"...krev našich nadějí vesmírem putuje...," spieva v jednej zo svojich skladieb Jaromír Nohavica. Odkedy je človek človekom dvíha hlavu k nebu, modlí sa či kladie otázky univerzu, rozjíma či tam medzi hviezdami je nejaký život a občas by za nimi najradšej uletel z reality tu na zemi. Vesmír nás neprestáva fascinovať a ponúka odpovede ale i večné otázky, ktoré reflektujú aj nás samých. Vesmírna téma je tak obsiahla, že sme jej na Litere venovali rovno dva nasledujúceho týždne. A budeme na ňu nazerať ozaj rôznorodo. Prejdeme sa od sci-fi úvah, cez poéziu až po aktuálne vedecké fakty. Ozaj, o tomto čase, v roku 1969 dvíhal svet hlavu k oblohe ešte z jednej príčiny. Na Mesiac po prvý krát stúpila ľudská noha. Neil Armstrong tak urobil 21. júla.
Náš týždeň začneme experimentálnym románom Petra Šuleja Fytopaleontológia, ktorý si budeme na pokračovanie čítať v piatich častiach. Na postavách troch hlavných protagonistov autor reflektuje súčasnú spoločnosť. Distopická vízia budúcnosti plná kyberpunkovo temnej atmosféry, opisuje Bratislavu ako preľudnený megapolis, kde každý deň je bojom o prežitie. Spisovateľ sa zamýšľa nad vývojovými vzorcami celej planéty - migráciou, klimatickými zmenami, nástupom nových technológií, genetickými manipuláciami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo čeliť. V réžii Mileny Lukáčovej číta Roman Ferienčík. Titul patrí medzi desiatku kníh aktuálne ašpirujúcich na literárnu Cenu Anasoft litera.
Rozhlasová hra Pád noci, autora Jána Mikuša, je inšpirovaná skutočným príbehom pilota US Air Force Richarda Adama Rawsleyho, ktorý bol po deväťmesačnom pobyte v kozme hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Autor a režisér v jednej osobe otvára v tomto rozhlasovom trileri tabuizované témy spoločnosti, akými sú utajované psychické problémy a depresie, ktoré začíname reflektovať až po ich explózií, či pokusy o samovraždu. Účinkujú Ondřej Daniš, Ivana Kivaderová, Ivana Kováčová, Tomáš Mischura, Jana Pilzová a Juraj Smutný. Hra je z roku 2018.
Popredný slovenský fyzik Július Krempaský nespĺňa bežnú predstavu o vedcoch v slonovinovej veži, ktorých všedné životné problémy nevzrušujú. Naopak, jeho vedecké záujmy zabiehajú až do matematicko-fyzikálnych vyjadrení spoločenských javov, čomu sa exaktné vedy v minulosti vyhýbali. Na Litere vám ponúkame jeho esej nazvanú Sekulárne a teologické názory na vesmír vo svetle modernej fyziky. Číta Miloslav Kráľ.
Od utorka vás pozývame počúvať rozprávanie o téme vesmír tak, ako ho dokážeme v rámci jednotlivých vedných odborov poznávať. Reláciu Vesmír na dosah autorsky pripravila Ivica Ruttkayová. O výsledkoch výskumov z vesmíru sa porozprávala s astrobiologičkou Michaelou Musilovou, astrofyzikom Jiřím Grigarom a astrofyzikom a teológom Igorom Kapišinským. Program mal premiéru v roku 2012.
V pôvodnej rozhlasovej sci-fi dráme Ľuboša Machaja Harper, vy ste sa zbláznili autor vysiela varovný signál o tom, čo sa môže stať, keď sa pod záštitou prežitia narušia všetky pravidlá spoločenského správania, ako sú etika, mravnosť a humánnosť vôbec. V hre z roku 1986 pod réžiou Františka Obžeru účinkujú Ctibor Filčík, Ivan Romančík, Milan Kňažko a Pavol Mikulík.
Václav Enšpenger Chlumecký je predstaviteľom satirického románu, niekoľkých vedeckofantastických prác, matematických rébusov či hlavolamov. Utópiu štátu rovných, štátu bez peňazí, bezpochyby ovplyvnenú dobovými udalosťami - revolúciou boľševikov v Rusku - ponúkol v krátkom fejtóne Správy z planéty Mars, ktorý vyšiel v Robotníckych novinách začiatkom roku 1918. V réžii Patrika Orieška vám ho prečíta Miroslav Trnavský.
Nasledujúca päťminútovka bude patriť poézii Jána Brezinu v interpretácii Ivana Lacu. Básnická zbierka Miesto vo vesmíre je dielom hlbokej, umelecky a ľudsky účinnej lyriky. Možno povedať, že ňou vrcholí doterajšia literárna tvorba autora, ktorý za posledné polstoročie vyše dvoma desiatkami básnických kníh obohatil slovenskú poéziu.
Možno o tom neviete, ale v roku 2002 sa čisto slovenská posádka astronautov, naložených v kozmickej rakete vyrobenej na Slovensku, vydala na odvážne putovanie. Cieľom tejto historickej misie nebolo nič menšie, než pokus o vstup do Vesmírnej únie a tiež do Severovesmírnej aliancie. Od stredy vám ponúkame toto nanajvýš odvážne putovanie a objavovanie dosiaľ nepoznaných končín univerza. Trochu sci-fi, trochu alegórie a o čosi viac humoru vás čaká v pôvodnom rozhlasovom pásme Mareka Fabiana, ktoré má názov Napolo 1 alebo Kozmické hrdinstvo na slovenský spôsob. Účinkujú Mariana Kovačechová, Michal Ďuriš, Ján Haruštiak, Viktor Sabo a Peter Vilhan. Režírovala Daniela Ilavská v roku 2002.
Mesiac je náš najbližší vesmírny satelit s nevyhnutným vplyvom na náš pozemský život. Prečo má však Mesiac väčší význam pre lovcov a zberačov? A prečo je zas Slnko dominantným časovým ukazovateľom pre roľníkov a nomádov? Pýta sa Peter Tulčík vo svojom programe Mesiac a jeho vplyv, ktorý vysielame v rámci cyklu Antropologický slovník. Hostkou relácie z roku 2012 je Helena Tužinská, z katedry etnológie Univerzity Komenského v Bratislave.
V programe Rádia Litera pokračujeme od štvrtka rozhlasovou tragikomédiou Radka Bachratého Viktor a poháre. Ide takmer o schizofrenickú komédiu o alkoholikovi, ktorého kontaktujú mimozemské civilizácie. Túžbu po živote, v ktorom by náš hrdina nemusel stále niečo predstierať mu začne nahrádzať alkohol. Vlastné delírium tremens chápe ako odchod na inú planétu. Hra z roku 1999 so smiechom cez slzy veľmi presne pomenúva krízu človeka a spoločnosti, v ktorej sa život žije ako plagát a pravda je iba to, čo prináša peniaze. Účinkujú Marián Geišberg, Oľga Solárová, Štefan Kožka, Peter Šimun, Zuzana Skopalová a Vladimír Minarovič. Réžíroval Štefan Korenči.
Pokračujeme vesmírnym zamyslením Jany Juráňovej v rámci cyklu Miniatúry. Má názov Život vo hviezdach a prečíta vám ho Lucia Vrablicová. Pridávame tiež dve poviedky japonského spisovatela Šiniči Hošiho pod názvom Až sa skončí zima: „...Osamelá kozmická loď podobná šípu prerážala ticho a tmu vesmírnej prázdnoty. Jej elegantný tvar pripomínal dravú rybu žijúcu v bystrinách, vzopätého leoparda, nabrúsenú čepeľ..." Číta Eva Matejková.
Piatkový programový blok otvorí Rozhlasová knižnica Tomáša Bartoňka. Verní poslucháči už vedia, že je to miniséria premiérových literárnych pásiem o úspešných knihách a ich filmových adaptáciách. Piata časť je venovaná románu Andyho Weira Marťan, ktorý do filmovej podoby adaptoval režisér Ridley Scott. Účinkujú Tomáš Bartoněk a Roman Ferienčík.
Ku hviezdam vyletí aj Obdivuhodná raketa. Ibaže táto bude rozprávková a poriadne namyslená. Rozprávku o tom, že pýcha predchádza pád, napísal Oscar Wilde a vy ju nezabudnite počúvať so svojimi ratolesťami. Účinkujú Vladimír Obšil, Dušan Tarageľ, Elena Petrovická, Marián Chalány, Andrej Pelikán, Zuzana Marošová, Ivana Kuxová, Helena Geregová, Milada Rajzíková, Ivan Laca, Lucia Siposová, Zuzana Haasová a ďalší. Hra je z roku 1998.
Azda ani niet človeka, ktorý by nemal zvlášny, až magický vzťah k Mesiacu, a či k Lune, ako občas vravia básnici. Naša fascinácia týmto vesmírnym telesom má zrejme podstatne hlbšie korene, ako je romantika mileneckých nocí alebo rozprávková perzonifikácia tejto jedinej prirodzenej obežnice našej planéty. Siaha dokonca ešte hlbšie, ako do nášho vedomia kalendárnych období alebo prírodovedných pozorovaní. Viac sa dozviete v seseji Meditatívna estetika mesiaca, ktorú vám na záver týždňa ponúkne slovenský spisovateľ, prekladateľ a básnik Ivan Čičmanec. Číta Juraj Smutný.
Autor scenára: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, wikipedia.org, unsplash.com, Anasoft litera
