Nasledujúcich štrnásť dní sa na Litere vrátime domov. Do rodiny. Nebude ideálna. V niektorých prípadoch nebude žiadna. Hlavnými hrdinami budú tí najzraniteľnejší. Deti. Samé ako prst. Ich štartovacia pozícia je zdeformovaná, samotou ochromená. Môže sa zdať, že koncentrácia bolesti, straty ilúzií a bezradnosti je priveľká. Ale, ako to už býva, slabosť prináša silu. Precitnutie. Novú cestu. A na jej konci sa črtá svetlo, ktoré svieti na nás všetkých rovnako. Silná rastlinka sa tak dokáže predrať na svet i z tmavých ruín bývalého života, ktorý sa otriasol v základoch. Nech sú tieto príbehy inšpiráciou i pre nás, pevne zakotvených na výslní bezstarostnej každodennosti.
Úspešne sfilmovaný motív knihy Moniky Kompaníkovej Piata loď, vás bude sprevádzať celé dva týždne. Z knihy si budeme čítať na pokračovanie. Sledujeme v nej akúsi hru na rodinu, ktorá navždy zmení životy jej detských protagonistov. Tí sa na ulici cítia bezpečnejšie, ako doma. Román naplno zvýrazňuje odlišnosť detského a dospeláckeho sveta. Malá Jarka prežíva svoje detstvo v nestabilnom ženskom trojuholníku spolu s matkou Luciou a starou mamou Irenou. Mamu nesmie volať mama a starú mamu babka. Neustále sťahovania z jedného cudzieho bytu do druhého strieda sídlisková nuda a úteky do starej opustenej záhrady. Jarka lavíruje medzi Luciiným nezáujmom a túžou po materinskej láske. A tak sa jej ani nezdá zvláštne, keď sa nešťastnou náhodou sama, na krátku chvíľu, stane matkou dvom batoľatám. V réžii Róberta Horňáka číta Zuzana Kyzeková. Program je z roku 2011.
Pokračujeme dvojdielnou rozhlasovou hrou na motívy slávneho realistického románu Charlesa Dickensa z roku 1838, Oliver Twist. Sirotu Olivera asi netreba nikomu predstavovať. Keď jeho matka umiera, dostáva sa do sirotinca, neskôr sa stáva hrobárovým učňom, aby sa napokon ocitol na ulici v partii londýnskych zlodejov. Napriek ťažkému osudu si odvážny Oliver uchováva svoju čistú detskú dušu a napokon sa naňho usmeje šťastie. Účinkujú Emil Fillo, Ľubo Roman, Stano Dančiak, Jozef Sodoma, Ctibor Filčík, Jela Lukešová, Juraj Paška, Jozef Kroner, Zuzana Rusková a ďalší. Dramatizáciu v roku 1958 režírovala Ada Rapošová. Druhú časť počúvajte od utorka.
V programe Rádia Litera pokračujeme esejou Slava Kalného Balada o sirotinci. Autor uvažuje o rokoch vojny. Je to svedectvo o ľudskej dobrote, odvahe a spolupatričnosti. Približuje osobnosť farára, ktorý v sirotinci v Liptovskom Mikuláši zachránil pred odvlečením do vyhladzovacích táborov stovky detí. Účinkujú Mária Schlosserová a Vladimír Minarovič. V roku 2005 redakčne pripravil Peter Štrelinger.
Stredajší programový blok posilní pásmo Tatiany Šuškovej Bodky života. Ocitneme sa v domácnosti v Šali, u otca, ktorý sám vyrastal bez rodičov v detskom domove. Napriek tomu, alebo práve preto, vytvoril rodinné zázemie pre šesť súrodencov s podobným osudom. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2012.
Anglický spisovateľ William Somerset Maugham prežil dlhý a literárne plodný život. Vyštudoval medicínu, no úspech jeho autorskej prvotiny, ako aj hier mu zabezpečil dosť financií na to, aby sa mohol profesionálne venovať písaniu a popri ňom aj svojej veľkej vášni - cestovaniu. Jeho najlepší a najčítanejší román Volanie bez ozveny je autobiografické dielo. Maugham bol, tak ako jeho hrdina Philip Carey, sirotou. V príbehu sa s ním stretávame v okamihu, keď mu zomiera matka, a on sa sťahuje k strýkovi - suchému a plytkému anglikánskemu farárovi. Sledujeme Philipovo bolestné vyrovnávanie sa so svetom, komplikované fyzickým hendikepom, ktorý mu znemožňuje bezstarostné splynutie s rovesníkmi, izoluje ho, ale súčasne zostruje jeho pohľad na okolie a zintenzívňuje chlapcov vnútorný život. Úryvok z románu číta Alfréd Swan. Program mal premiéru v roku 2009.
Od štvrtka pridávame pásmo Dagmar Mozolovej Štart do života z detského domova. Zoznámime vás s príbehom Zdenka Rusnáka, chlapca z rómskej osady, ktorý bol ako malé dieťa odobratý z rodiny pre alkoholizmus a zlé podmienky a vyrastal v detskom domove. Musel sa samostatne naučiť nielen pracovať, ale aj žiť... Okrem autorky účinkuje samotný Zdenko Rusnák. Relácia je z roku 2019.
Hoci máme týždeň sirôtok, pridávame aj rozprávku, nech potvrdíme oné okrídlené „zlé sa na dobré obráti". Sirota Ufúľanka je rozprávka o gazdinej, ktorá mala tri dcéry: Jednoočku, Dvojočku a Trojočku. Nemuseli tie vôbec nič robiť, pretože všetko za ne spravila pastorkyňa Ufúľanka. Raz úbohá dievčina dostala toľko práce, že si s ňou nedokázala poradiť. Vtedy sa jej dostalo pomoci, ktorú nečakala... Rozprávka Márie Ďuríčkovej (inšpirovaná ľudovým príbehom) je vhodná už pre predškolákov. Rozprávať bude Karol Machata. Program mal premiéru v roku 1987.
"Posledný rok sme si kvôli pandémii koronavírusu mohli aspoň trocha vyskúšať, aké to je byť zavretý na jednom mieste, nemať pri sebe svoju rodinu, blízkych... Len ťažko to zvládame a čakáme na moment, kedy sa tieto obmedzenia skončia. Pritom nám ani nenapadlo, že pre osirené deti je to v podstate bežný stav, v ktorom sú nútené žiť a vyrastať....," zamýšľa sa redaktor nášho rádia, Martin Šenc. Jeho esej Mimo vlastnej rodiny uvádzame v premiére, v cykle V skratke.
Ľudovít Kubáni sa narodil v učitelskej rodine v Zahoranoch v októbri 1830. Po skončení štúdia bol malým úradníkom a so svojou rodinou žil vo veľkej biede. Často sa stretával s P. Dobšinským, P.Z. Kellnerom - Hostinským, Š.M. Daxnerom či J. Bottom. Sám začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy. Prispieval do slovenských, ale aj do maďarských a do nemeckých časopisov. Tragicky zomrel pri hre kariet, keď ho nožom bodol jeho vlastný švagor. My pre vás z jeho tvorby vyberáme poviedku z učiteľského prostredia Mendík. V diele sa prepletajú dve dejové línie - osud siroty a prekážky lásky rechtorovej dcéry a kaplána, ktorú chce rechtorka vydať za starého nevzdelaného mäsiara. Vysielame od piatku vo forme rozhlasovej hry z roku 1955. Účinkujú Ferdinand Lehotský, Mária Hájková, Erika Bauerová, Vlado Husák, Ivan Mistrík, Peter Mikulík, Viera Bálintová a ďalší. Režírovala Elena Bauerová.
Dámsky gambit je román o živote fiktívnej, nesmierne talentovanej mladej šachistky Beth, ktorý nás zavedie do päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia. Čím vyššie sa dievčina dostáva, tým osamelejšia je. Navyše rýchlo zisťuje, že musí čeliť nielen súperom, ale aj svojim démonom. Túto knihu spopularizovala rovnomenná filmová miniséria, ktorá sa stala najsledovanejším
seriálom všetkých čias na niektorej zo streamovacích platforiem. Vďaka úspechu tohto seriálu vyšiel v roku 2021 aj slovenský preklad tejto knihy od autora Waltera Tevisa. Viac sa dozviete v špeciálnom vydaní Filmovej knižnice Tomáša Bartoňka. Okrem autora účinkuje aj prekladateľ Samuel Marec. Ukážky z knihy interpretuje Daniela Šencová.
Na záver týždňa vám ponúkame výber z myšlienok libanonského spisovateľa Chalíla Džibrána pod názvom Zlomené krídla, ktoré zostavila redaktorka Zuzana Belková. Autor v roku 1894 odišiel s matkou a súrodencami do Ameriky, ktorá sa stala jeho novým domovom. Tu vyšla jeho tvorba v angličtine a arabčine. Stal sa jedným z najčítanejších autorov 20. storočia, jeho dielo Prorok a príbeh lásky Zlomené krídla patria medzi bestsellery. Preložil Marián Dujnič. V réžii Martina Bendika recituje Marek Majeský. Program je z roku 2005.
Scenár: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné smínky: pixabay.com, unsplash.com, wikipedia.org.
