Keďže aktuálne prežívame obdobie izolácie, uzavretí vo svojich vlastných svetoch, ponúkame vám aspoň u nás na Litere stráviť nasledujúcich sedem dní za našimi hranicami. Pozývame vás do tretieho najväčšieho kontinentu, nadýchnuť sa africkej exotiky, spoznať tamojšiu literatúru, autorov, život, históriu. Navyše 25. máj je tiež dňom africkej jednoty a kultúry, kedy si africké krajiny pripomínajú svoju nezávislosť od kolonistov. Aj o tejto časti dejín bude náš programový týždeň.
V cykle Čítanie na pokračovanie sa budete môcť započúvať do knihy Liečiteľ, nositeľa ceny Anasoft Litera za rok 2007, Marka Vadasa. Inšpiráciu svojich poviedok plných tajomstva, ale aj nezvyčajnej lyriky, našiel autor predovšetkým vo vlastnej skúsenosti s rovníkovou Afrikou. Z väčšej časti nie sú fikciou, ale len vyrozprávaním príbehov zažitých a počutých, akoby ich podával rodený Afričan. V réžii Vladimíra Kivadera vám jednotlivé poviedky počas celého týždňa bude čítať Miloslav Čítanie je z roku 2009.
Skutočnou lahôdkou v našom programe bude viacdielny cyklus Africké príbehy o Afrike a africkej literatúre. Ako prvú pre vás vyberáme časť s názvom Koloniálne stretnutie, v ktorej sa dozviete niečo o strete Afriky a Anglicka. Ako priblíženie dvoch kultúr vnímali obe zúčastnené strany a ako ju spisovatelia zaznamenali vo svojich knihách. Autorsky pásmo pripravila Dobrota Pucherová. Účinkujú Judita Bilá, Helena Geregová, Martin Kaprálik a Peter Brajerčík. Na záver pondelkového programového bloku sa Nigérijčan Tolu Ogunlesi vo svojej eseji Všetci sme Afričania zamyslí nad tým, ako vníma Afriku a Afričanov okolitý svet. V réžii Patrika Orieška číta Miroslav Trnavský.
Od utorka pokračujeme ďalšou časťou z cyklu Africké príbehy. Dobrota Pucherová tento diel nazvala Láska bez mena: Homosexualita v africkej literatúre. Otvorené zobrazenie homosexuality v africkej próze vôbec nie je samozrejmé. Mnohé africké štáty ešte stále vnímajú túto sexuálnu orientáciu ako nebezpečnú transgresiu. Autorka nezostáva však len pri literatúre, zasadzuje tému homosexuality do širšieho historicko-spoločenského kontextu. Ukážky číta Vladimír Kobielsky.
Nigerijský spisovateľ Elechi Amadi je univerzitne vzdelaný učiteľ, ktorý si získal uznanie už prvým románom Konkubína. Príbeh jeho druhého románu Veľké rybníky rozpráva o smrteľnom nepriateľstve medzi východonigerijskými dedinami za čias, keď bol beloch ešte polomýtickou postavou kdesi z pobrežia. Amadi presne vystihuje nálady svojich postáv, zámerne si vybral príbeh, ktorého zmysel a účinok sa opiera o vyjadrenie prelietavých a takmer nezachytiteľných nálad, záchvevov strachu, únavy, opojenia a zúfalstva. Vďaka tejto presnosti a vernosti azda po prvý raz poznávame v celistvosti svet afrického černocha, nenarušený ešte vplyvom civilizácie, svet na tisícročia vzdialený a predsa pochopiteľný a blízky. Úryvok z knihy číta Alfréd Swan.
Hakuna matata je swahilská fráza, ktorá vyjadruje uvoľnenosť, bezstarostnosť, niečo ako anglické, "no problem". Martin Šenc takto pomenoval svoje zamyslenie, ktoré premiérovo uvádzame v cykle V skratke. Viac o africkej životnej filozofii vám už prečíta Tomáš Bartoněk.
V stredu pridávame ďalšiu časti cyklu Africké príbehy, tentoraz sa budeme venovať reflexii polygamie v africkej literatúre s názvom Veľa žien je súženie. V preklade Ladislava Lapšanského a Martiny Šimovej pásmo autorsky pripravila afrikanistka Anna Hlaváčová. Účinkujú Elena Podzámska, Ivan Laca a Miloš Kaniak. Priávame aj mysterióznu poviedku Daniely Kapitáňovej Afrika, ktorú interpretuje Marián Geišberg. V cykle Iné svety vám zas Dobrota Pucherová predstaví to najlepšie čo skrýva Africká populárna literatúra. Číta Přemysl Boublík.
Štvrtkové Africké príbehy pod názvom Deti so samopalmi: Príbehy detských vojakov v Afrike, sprítomnia otrasné svedectvo o skúsenostiach detských vojakov v ozbrojených konfliktoch. Zážitky spracované do literárnej podoby sú nielen faktickou správou, ale predovšetkým emocionálnou výpoveďou, ktorá dáva tušiť neľahkú perspektívu afrických krajín sužovaných občianskymi vojnami. Nájdeme v nich generáciu ľudí, ktorí namiesto detstva poznali len násilie a brutalitu.
Joseph Conrad bol významný anglický spisovateľ poľského pôvodu. Z jeho tvorby je snáď najznámejšia novela Srdce temnoty, ktorá ponúka filozofický pohľad do koloniálnej Afriky 19. storočia. Rovnaká téma zaznieva aj v próze Bašta Pokroku. Pre rozhlas túto prózu preložil a zdramatizoval Ľudovít Petraško. Účinkujú Dušan Blaškovič, Gustav Valach, Ľubo Roman, Eduard Bindas a Viktor Blaho.
Ľuba Šajdová sa vo svojom fíčri O čom mlčíte, bwana ponorí do myšlienok svetoznámeho českého prírodovedca a spisovateľa, lovca afrických zvierat Jozefa Vágnera. Ukážky interpretuje Ľubomír Paulovič. Počúvajte od piatku. V cykle Portréty vám zas predstavíme Máriu Sliacku - dobrovoľníčku z Kováčovej pri Zvolene. Svoj život zasvätila rozvojovej a humanitárnej práci na dobrovoľníckej i profesionálnej báze v Afrike. O jej skúsenostiach a osobnom živote sa s ňou pozhováral autor relácie Michal Várošík.
Na záver nášho týždňa v Afrike uvedieme pod názvom Pieseň o dähe výber z africkej poézie, prebásnenej Jánom Stachom. Recitovať vám bude Peter Rúfus.
Autor scenára: Martin Šenc
Ilustračné snímky: pixabay.com, Anasoft litera
