerického autora Richarda Brautigana, ktorý sa tiež zvykne zaradzovať k hnutiu Beat Generation. Autor relácie Daniel Hevier pásmo nazval Obloha určená na míňanie. Účinkujú Dušan Stano, Lucia Vrablicová, Marián Geišberg, Helena Geregová, Ivan Laca a autor relácie Daniel Hevier. Réžia Jaro Rihák.
A teraz k poézii beatnikov. Najslávnejším básnikom hnutia bola Allen Ginsberg, charizmatická osobnosť, ospevovaný i zatracovaný guru mnohých rebelov. Svoju poéziu nazýval anjelským besnením. Ide o hlasný protest slobodného umelca proti otupenému masovému vedomiu Ameriky, proti násiliu, konformizmu, pokrytectvu a duchovnej prázdnote. Ginsbergova poetika je založená na bezprostrednosti výpovede, uvoľnení tradičného verša, zmyselnosti a odtabuizovaní tém i jazyka. V interpretácii Mateja Landla a Táne Kulíškovej si od utorka vypočujete pásmo poézie s názvom Kvílenie.
Od utorka vysielame aj pásmo o živote A. Ginsberga a jeho návšteve Bratislavy. Reláciu Allen Ginsberg v Bratislave autorsky pripravila Ivica Ruttkayová, ktorá sa zhovára s básnikom Ivanom Štrpkom. Ginsbergovu poéziu recituje Marián Geišberg.
Od štvrtka budeme vysielať tiež pásmo poézie Kennetha Rexrotha nazvané Pavučiny bytia. V réžii Martina Hvišča účinkujú Peter Sklár a Miroslava Michalková. V rovnaký deň do vysielania vstúpi aj päťminútovka rebelsky naladených veršov Gregoryho Corsa pod názvom Manželstvo. Recituje Miroslav Trnavský.
Od piatku si vypočujte verše Philipa Lamantiu, ktorý má medzi beatnickými básnikmi osobité miesto. Kým u jeho kolegov prevažoval záujem o východné kultúry, Lamantia sa inšpiroval francúzskym surrealizmom. V jeho veršoch skutočne nájdeme typické prvky surrealistickej poézie ako asociatívnosť, potlačenie racionality, maximálne uvoľnenie fantázie, ale aj jemný erotizmus, sarkazmus, bizarnosť a striedanie motívov láskavosti a krutosti. Jeho verše pod názvom Dotýkam sa Ťa si vypočujete v interpretácii Petra Rúfusa.
Autor scenára: Martin Šenc
Ilustračné snímky: wikipedia.org, pixabay.com
