Tento týždeň pokračujeme v oprašovaní školských vedomostí. Nasledujúcich sedem dní nás obdobím slovenského literárneho romantizmu prevedú Štúrovci.
Generácia okolo Ľudovíta Štúra významne ovplyvnila politické i kultúrne dianie na Slovensku v priebehu 19. storočia. Bolo by však trestuhodné domnievať sa, že jej odchodom sa všetko skončilo. Ich odkaz pretrváva a rozvíja sa dodnes. Počas celého týždňa budeme vysielať päť častí dramatického pásma autora Jozefa Boba Štúrovci, v ktorom hlbšie nazrieme do vzťahov, ktoré tak výrazne formovali naše dejiny. Účinkujú Dušan Jamrich, Pavol Topoľský, Eduard Bindas, Miroslav Trnavský, Viktor Blaho, Michal Suchánek, Marek Ťapák a ďalší. Režíroval Igor Hrabinský v roku 1992.
Jozef Miloslav Hurban sa vo svojej próze Olejkár inšpiroval známou povesťou zo začiatku 14. storočia, ktorá sa odohrávala v Trenčíne, počas panovania Matúša Čáka. Medzi hlavné postavy príbehu patrí Olejkár Hrabovec, ktorý sa nechá zlákať prefíkaným zlatníkom a pokúsi sa pripraviť jed na odstránenie panovníka a jeho prívržencov. To však nebude také ľahké, pretože ich tajomstvo nezostáva dlho iba medzi nimi... Vysielame vo forme rozhlasovej hry, v ktorej účinkujú Vlado Durdík, Ľudo Ozábal, František Dibarbora, Július Pántik, Peter Mikulík, Jela Lukešová, Zdena Grúberová, Juraj Paška a ďalší. V roku 1969 režírovala Olívia Binderová.K najvýraznejším spisovateľským postavám druhej polovice 19. storočia na Slovensku patrí určite Ján Kalinčiak. Pripojil sa k prvým autorom, ktorí začali písať po slovensky a veľký kus práce odviedol aj ako redaktor časopisu Orol. Práve na tento úsek jeho života sa zameral autor Jozef Repko v dramatickom pásme s názvom Ján Kalinčiak, ktoré vás pozývame počúvať od utorka.V réžii Martina Bendíka účinkujú Matej Landl, Miroslav Trnavský, Vladimír Obšil, Helena Geregová a Jozef Šimonovič. Relácia mala premiéru v roku 1997. Náväzne nasleduje próza J. Kalinčiaka na motívy romantickej povesti z 15. storočia nazvaná Láska a pomsta. Sledujeme príbeh nasilu prekazenej lásky a spupnosti moci, ktorý spustí sled tragických udalostí. Účinkujú Vlado Müller, Karol Machata, Ján Venényi, Eva Večerová, Pavol Mikulík a Táňa Hrivnáková. Dramatizáciu režírovala Ria Paldiová v roku 1980.
Jozef Miloslav Hurban bol empirik. Každý jeho text by mohol končiť slovami: „choďte a presvedče sa!" Okrem spisovateľských diel bol známy ako kňaz, novinár, politik, prvý predseda Slovenskej národnej rady a vedúca osobnosť slovenského povstania v rokoch 1848 - 1849. Pôvodne bol stúpenec Jána Kollára, neskôr Ľudovíta Štúra. Bola to práve jeho fara v Hlbokom, ktorá sa až do jeho smrti stala ohniskom kultúrneho a literárneho života. Viac vám už prezradí redaktorka Laura Petraššovitšová v cykle Autor na dnes.
Stručné dejiny predspisovnej slovenčiny vám vo svojej eseji priblíži redaktor Rádia Litera, Martin Šenc. Uvádzame v premiére v rámci pravidelného cyklu V skratke. Reč bude o praslovančine, Solúnskych bratoch, latinskom a českom vplyve i pokusoch Jozefa Ignáca Bajzu. Číta Eva Kopecká.
Od stredy dávame do pozornosti pásmo Petra Turčíka a Róberta Kotiana o osudoch významných štúrovcov a ich podiele na obrodeneckom hnutí v 19. storočí. Spoluúčinkujú Daniela Kodajová a Peter Šoltés. Reláciu z roku 2015 uvádzame pod názvom Generácia štúrovcov - osudy, životné príbehy. Slovenčina, ako spisovný jazyk je dnes samozrejmosťou. Prečo však mala byť našim spisovným jazykom? Túto otázku následne rieši Ľudovít Štúr vo svojej jazykovednej eseji Nárečie slovenské, alebo potreba písania v tomto nárečí, ktorú vám prečíta Jozef Šimonovič.
„Pravďe žil som, krivdu bil som, verňe národ môj liubil som: To jediná moja vina, a okrem tej žiadna iná...." Vo chvíľke poézie vám Juraj Sarvaš na záver stredajšieho programového bloku zarecituje báseň Sama Chalupku Branko.
Pod vrchmi Veľkej Fatry ležia počtom obyvateľov malé, ale významom veľké obce Rakša a Mošovce. V Mošovciach sa narodil Ján Kollár a v Rakši Michal Miloslav Hodža, spisovateľ, jazykovedec a organizátor národného hnutia. Jeho rozsiahla básnická skladba Matora má 20 400 veršov a Hodža ju písal päť rokov. Literárni kritici ju považujúza dôležité ohnivko slovenského romantizmu, za dielo, ktorým vrcholí slovenský romantický mesianizmus. Viac sa o autorovi a jeho diele dozvieme z rozhlasového pásma Ľubice Somolayovej z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied. Vysielame vrámci cyklu Romantickí mesianisti. Má názov Michal Miloslav Hodža: Matora. Počúvajte od štvrtka. V réžii Antona Korenčiho z roku 2010 účinkujú Vladimír Minarovič, Peter Rúfus, Anna Javorková a Soňa Ulická.
Nasleduje rozhlasová miniatúra o živote a diele básnika Janka Kráľa. Bol označovaný ako básnik-burlivák, patril tiež k najradikálnejším autorom štúrovskej generácie. Vysielame vrámci cyklu Galéria slávnych, ktorý pripravil Jozef Leikert. Číta Vladimír Minarovič. Následne pridávame i verše J. Kráľa. V prednese Ladislava Chudíka vás čaká Duma Slovenská.
Od piatku vás čaká fíčer Petra Turčíka Ľudovít Štúr - čo nás o ňom neučili. Umelecko-dokumentárne pásmo sa venuje menej známym a opomínaným faktom zo života tejto veľkej slovenskej osobnosti. Okrem autora účinkujú Pavol Žigo, Peter Podolan, Daniela Kodajová, Peter Šoltés, Rudolf Chmel, Alfréd Swan a Tatiana Kusá.
Popredné miesto medzi najvýznamnejšími básnikmi romantického obdobia v dejinách slovenskej literatúry patrí tiež Andrejovi Sládkovičovi. Od narodenia autora básnických skladieb Marína a Detvan uplynulo 30. marca tohto roku 200 rokov. Inšpiračnými zdrojmi mu boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, ale aj hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote 19. storočia. Mária Samuhelová sa Andrejovi Sládkovičovi blišie venuje v cykle Autor na dnes. Spoluúčinkuje docentka Eva Tkáčiková, ukážky číta Alfréd Swan. Nasledujúca päťminútovka bude patriť veršom tohto popredného štúrovca. Zo Sládkovičovej poézie vyberáme Spevy o láske, menej známe ľúbostné verše, ktoré zaznejú v interpretácii Ladislava Chudíka.
Autor scenára: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, unsplash.com, wikipedia.org.
