Herec
Herec

Bernolákovci

Bernolákovci

Začala škola a my v Rádiu Litera vás tiež pozývame sadnúť si do pomyselných školských lavíc. Tento týždeň si zopakujeme slovenský literárny klasicizmus, s nosnou osobnosťou Antona Bernoláka, ktorý sa ako prvý pokúsil o kodifikáciu spisovnej slovenčiny. O ňom i o jeho súputníkoch si budeme hovoriť odborne i odľahčene, poeticky i dramaticky. V ich dielach sa vrátime v čase, tam kdesi k našim koreňom, pripomenúc si kus histórie, ktorú pre nás dnes, písali oni kedysi.

Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná najmä na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby Slováci nepoužívali živú reč v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa sformovali na novodobý moderný národ, ktorý by smeroval k svojej svojbytnosti. Reč je o Antonovi Bernolákovi, rímskokatolíckom kňazovi, ktorého si priblížime v celotýždňovom päťdielnom čítaní na pokračovanie. Do cyklu Slovenské rody prispel Jozef Repko titulom Tu máte slovo moje. Z akého prostredia pochádzal prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny a kam až siahal rod Bernolákovcov, vám rozpovie Juraj Hrčka, Juraj Kemka, Martin Kaprálik, Vladimír Minarovič, Igor Štefuca, Dáša Rúfusová a ďalší. Seriál v réžii Pavla Gejdoša je z roku 2006.

Pokračujeme rozhlasovou hrou Pribina. Historická dráma vás zavedie do obdobia Veľkomoravske ríše. Sledujeme osud kniežaťa Pribinu, najprv počas jeho pôsobenia v Nitre neskôr na Blatne. V roku 1941 hru napísal Jozef Prídavok, pre rozhlas upravil Štefan Kasarda. Mimochodom J. Prídavok bol priekopníkom, ktorí položil základy rozhlasového vysielania na východnom Slovensku. V čase SNP tajne poskytol vysielaciu techniku do Banskej Bystrice. Po potlačení povstania ho nemecké Gestapo zatklo, väznilo a mučilo. V dôsledku prežitých útrap zomrel tri dni po skončení vojny. Mal iba 41 rokov. V košickom rozhlasovom štúdiu jeho hru Pribina naštudoval v roku 1996 režisér Peter Vilhan. Účinkujú Michal Hudák, Soňa Petríková, Jozef Stražan, Ľuboš Záhon, Andrej Šilhan, Peter Himič, Juraj Bernát a ďalší.

V nasledujúcej eseji si budeme čítať z "myšlienok o dejinách" zakladateľa moderného slovenského knihovníctva Antona Augustína Baníka. Jeho článok Z národného obrodenia: 150 rokov od založenia Slovenského učeného tovarišstva interpretuje Jana Pilzová. V roku 2010 redakčne pripravil Egon Tomajko.

Jozef Ignác Bajza bol osvietenský prozaik a katolícky kňaz v Dolnom Dubovom, kde vytvoril zásadnú časť svojho diela. Na konci života pôsobil ako kanonik v Bratislave. V premiére ďalšej časti cyklu Z tvorivej diele rádia Litera, nás bude tento autor zaujímať najmä kvôli dielu Veselé príbehy a výroky, ktoré je napísané pôvabnou a fascinujúcou, umelecky štylizovanou ľudovou hovorovou rečou. Viac vám už prezradí redaktor Martin Šenc vo svojom rozhlasovom pásme Najpopulárnejšie dielo Jozefa Ignáca Bajzu. Počúvajte od utorka.

Pri Bajzovi ešte ostaneme. Jeho kniha René mláďenca príhodi a skúsenosťi je prvým pôvodným slovenským románom. Pokúsil sa v ňom vytvoriť spisovnú literárnu slovenčinu kombináciou západoslovenských prvkov s česko-moravskými. Bajza viedol tvrdý boj proti skostnatenému feudálnemu systému, no dosiahol opak. Cirkev ho odsúdila na kláštorné väzenie. Osud románu však dokazuje, že pokrokové myšlienky sa nedali udusiť nijakým terorom a násilím. Dielo je najodvážnejšou kritikou spoločenských pomerov, aká sa dovtedy a dlho potom nie, v slovenskej literatúre objavila. Úryvok číta Alfréd Swan.

V rámci týždňa slovenskému literárnemu klasicizmu si vypočujte aj pásmo o jednom z najväčších slovenských básnikov - Jánovi Hollom. Je autorom rozsiahlych eposov - Svätopluka, Cyrillo-Metodiády, Slávy, ďalej selaniek, žalospevov a množstva príležitostných básní, ktorými dokazoval umeleckú životaschopnosť bernolákovčiny. Narodil sa v Borskom Mikuláši a práve o rodnom dome, básnikovom detstve i vzťahu k rodnému kraju bude autor Ján Bábik hovoriť s lektorkou rodného domu J. Hollého, Margitou Benkovou. V programe Buď pozdravený, dômok malý spoluúčinkujú Ladislav Chudík, Peter Sklár, Jozef Šimonovič, Andrea Martvoňová, Beáta Dreisigová. Režíroval Vladimír Rusko v roku 2000.

Utorkový programový blok ukončíme veršami Juraja Fándlyho, ktoré majú viac ako dvesto rokov. Vysielame pod názvom Napomínáňá. Recituje Karol Machata. Nahrávka pochádza z roku 1984. O kňazovi, spisovateľovi, najstaršom Bernolákovcovi a národnom buditeľovi bude aj stredajšia relácia Ars litera z dielne Terézie Simanovej. Bude ju zaujímať život a dielo Juraja Fándlyho.

Ján Hollý bol farárom v Maduniciach, kde pôsobil 29 rokov a napísal tam takmer celé svoje pôvodné dielo. Písal bernolákovčinou, ktorej význam dokazoval hlavne prekladmi z diel gréckych a rímskych básnikov. Po vyhorení madunickej fary odišiel na faru v Dobrej Vode, kde v júli 1843 s Ľ. Štúrom, J. M. Hurbanom a M.M. Hodžom prerokovali kodifikáciu nového spisovného jazyka. Zomrel takmer slepý 14. apríla 1849 na Dobrej Vode. Pri samom zrode spisovnej slovenčiny sa o časomerný rytmus zaslúžil práve Hollý, a potom Ján Kollár v predspeve k Slávy dcére. Hollý tvoril v bernolákovčine, Kollár v češtine. Obidva tieto jazykové útvary sú pre časomieru mimoriadne vhodné, hlavne kvôli tomu, že umožňujú spondejskú stopu - teda dve dlhé slabiky. Úryvok z Hollého Selaniek recituje Alfréd Swan.

Po rozhlasovej miniatúre venovanej životu a dielu jazykovedca Antona Bernoláka, ktorou do Galérie slávnych prispel Jozef Leikert, môžete od štvrtka počúvať dramatizáciu diela Juraja Fándlyho, Rozhovor mnícha s diablom. Je to jeho literárne najcennejšie dielo, vtipné a polemické. Sledujeme dialóg uštipačného diabla s učeným, ale konzervatívnym mníchom. Autor chcel pobaviť mladých vzdelancov, ktorí sa hlásili k novým duchovným prúdom v súlade s reformami Jozefa II. Zbavovali cirkevný život formálnosti a výchovávali mladých kňazov v novom duchu tak, aby sa stali ľudovými, užitočnými občanmi. Účinkujú Dušan Jamrich, Emil Horváth, Ján Mistrík, Peter Bzdúch, Peter Sklár a ďalší. Režíroval Igor Hrabinský v roku 1995.

Pod názvom Vyslanec úcty a porozumenia uvádzame pásmo o živote a diele kriesiteľa národného povedomia, jazykovedca, redaktora a vydavateľ Martina Hamuljaka. Nevynikal v tvorbe, ale vyznačil sa veľkým úsilím. Patril medzi aktívnych organizátorov vtedajšieho kultúrneho života. Okrem autora Mariána Grebáča v relácii účinkujú Darina Laščiaková, Ivan Laca, Jozef Šimonovič, Vladimír Štefuca, Ján Mistrík a Miroslav Trnavský. Režíroval Martin Bendik v roku 1998.

V cykle verše vám na záver štvrtkového programového bloku ponúkneme ukážky zo satirickej tvorby Jozefa Ignáca Bajzu. Výber z tvorby, ktorý sme nazvali Z epigramov preložil Marián Heveši. Recituje Ladislav Chudík.

Od piatku sa vám cez svoje pásmo Na počiatku bolo "ô" - Anton Bernolák, prihovoria redaktori Peter Turčík a Robert Kotian. Ide o cyklus diskusií o vývoji slovenčiny od konca 9.storočia po súčasnosť. Reč bude hlavne o Bernolákovi, ktorý sa podujal preskúmať vtedajší stav a schopnosť slovenšiny plniť funkciu spisovného jazyka a súčasne sformulovať kodifikačné pravidlá v jej hovorenej i písanej podobe. Hosťami v štúdiu sú jazykovedec prof. Pavol Žigo, riaditeľ jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, a historik dr. Peter Podolan z Katedry slovenských dejín FiF UK v Bratislave. Program je z roku 2013.

Zakladateľ moderného slovenského knihovníctva Anton Augustín Baník sa veľmi intenzívne zaujímal o obdobie národného obrodenia. Vo svojich statiach sa zaoberal aj osobnosťou Antona Bernoláka, Jána Hollého či Ľudovíta Štúra a hľadal spojivá medzi ich predstavami o dejinnom vývoji a názormi na riešenie slovenskej otázky. Svoje úvahy publikoval v článku s názvom Národné poslanie Jána Hollého: Traja ľudia a jeden človek v júni 1930. Úryvky číta Jana Pilzová.

Na záver nášho týždňa si môžete vypočuť selanku Jána Hollého pod názvom Kráska. Verše v časomernej prozódii bravúrne prednesie Ladislav Chudík. Režíroval Vladimír Rusko v roku 1985.

Program rádií

Autor scenára: Martin Šenc

Text: Lucia Šaráková

Ilustračné snímky: wikipedia. org., pixabay.com, unsplash.com, TASR