Aj tento týždeň sa budeme na svet pozerať spoza palety, očami maliarskych velikánov. Začítame sa do knihy Koža, ktorá nás prenesie do ateliéru avantgardnej umelkyne. Predstavíme si rodinné pozadie maliara Ľudovíta Fullu, ale i literárne ambície Janka Alexyho, v poviedke Život nie je majáles. Vrátime sa k všestrannému talentu Michelangela či Rafaela, ktorí udali smer medzi prvými. Nazrieme do Renoirových listov. Pristavíme sa pri psychologickom vhľade pozoruhodných diel Goyu a vo veršoch sa zamyslíme nad tým, či a ako spolu súvisia jednotlivé druhy umenia, vrátane zručnosti narábania so štetcom.
Kniha Jany Bodnárovej Koža sa dostala až do minuloročnej desiatky finalistov ceny Anasoft litera. Jej pôsobivosť je však zrejmá aj bez tohto ocenenia. Poetická, mozaikovito komponovaná, fiktívna biografia umelkyne je inšpirovaná tvorbou nemeckej maliarky Pauly Becker. Používa v maľbe postupy avantgardy, avšak nežije dlhodobo v Berlíne, ale v slovenskom malomeste. Stret s tradíciou, snaha byť dobrou umelkyňou, viac ako dobrou matkou a dobrou manželkou, formujú jej život. Pohľad naň pripomína pohľad na avantgardné medzivojnové diela - je pulzujúci, asymetrický, odvážny, hľadačský, ale nedá sa nasledovať. Z knhy vám na pokračovanie bude tento týždeň v réžii Pavla Uhera čítať Dana Košická.
Životný príbeh renesančného talianskeho sochára, maliara, architekta a básnika Michelangela Buonarrotiho - autora slávnej freskovej výzdoby Sixtínskej kaplnky, sochy Dávida, či Piety - inšpiroval Ľuboša Machaja, ktorý o ňom napísal rozhlasovú hru Oheň ukrytý v kameni. Sústredil sa na Michelangelove detstvo, na jeho prvé stretnutia s výtvarným umením i na vnútorný zápas, v ktorom dozrievali jeho umelecké črty. Účinkujú Leopold Haverl, Igor Mišík, Martin Zatovič, Viera Richterová, Ivan Romančík, Július Vašek, Róbert Roth, František Kovár, Ľubo Roman, Vladimír Muller a ďalší. Režíroval Viliam Sýkora. Hra mala premiéru v roku 1988.
V cykle Z korešpondencie slávnych vám na Litere ponúkneme listy geniálneho impresionistického maliara Augusta Renoira. Jeho obrazy ženských aktov, krajiniek a portrétov zdobia najslávnejšie galérie sveta. Cena jeho diel prevyšuje desiatky miliónov eur, no počas života nemal často ani na farby a na jedlo. Autorsky pripravila Nela Stenchláková. V réžii Jany Strniskovej účinkujú Alfréd Swan, Daša Rúfusová a Peter Sklár. V roku 2004 redakčne pripravil Peter Štrelinger.
Od utorka vám ponúkame dramatické stereopásmo Pozemské sváry božského maliara Rafaela. Hovorí o rímskych rokoch talianskeho umelca Rafaela Santiho, ktorý pôsobil v období vrcholnej renesancie. Spolu s Michelangelom a Leonarom da Vincim je považovaný za najvýznamnejšieho výtvarného umelca svojej doby s obrovským vplyvom na vývoj maliarstva. Všestranný talent uplatnil aj v architektúre, hudbe či pri písaní sonetov. Vo svojom diele sa pokúšal dosiahnuť harmóniu všetkých kontrastov a protikladov sveta. Účinkujú Leopold Haverl, Ida Rapaičová, Martin Gregor, Božidara Turzonovová, Dušan Jamrich, Ľubo Roman a Dušan Tarageľ. V roku 1978 autorsky a režijne pripravila Viera Weidlerová.
Sochárstvo, maliarstvo, poézia, spev a iné druhy umenia spolu súvisia. Ako? O tom nám oveľa viac ako teoretické traktáty povedia napríklad verše maliarky Jitky Bezúrovej. Pásmo poézie nazvané V krajine tisíc a jednej farby z jej básnickej zbierky Svetlo, pripravila a uvádza Viera Prokešová. Básne recituje Dagmar Rúfusová. V roku 2000 redakčne pripravil Jozef Čertík.
Následne vás pozývame počúvať rozhlasovú miniatúru venovanú životu a dielu maliara Ľudovíta Fullu v cykle Galéria slávnych. Keď sa do rodiny Fullovcov v Ružomberku narodil malý Ľudovít, jeho otec, v okolí vychýrený mäsiar, dúfal, že bude mať nasledovníka. No Ľudko už odmalička najradšej sedával v kuchyni pri mame a kreslil si. Neskôr v škole už šikovne omaľovával romantické krajinky z pohľadníc, ktoré otec doniesol z Pešti. Spomienky na detstvo a roky mladosti ovplyvnili celé jeho dielo. Program Jozefa Leikerta je z roku 2010. Číta Ivan Laca.
No a neskôr v našom vysielaní presedláme na trošku inú tému, hoci pri výtvarnom vyjadrení zostaneme. Tetovanie. jJe už navždy. Alebo nie? Nad obrázkami zvečnenými na koži sa zamyslela, spôsobom sebe vlastným, Oľga Feldeková. Ktorý známy slovenský maliar sa ponúkal, že ju potetuje? Svoj humorný postreh o tom, aké je to byť plátnom pre umelca, vám prečíta sama autorka. Svoju glosu nazvala Mám sa dať potetovať?
„Toto všetko ti dám, keď padneš na kolená a budeš sa mi klaňať." Týmito slovami pokúšal podľa Biblie diabol Krista. Citát symbolizuje zradu ideálov, vlastného presvedčenia, výmenou za pocty a bohatstvo. Svojím spôsobom tvorí dramatické jadro hry s názvom Majster Johann, o barokovom maliarovi slovenského pôvodu Jánovi Kupeckom. Jej autor, Mojmír Groll, mapuje umelcov život v kľúčových, rozhodujúcich chvíľach, aby vydal svedectvo nielen o jeho postojoch, ale i mravnej statočnosti. Počúvajte od stredy. Účinkujú Leopold Haverl, Zuzana Frenglová, Viera Strnisková, Vladimír Černý, Peter Bzdúch, Dušan Kaprálik, Ivan Romančík, Anton Korenči, Juraj Predmerský a Vladimír Obšil. V roku 2000 režijne pripravil Igor Hrabinský.
Geniálny renesančný sochár a maliar Michelangelo Buonarotti je autorom ľúbostných sonetov, o ktorých sa dodnes s určitosťou nevie, komu boli určené. Isté však je, že ich kúzlo a vrúcnosť pretrvali - rovnako ako jeho výtvarné diela, dodnes. Vychutnajte si ich pod názvom Láska a smrť. Preložil Viliam Turčányi. Recituje Dušan Jamrich.
V rámci týždňa venovaného maliarom vás od štvrtka na Litere zoznámime so životným osudom významného španielskeho maliara Francisca de Goyu, v dramatickom pásme Jozefa Šajgala. Goya vynikal psychologickým pozorovacím talentom, vďaka ktorému pozoruhodne maľoval takmer výlučne ľudí a ich správanie, či citové rozpoloženie. Jeho obrazy vynikajú sviežosťou podania, nebál sa vysmievať kráľovským panovníkom, bojoval proti ľudskej zvrhlosti. V réžii Táne Tadlánkovej účinkujú Dušan Jamrich, Jana Strnisková, Oľga Šalagová, Vladimír Minarovič, Ivan Laca a Jozef Šimonovič. V roku 1998 redakčne pripravil Ján Bábik.
Pokračujeme pôvodným humoristicko-satirickým pásmom o farbách, z pera Vlada Goffu Ako sme sa vyfarbili. Vyfarbia sa nám tu rôzne charaktery a povahy. Pozývame vás totiž do našej rozhlasovej satirickej galérie a aj keď nebude reč priamo o maľovaní a farby nebudete vnímať očami lež ušami, o niektorých veciach si určite urobíte svoj obraz. Želáme príjemnú smiešno-estetickú zábavu. Účinkujú Ivan Laca, Vladimír Kobielsky, Helena Geregová, Alfréd Swan a Soňa Ulická. Pásmo je z roku 2006.
Picasso kedysi povedal: "Nehľadám, nachádzam...". Akademický maliar a vysokoškolský pedagóg Ľudovít Hološka aj po štyroch desaťročiach aktívnej maliarskej tvorby priznáva hľadanie. Obdivuhodné na tomto nestorovi súčasnej slovenskej maľby je aj to, že svoje myšlienky dokáže formulovať nielen na plátne, ale i slovom. Ponúkame vám úryvok z cyklu jeho esejí s názvom Z denníkov maliara. Číta Michal Ďuriš. V roku 2010 redakčne pripravil Ján Zaťko.
„Keď som začal maľovať, naraz som zistil, že nemôžem byť ničím iným, než maliarom. Keď som začal písať poviedky a novely, túžil som sa stať spisovateľom." Aj tieto slová Janka Alexyho spred polstoročia sú zaznamenané na archívnom zvukovom páse. Umelecko-publicistické pásmo Emila Benčíka z roku 2003 nesie názov Paleta plná života. Približuje životné osudy, umeleckú tvorbu a činnosť Janka Alexyho. Okrem autora účinkujú Darina Vašíčková a Ján Valentík. Následne vás pozývame počúvať dramatizáciu poviedky z pera Janka Alexyho Život nie je majáles. V roku 1984 dielo zdramatizovala Gita Pechová. Účinkujú Karol Machata, Róbert Roth, Eva Galandová, Zora Kolínska, Jozef Vajda, Terézia Kronerová, Mária Hajková a Gustáv Legéň. Réžíroval František Obžera. Počúvajte od piatku.
Bolo raz jedno dievčatko, volalo sa Karkulka. Tá Karkulka nenosila červenú čiapočku, ale veľmi rada kreslila farebné obrázky. Kreslila na každý papier, čo našla, a aj na stôl, na skrine, na chladničku, na dlážku, na okná, na brány, na ploty, prosto všade a na všetko. Náš farebný týždeň uzavrie Pestrofarebná rozprávka z dielne Beaty Panákovej. Počúvajte s celou svojou rodinkou! Číta Boris Farkaš.
Scenár: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, wikipedia.org., unsplash.com
