Fábryovci, Blahovci, hry Soloviča či Dobiáša

Fábryovci, Blahovci, hry Soloviča či Dobiáša

Tento týždeň si môžete opäť vypočuť cyklus Slovenské rody. Tentoraz pôjde o rody Fábryovcov a Blahovcov, ktoré sme doteraz v našom rádiu nevysielali. A rozhodli sme sa opäť naplniť aj želania niektorých našich poslucháčov. Môžete sa spolu s nimi tešiť na hru Jána Soloviča Polnoc bude o päť minút, ale aj na hru Jana Rysa Na druhej strane. Pridávame tiež hru Georgija Sadovnikova Predavač dobrodružstiev, ktorú pre rozhlas zdramatizoval a upravil Eduard Odehnal. Nebudú chýbať verše - tento týždeň od Jána Zambora a Lenky Segiňovej. Určite si tiež nenechajte ujsť uvažovanie Ruda Slobodu o Kafkovi a pásmo o estetickom vkuse.

Turčianska záhradka, ako sa zvykne nazývať rozľahlá dolina medzi Veľkou a Malou Fatrou, dala Slovensku a jeho histórii veľa významných predstaviteľov politického, kultúrneho a umeleckého života. V 19. storočí patril Turiec medzi hlavné opory národného života a najmä v Martine sa koncentrovalo úsilie o rozvoj a zveľaďovanie myšlienky slovenskej samostatnosti a svojbytnosti. Medzi rody, ktoré zanechali svoju výraznú stopu v tomto dianí, patrili aj Fábryovci. Jozef Fábry bol nielen významným obchodníkom, ale aj podporovateľom slovenských kultúrnych aktivít, jeho syn Pavol sa angažoval najmä politicky a jeho dcéra Mária - bola prvou slovenskou filmovou herečkou. Vnuk Vladimír mal skvelý začiatok diplomatickej kariéry v OSN - až kým neodletel do Afriky, kde sa na začiatku 60. rokov začala rozpadávať koloniálna ríša Tento týždeň na Litere pokračujeme cyklom Slovenské rody, v čítaní na pokračovanie vás budú v premiére sprevádzať Fábryovci (pripravil Pavol Matula) a od štvrtka Blahovci (pripravil Jozef Repko). V réžii Táne Tadlánkovej účinkujú Ján Gallovič, Darina Vašíčková, Eduard Vítek, Miroslav Trnavský, Elena Podzámska, Tibor Frlajs, Martin Zatovič a ďalší. Cyklus je z roku 2006-2007.

História rozhlasu je zároveň aj históriou slovenskej rozhlasovej drámy. Tentoraz z hlbokého archívu vyberáme titul Jána Soloviča Polnoc bude o päť minút. Režisérsky sa pod hru podísal Ivan Teren, korého práca sa spája predovšetkým s nástupom modernizácie, presnou hereckou interpretáciou textu a citlivou prácou s hudbou a zvukom. Inscenácia z roku 1958 vykresľuje osud železničiara Bieňa. Na železničnej katastrofe autor demonštruje, čo všetko môžu spôsobiť zdanlivo bežné previnenia, vyplývajúce z ľahostajnosti, byrokratického prístupu k ľuďom a ľahkomyselnosti. Účinkujú Jozef Kroner, Hana Meličková, Gustáv Valach, Alojz Kramár, František Dibarbora, Ctibor Filčík, Beta Poničanová, Anton Mrvečka, Zdena Gruberová, Karol Machata, Elo Romančík a ďalší.

Svet človeka je odpradávna aj svetom symbolov; a tak, ako sa mení človek i svet, v ktorom žije, mení sa aj svet symbolov, ktoré vytvára. Mária Michalková vás pozýva v relácii Človek a symbol nazrieť aspoň na malú chvíľu do tohto tajuplného sveta. Symboly môžeme posudzovať podľa viacerých kritérií, tak napríklad - je pôvod symbolu prirodzený, či kultúrny? Akú má povahu? Živú či neživú? Obrazovú či zvukovú? Je to predmet či udalosť? Je nositeľom sociálnej informácie či intímnym výrazom? Účinkujú Alfréd Swan a Mária Michalková. Program je z roku 2013.

„Existuje aj návrat bez príchodu. Lenže človek musí kamsi dojsť... Kamsi, lenže kam..." Priestor pre úplnú voľnosť, to je želanie dvoch postáv rozhlasovej hry Jana Rysa Na druhej strane. Práve tá druhá strana je územím, či zasľúbenou zemou, ktorú neohraničujú ani kulisy, ani iné podoby oplotenia. Tá druhá strana je možno niekedy nepreskúmaná, odvrátená a tajomná, čo veľa sľubuje, ale je to aj tá, odkiaľ sme vyšli a kam sa osudovo musíme vracať. Je to domov? V réžii Andreja Medveca účinkujú Milan Drotár, Peter Gažo, Zolo László. Inscenáciu z roku 1991 počúvajte od utorka.

Pokračujeme veršami Lenky Segiňovej s názvom Chorobopis. Sú sebareflexívne, sebaironické, vtipné, ale aj boľavé, keď v nás zarezonuje jej deziluzívny spôsob myslenia. Posledné slovo poslednej básne znie „skočiť". To môže byť len verbálne gesto, najmä pri sebazariekavom sebaskúmaní. Ako keď si lekár sám vystavuje chorobopis, ale liek na chorobu zatiaľ nepozná. V réžii Petra Cibulu účinkuje Eva Cibulová Ryšáková.

Stredajší programový blok otvorí spisovateľ Rudolf Sloboda a jeho pásmo nazvané Kafku sa nebojme. Sloboda sa zamýšľa nad tvorbou kultového českého spisovateľa Franza Kafku, listuje stránkami románu Zámok a komentuje výňatky, ktoré ho zaujali. Hlavná postava knihy, zememerač K., márne hľadá cestu na zámok. Ide stále vpred, ale zámok reprezentovanými úradníkmi a byrokratmi, sa ani nepribližuje, ani nevzdiaľuje. V réžii Jara Riháka účinkuje autor, Zita Furková a Zuzana Kronerová. Program je z roku 2017.

Pokračujeme veršami slovenského básnika, literárneho vedca a spisovateľa, Jána Zambora, s názvom Situácia. Na margo svojej tvorby povedal: „... v básňach vstupujem aj do rozhovoru s významnými blízkymi autormi, najmä s tými, ktorými som sa zaoberal a ktorých dielo je tiež súčasťou môjho životného sveta. Básne tak nadobúdajú metapoetické rozmery...." V réžii Táne Tadlánkovej účinkuje Peter Rúfus.

Od štvrtka pridávame rozhlasovú hru pre mládež, z pera Rudolfa Dobiáša, Motýle. Dej sa odohráva v zariadení medzi nechcenými deťmi, ktoré sa potýkajú s prvými zmätkami dospievania. Niektoré majú šťastie, že majú mamy, zvláštne mamy, ktoré nie sú naporúdzi, keď ich treba. Náš hlavný hrdina o tú svoju stojí viac, ako ona oňho. Hoci ide o jedinú lásku jej života, odmieta ju. V réžii Evy Galandovej účinkujú Ladislav Milko, Martin Dančovský, Peter Sklár, Michaela Holúbková, Božidara Turzonovová, Zita Furková, Naďa Kotršová, Hana Kostolanská, Vladimír Minarovič, Erika Bauerová a Andrej Hryc. Hra je z roku 1985.

Na záver týždňa vás čaká ďalšia rozhlasová hra pre mládež, tentoraz na motívy Georgija Sadovnikova. Text Predavač dobrodružstiev upravil Eduard Odehnal. Ocitáme sa na palube Korábu hviezdoletu, ktorý nesie zvučné meno Pátrač. Aké je jeho nezvyčajné vesmírne tajomstvo? V réžii Jozefa Dánaia účinkujú Peter Jezný, Karol Strážnický, Karol Skovaj, Július Pántik, Milan Kňažko, Eva Kvietiková, Jozef Kroner. Hra je z roku 1974.

Hovorí sa „proti gustu žiaden dišputát". Čo to vlastne znamená? Vkus má zrejme väčší zmysel, ako si vieme predstaviť, je súčasťou našej osobnosti, veľa o nás vypovedá. Alebo sa ním snažíme robiť dojem na okolie? Vyžaduje si teda veľkú mieru empatie, vcítenia sa do druhého? Na tému Estetický vkus bude ďalší diel Poetologického slovníka z roku 2010, o ktorý sa postaral Oliver Bakoš. V réžii Laca Keratu účinkujú Soňa Ulická a Pavol Šajmovič.

Program rádií

Scenár: Monika Zumríková Kekeliaková

Text: Lucia Šaráková

Ilustračné snímky: pixabay.com, TASR, wikipedia.org.