Žijeme zvláštnu dobu paradoxov. Hoci nás súčasná pandemická hrozba zatláča do sveta izolácie a robí z nás osamelých jazdcov, na druhej strane sme všetci, ako sa vraví, na jednej lodi a prežívame identické existenčné problémy a pocity. Sme v tom spolu i keď každý sám. Aj príbehy, ktoré budú na Litere rezonovať nasledúce dva týždne, sú plné podobných hrdinov, ktorí vám v osamelosti budú robiť spoločnosť plnú pochopenia. Nedá nám však nespomenúť, že my na vás, našich poslucháčov, myslíme neustále, teraz možno ešte o čosi viac. Takže s Literou vlastne nikdy nebudete ste sami :-)
Škandinávska literárna scéna v posledných rokoch láka najmä čitateľov detektívnych románov. Vysoká životná úroveň obyvateľstva v kombinácii s pocitom zvláštnej osamelosti jednotlivca, neraz doplnená obrazmi nehostinnej, chladnej prírody, sú tou najlepšou kulisou na krimi zápletku. V knihe Erlenda Loeho, nachádzame obdobnú atmosféru a tak trochu aj spomínanú zápletku, nejde však o detektívny román. Doppler je v prvom rade príbehom, ktorý hovorí o úteku zo všedného života, zo sveta civilizácie s cieľom hľadať a lepšie pochopiť seba samého. Andreas Doppler - hlavný hrdina - žije všedným, každodenným životom až do chvíle, keď nešťastnou náhodou spadne z bicykla. Udrie si pri tom hlavu a aj keď je zdanlivo v poriadku, začína sa po tejto udalosti pozerať na svet z inej perspektívy. Z románu si budeme vďaka prekladu Jozefa Zelizňáka čítať deň po dni postupne v piatich častiach. V réžii Vladimíra Kivadera účinkuje Milo Kráľ.
V rozhlasovej hre Jany Bodnárovej Osamelosť dvoch izieb sa preplietajú životné príbehy dvoch žien. Dobrovoľne si zvolili samotu a hoci sa nevedia s ňou zmieriť, nedokážu opäť nájsť cestu k širšiemu ľudskému spoločenstvu, ba ani k sebe navzájom. Staršia žije vo svete spomienok na mŕtveho muža a mladšia, jej podnájomníčka, si absenciu vzťahu s okolím nahrádza písaním vnútorného monológu, v ktorom o reálnom svete uvažuje. Pomaly sa obe ženy zbližujú a keď sa zdá, že spoločne nájdu odvahu na návrat k ľuďom, staršia sa tejto príležitosti naľaká a ostáva vo svojej samote naďalej. Účinkujú Mária Prechovská, Tatiana Radeva, Karol Machata a Ivo Gogál. Režíroval Jaro Rihák v roku 1990.
Karel Čapek hovorí, že „všetci vladári sveta sa najviac desia toho, že by to mali skúsiť inak, neslýchane a obrátene. Nič nie je konzervatívnejšie než ľudské vládnutie..." Ak sa čudujete, prečo v súvislosti s izoláciou spolu s Čapkom spomíname práve na držiteľov akej-takej moci, vysvetlením je viera v rovnicu: moc rovná sa osamelosť. Ba dokonca aj izolácia. Inštitucionalizovaní hýbatelia vecami sa musia parádne obracať, aby nepodľahli kompletnému registru démonov moci. O tom, ako sa človek môže vlastným pričinením ocitnúť v samote, hovorí esej Márie Hatinovej nazvaná Vo vežiach zo slonoviny. Číta Hana Rodová. Program je z roku 2007.
V pásme Jany Grajciarovej nazvanom Hovoria im novolazníci navštívime konkrétnych ľudí, ktorí sa nebáli zmeniť svoj životný štýl. Usadili sa na samotách, kde kedysi hospodárili ich starí rodičia a snažia sa kráčať v ich šľapajách. Predstavíme vám trojicu novolazíkov, ktorí sa svojim hospodárstvam venujú už vyše 10 rokov. Cítia jednotu s prírodou a múdrosť tradície. Nadýchajte sa sviežeho vzduchu a nechajte sa inšpirovať múdrosťou našich predkov. Účinkujú Peter Brada, Katka Pipová, Romek a Marcelka Romančíkovci. Program je z roku 2009. Vysielame od utorka.
Ďalej vám do pozornosti dávame poviedku Silvestra Lavríka Martin Chleban. Autor situoval dej svojej prózy rovnako na odľahlý slovenský vidiek. Hlavným protagonistom je osamelo žijúci učiteľ - dôchodca, ktorý v starobe zostal celkom sám. Syn mu emigroval do zámoria a tak sa príbeh odohráva na nevšednej úsečke - od dedinky Ruský Potok po New York. Takýchto vzťahov sú aj u nás tisíce, tento je predovšetkým o zvláštnej hrdosti, ktorá otcovi nedovoľuje priznať si svoju smutnú osamelosť. Prijal svoj údel so vztýčenou hlavou a, keďže má teraz veľa času, spomína na mladosť a na lepšie časy. V réžii Igora Hrabinského čítal Karol Machata. Redakčne v roku 2004 pripravila Jana Hevešiová. V úvode programu zaznie aj krátky rozhovor s autorom.
Filozof Pavol Sucharek sa vo svojich prácach často zamýšľa nad najvnútornejšími vecami človeka, rozoberá ho z pohľadu psychologického i sociologického. Na Litere vám ponúkame jeho zamyslenie nad samotou a osamelosťou. Esej Najlepší liek na osamelosť číta Juraj Smutný. V roku 2019 redakčne pripravil Egon Tomajko. Následne pridávame päťminútovku poézie. Vyberáme pre vás verše Laca Keratu pod názvom Sami so sebou. Vychutnajte si ich v podaní Juraja Predmerského.
Pre mnohých z nás deň osamelej matky predstavuje obyčajnú banalitu. O tom, že tomu tak nie je, hovorí vo svojom fíčri A roky prázdnin bez lásky autorka Iveta Bognárová. Prostredníctvom dvoch príbehov - skutočného osudu osamelej ženy na materskej, v paralele so slobodnou matkou z novely Arantxy Urretaviczayovej, demaskuje takýto obyčajný deň. Tento dokument vznikol v spolupráci s redaktorom Jozefom Lenhartom v roku 1998. Hostia: Anna Krajčová, Lenka, Katarína Halušková. Počúvajte od stredy.
Bol raz jeden mládenec, ktorý žil sám a v chudobe. Bol taký sám, že ani nemal iné meno než „Samotár". Ako a prečo sa jeho život zmenil, vám prezradí rozprávková hra Samotár. Podľa čínskej ľudovej rozprávky ju napísala a režírovala Viera Weidlerová. Nezabudnite počúvať s celou rodinou! V hlavných úlohách sa predstavia Ján Kroner so Zuzanou Tlučkovou. Ďalej účinkujú Vladimír Durdík, Vladimír Muller, Vladimír Kostovič, Darina Vašíčková, Nataša Kulíšková, Eva Večerová, Anna Okapcová a ďalší. Vyrobil Československý rozhlas v roku 1992.
Od štvrtka si v cykle Krajine kníh predstavíme prózu Olivie Laing Mesto osamelosti. Keď sa táto britská autorka presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa „mesto osamelosti" skúmať prostredníctvom výtvarného umenia. Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi známych umelcov a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť. Reláciu v roku 2019 pripravila Mária Danadová. Ukážky interpretuje Jana Pilzová.
Pridávame pôvodnú rozhlasovú tragikomédiu Michaely Zakuťanskej s názvom Raz, dva, tri, tridsaťtri. Rozpráva príbeh tridsiatničky Saši, ktorá zažíva vnútornú krízu, pocit osamelosti, vyhorenia a zbytočnosti. Z beznádeje ju vytrhne rutinné zvonenie pri dverách. Účinkujú Gabriela Marcinková, Stanislava Kašperová, Dana Košická, Michal Novodomský, Dominik Dupľak a Andrej Sisák. O réžiu sa v roku 2018 postarala Júlia Rázusová.
Prozaický poviedkový debut Moniky Kompaníkovej Miesto pre samotu zaujme slovnou ľahkosťou a vnímavým pohľadom na rôzne „odtajnené stavy" ľudskej duše. Autorka vybudovala presvedčivý, pôsobivo stvárnený svet rôznych podôb ľudskej samoty. Postavy jej príbehov sú ľudia žijúci na okraji spoločnosti, s nejasnou, alebo len útržkovito naznačenou minulosťou. Vonkajšia spoločenská realita sa ich takmer nedotýka, alebo nemá na ich životy určujúci vplyv. Autorka sa vo svojich poviedkach sústreďuje zväčša na svet mladých dievčat a žien, ktoré sú poznačené rôznymi citovými traumami, z ktorých zväčša nevedia nájsť východisko a ich príbehy sa končia dezilúziou alebo tragédiou. Úryvok z knihy číta Mária Schlosserová.
Ema je materiálne zabezpečená, ale ľudsky osamelá žena. Zaskočí ju náhla návšteva zo sveta chudoby, smetísk, ale s dobrým žičlivým srdcom. Z pôvodného votrelca sa stáva bytosť, ktorá Eme načas vyplnila prázdnotu každodennosti. Pôvodná rozhlasová hra Adriany Krúpovej s názvom Cecilka na nedeľu, o nezvyčajnom stretnutí dvoch osamelých žien, dáva priestor hereckému koncertu dvoch významných hereckých mien - Emílii Vášáryovej a Zuzane Kronerovej. Počúvajte od piatku.
Samota a izolácia od spoločnosti nás častokrát prinútia prehodnotiť svoje životné hodnoty. O aktualizačných momentoch najslávnejších kníh o samote (Robinson Crusoe, Walden alebo život v lese) sa preto vo svojom reflektívnom pásme zamyslí Tomáš Bartoněk. Uvádzame pod názvom Sám na ostrove, sám v lese, sám (so) sebou. Ukážky z kníh interpretujú Vlado Seman a Milo Kráľ.
Pod názvom Vysoká osamelosť uvádzame na Litere na záver týždna verše Jessa Ørnsba. Je to dôležitý predstaviteľ dánskej modernistickej lyriky, ktorá sa vyznačuje bizarnou obraznosťou a metaforickosťou. Básnik sa štylizuje do roly zúrivého samotára a prírode pripisuje až mýtické vlastnosti. Recituje Miroslav Trnavský.
Scenár: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, wikipedia.org
