Tento týždeň budeme reflektovať dejiny nielen okolo Nežnej revolúcie. Vrátime sa v čase v cykle Petra Repku Hmla nad riekou. Určite si nenechajte ujsť ani pásmo od tohto autora o politickej vražde Milady Horákovej. Odhalíme vám aj osud Ale Rachmanovovej či Borisa Pasternaka. Nebude chýbať pripomienka stého výročia vzniku Slovenského národného divadla. Vo vysielaní sa objaví rozhlasová hra Petra Pavlaca Národné. Osobitnú spomienku venujeme aj 80. výročiu vzniku Troch gaštanových koní v rovnomennom pásme. Započuť budete môcť aj reflexie z oblasti divadelnej vedy v rámci cyklu Teatrologický slovník. A nezabudli sme ani na ďalšiu časť Diktátu na Devíne. Môžete sa tešiť aj na poéziu, tento týždeň to budú verše A. Carsonovej, pod názvom Krása manžela.
Tento týždeň sa nám o čítanie na pokračovanie postaral Jozef Repko. Rozhlasový seriál Hmla nad riekou cez prizmu piatich zlomových období novodobej československej a slovenskej histórie sleduje osudy dvoch kamarátov od ich mladosti až po starobu. Píše sa rok 1989, pri rozhlasovom prijímači sedí starý, bezmocný muž a počúva reportáže z námestí našich miest. Revolučné udalosti ho vyprovokujú k zamysleniu sa nad vlastným životom. V réžii Štefana Korenčiho účinkujú Ľudovít Moravčík, Peter Šimun, Marián Geišberg, Szidi Tobias, Ján Valentík, Štefan Kožka a ďalší.
Od pondelka pridávame aj cyklus Ars litera. Relácia je tentoraz venovaná "spomienkam na budúcnosť" - digitálnej poézii. Hovorí o nej Zuzana Husárová, ktorá sa jej venuje aj ako autorka. V pravidelnom pohľade do rozhlasového archívu dostane priestor tiež prekladateľ arabista Ján Paulíny. Nebudú chýbať ukážky z 8. zväzku príbehov Tisíc a jedna noc. Program Rastislava Šimáška z roku 2017 uvádzame pod názvom Elektronická poézia.
Teatrologický slovník Petra Turčíka sa tentoraz bude venovať Modernému divadlu v Európe 20. storočia. Reč bude o dejinách moderného divadelníctva nielen na Slovensku. Poskytuje základnú orientáciu v kľúčových teatrologických pojmoch, ktoré slúžia k pochopeniu vývoja tohto umenia, vrátane slovenských špecifík. Hostkou relácie je Božena Čahojová.
Utorkový programový blog otvorí Veronika Dianišková, ktorá v cykle S Literou bližšie rozoberá Dielo Ale Rachmanovovej. V premiére relácie sa dozvieme viac o žene, ktorá patrila k prvej vlne ruských exilových autoriek. Jej denníky sa stali bestsellermi a boli takmer okamžite po vydaní preložené do viac ako dvadsiatich jazykov. Spoluúčinkuje Daniela Šencová.
Totalitný režim si vyžiadal aj obete na životoch. Rozhlasový cyklus Smrť za mrežami približuje osudy obyčajných ľudí, ktorí svedomie a česť povýšili nad život v neslobode. Jedným z takýchto prípadov bol aj príbeh gymnazistu Ivana Roštára. Podľa knihy Veroniky Lagovej a kol. Smrť za mrežami, jej dramatizáciu pre rozhlas napísala Elena Antalová. Zamrežovaná maturita Ivana Roštára vznikla v réžii Pavla Smolíka. Účinkujú Táňa Radeva, Boris Farkaš, Ján Gallovič, Štefan Bučko, František Kovár, Dávid Hartl, Tomáš Lukáč a Lukáš Dóza.
V ďalšej časti Listov z frontu a spomienok na vojnu sa Peter Turčík v titule Ženy píšu na front a do Ameriky vracia ku korešpondencii, ktorú si písali v ťažkých časoch partneri, manželia, milenci. Okrem korešpondencie manželov Bónovcov si môžete vypočuť aj srdcervúci list Zuzany Cút Pavlovej mužovi, ktorý je v Spojených štátoch amerických. V USA boli státisíce mužov z Čiech, Moravy a Slovenska. Mnohí, stále ešte ako občania Rakúsko-Uhorska, narukovali ako dobrovoľníci do československých légií. Desiatky tisíc ako americkí občania narukovali do armády USA a bojovali na západnom fronte. Účinkujú Gabriela Dudeková, Peter Turčík, Přemysl Boublík a Tatiana Kusá. Relácia je z roku 2018.
Už sú to celé generácie, ktoré vyrástli na príbehu Petra a Magdalény. Je to už 80 rokov, čo dala Margita Figuli svetu svoje dielo Tri gaštanové kone. V cykle S Literou sa nad ním v premiére zamyslí Monika Zumríková Kekeliaková. O "Figuličkinej próze" dnes existujú viaceré odborné štúdie. Veľa vieme o postavách, kompozícii i žánrovej podobe diela. V tejto rozprávke či dlhšej novele je však ukrytá aj jemná a na prvý pohľad nenápadná práca autorky s poetikou čísel a farieb. Komentáre číta Tomáš Bartoněk, súčasťou relácie sú ukážky dramatizácie z roku 1974. Počúvajte od stredy.
Boris Leonidovič Pasternak bol disident a jeden z najvýznamnejších ruských spisovateľov. V roku 1958 získal Nobelovu cenu za dielo Doktor Živago. Vedenie Sovietskeho Zväzu však nechcelo, aby cenu získala kniha, ktorá odmieta boľševickú revolúciu a pod nátlakom donútilo Pasternaka ju neprevziať po tom, ako ju telefonicky prijal. Kniha Doktor Živago je považovaná za najvýznamnejší ruský román 20. storočia. Viac sa dozviete v cykle Podobizne autora Rudolfa Kazíka. V réžii Vladimíra Ruska účinkujú Darina Vašíčková, Vladimír Minarovič, Ivan Laca, Mária Dacejová, Jozef Šimonovič, Miroslav Trnavský a Lucia Vrablicová.
Krása manžela je jedno z kľúčových diel kanadskej autorky Anne Carson. Poetka vo veršoch analyzuje romancu medzi rozprávačkou a jej krásnym a neverným manželom, pričom sa opiera o Keatsovu myšlienku, že krása je pravda, pravda je krása, a zároveň odbočuje do sveta antického Grécka a Ríma. My vám jej verše ponúkneme v prednese Renáty Jurčovej.
Jednou z najznámejších obetí minulého režimu bola žena, ktorej život bol zavŕšený v dobe tvrdých politických represálií, keď sa povojnové Československo zmietalo pod tlakom stalinizmu. Milada Horáková bola jednou z mnohých obetí politického monsterprocesu, zinscenovaného komunistickým režimom proti tzv. vlastizradcom. Popravili ju 27. júna 1950. O posledných chvíľach tejto statočnej ženy a praktikách totalitnej moci hovorí dramatické pásmo Jozefa Repka Bezbranná a nepoddajná. O politickej vražde M. Horákovej. Je to názov i charakteristika životného postoja človeka, ktorý za svoju vieru a presvedčenie skončil v rukách novodobých inkvizítorov. Vysielame od štvrtka. V réžii Martina Bendika účinkujú Božidara Turzonovová, Natália Blahová, Jozef Šimonovič, Helena Geregová a Ivan Laca.
Pridávame obľúbený Diktát na Devíne redaktorky Ingrid Hrubaničovej. Už po štrnásty krát bude spisovateľ a prekladateľ Ján Štrasser písať diktát, ktorý zhodnotí jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.
Režisér, herec a reformátor Ján Jamnický patril k zakladajúcim osobnostiam slovenského profesionálneho divadla. V zložitom medzivojnovom období tvoril inscenácie inšpirované ruskými avantgardnými tvorcami. Jeho tvorba však po vojne nebola docenená a až v roku 1963 sa z iniciatívy mladých kritikov začalo prehodnocovať obdobie povojnových dejín slovenského divadla. 16. decembra sa na pôde Zväzu slovenských filmových a divadelných umelcov konala viac ako 13-hodinová diskusia, z ktorej vyplynula iniciatíva zväzu rehabilitovať Jamnického, no nestalo sa tak. Nová rozhlasová hra Petra Pavlaca Národné podáva správu nielen o komplikovanom osude výnimočného tvorcu, ale aj o situácii slovenského divadla a spoločnosti po druhej svetovej vojne. V réžii Laca Keratu účinkujú Matúš Kvietik, Peter Kočiš, Ján Gallovič, Ivan Romančík, Přemysl Boublík a ďalší. Uvádzame v premiére od piatku.
Antropologický slovník Petra Turčíka sa nám na sklonku týždňa prihovorí po druhý krát. Ide o pokus priblížiť poslucháčovi pojmy tejto vednej disciplíny a prípadne motivovať, aby človek siahol po odbornej literatúre. S hostkou relácie Helenou Tužinskou bude autor tentoraz rozoberať zaujímavú tému s názvom Ochrana príbuzných (ochrana sestier).
Autorka scenára: Monika Zumríková Kekeliaková
Ilustračné snímky: pixabay.com, unsplash.com, wikipedia.org, TASR
