EURO 2020
EURO 2020

Henryk Sienkiewicz, americké rozprávky i mĺkve monológy

Henryk Sienkiewicz, americké rozprávky i mĺkve monológy

Nositeľ Nobelovej ceny, Henryk Sienkiewicz, patrí medzi poľských spisovateľov, ktorí si získali celosvetovú pozornosť. Stal sa klasikom poľskej prózy a najpopulárnejším tvorcom historických románov. Vytvoril rozsiahle množstvo živých postáv, ktoré sa stali symbolmi. Jeho podobizeň nesú bankovky, mince aj poštové známky. Hádam nejestvuje Poliak, ktorý by nepoznal aspoň časť jeho tvorby. Nedávno mal tento autor výročie narodenia (5.5. 1846) a keďže viacero z vás si ho vyžiadalo aj do nášho vysielania, rozhodli sme sa venovať jeho dielu, z veľkej časti, celý tento týždeň.

Vďaka dobrým majetkovým pomerom cestoval Sienkiewic po celom svete, čo malo veľký význam pre jeho umelecký vývin. Počas svojho pobytu v Amerike si zvšímal jej dvojakú tvár plnú spoločenských protikladov, nespravodlivosti a krivdy. Počas celého týždňa si na pokračovanie budeme čítať z jeho knihy Americké rozprávky. V 19. storočí boli v Severnej Amerike ešte rozsiahle miesta nedotknuté civilizáciou a USA sa stále rozrastali. Noví osadníci z Európy prichádzali za vidinou bohatšieho a spokojnejšieho života, no neraz stratili aj to málo, čo mali predtým doma. V knihe nájdeme príbehy týchto ľudí, predovšetkým Poliakov. Približujú nám však aj osudy slovenských vysťahovalcov, ktorí čelili podobným ťažkostiam ako Poliaci hľadajúci šťastie v Amerike. Preložil Miloš Ferko. V réžii Laca Keratu číta Peter Sklár. Program je z roku 2020.

Celosvetovo preslávený historický román Quo Vadis? zachytáva pohanský Rím, ktorý stojí proti kresťanskému. Ten sa odlišuje od sveta prepychu a egoizmu chudobou a pokorou. Dielo zachytáva čistú lásku odohrávajúcu sa v čase, keď otrokárskym systémom začali otriasať nové humánnejšie idey. Román priniesol poľskému prozaikovi Henrykovi Sienkiewiczovi Nobelovu cenu za literatúru a my vám toto dielo plné nádeje prinesieme v podobe rozhlasovej hry v troch častiach. Zdramatizoval Štefan Timko. Účinkujú Peter Sklár, Miroslav Trnavský, Dominika Žiaranová, Richard Stanke, František Kovár, Martin Kaprálik, Štefan Bučkoš a ďalší. Hra mala premiéru v roku 2020, o réžiu sa postaral Adam Hanuljak.

Sienkiewicz počas 1. svetovej vojny vycestoval do Švajčiarska. Usadil sa v mestečku Vevey, kde spolu s klaviristom Ignácom Paderewskim vytvoril Výbor na pomoc Poľsku. Do rodnej krajiny posielal lieky, peniaze, oblečenie aj potraviny. Konca vojny sa však nedožil. Zomrel vo Vevey 15. novembra 1916. Jeho posledné slová vraj zneli: "Ja už to slobodné Poľsko neuvidím..." Aj o tomto období zo života spisovateľa sa dozviete v relácii Autor na dnes o Henrykovi Sienkiewiczovi. Autorsky ju pripravila Ivana Valková v spolupráci s docentom Petrom Kášom. Relácia je z roku 2012.

Od utorka pridávame poľského básnika Boleslava Lesmiana, ktorý je pre slovenského milovníka poézie tak trochu objavom. Samotní Poliaci ho pokladajú za najvýznamnejšiu osobnosť poľskej poézie prvej polovice 20. storočia. Vo svojej tvorbe nadväzoval predovšetkým na symbolizmus, ktorý formoval jeho tvorbu a ktorej zostal viac-menej verný počas celého života. Je síce pravdou, že Lesmian vyrástol v duchovnom a literárnom ovzduší, ktorý je oveľa širším javom ako sám symbolizmus, no on ho pretváral a napokon ho i prekonal. Jeho poézia prekvapuje zmyselnosťou, fantáziou i odvahou rušiť skostnatené tradície politiky. Na Litere si vypočujete pásmo zo zbierky s názvom Lúka. Účinkujú Helena Geregová a Marián Geišberg. Do slovenčiny preložil Juraj Andričík. Relácia mala premiéru v roku 2001.

Od stredy výs pozývame počúvať literárno-dramatické pásmo o tvorbe Henryka Sienkiewicza. Jeho autor Jozef Hvišč mu dal názov Quo vadis, Domine? O Sienkiewiczových dielach vznikli stovky literárnych prác, z tohto hľadiska nemožno o ňom povedať nič nového. Autor pásma sa preto rozhodol bežný biografický nákres Sienkiewiczovho života a tvorby doplniť informáciami o jej prenikaní do slovenského čitateľského prostredia. Zo Sienkewiczových kníh vyberá pár zaujímavých epizód, ktoré doplnil „príbehovými" charakteristikami, rozhovormi a informáciami. V réžii Jara Riháka účinkujú Peter Rúfus, Lucia Vráblicová, Vladimír Jedľovský, Juraj Predmerský, Vladimír Minarovič, Štefan Kožka a Mária Schlosserová. Reláciu v roku 2006 redakčne pripravil Vladimír Dobrík.

"Dejiny národov strednej Európy sú poväčšine dejinami krátkych chvíľ slávy a dlhých období útlaku a neslobody. Posledné pol tisícročie to vo vrchovatej miere platilo pre Poľsko, ktoré si mnohokrát podelili šťastnejší susedia. No i keď bol štát z mapy vymazaný, poľský národ nikdy neprestal existovať. Sienkiewicz bol neúnavný bojovník proti okupácii a spĺňa jeden z paradoxov literárnej tvorby, ktorý tvrdí, že čím je sloboda menšia, tým je literatúra väčšia. Prebral na seba úlohu inšpirátora, buriča, úlohu nepokojného svedomia národa...," hovorí vo svojom pásme František Jablonský. Nazval ho Henryk Sienkiewicz - Cesta od pozitivizmu k mesianiszmu. Vzniklo v rámci cyklu Romantickí mesianisti. V réžii Laca Keratu účinkujú Juraj Predmerský, Roman Matisko a Zuzana Kyzeková. Relácia mala premiéru v roku 2010, vy ju budete počuť od štvrtka.

V americkom období vzbudila záujem Sienkiewicza otázka vykorisťovania Indiánov, čo naznačuje v poviedke Sachem, zo života posledného potomka indiánskeho kmeňa Čierni hadi. Z kmeňa zostal nažive jediný chlapec, ktorý sa vycvičil na povrazolezca a ako cirkusový artista sa vrátil do rodného kraja. Do slovenčiny preložil Mikuláš Stano. V réžii Lucie Tarbajovskej číta Miroslav Kolbašský.

Bola raz plachetnica a tá bola taká veľká a mocná, že sa nebála ani víchrov ani skál, nech boli akékoľvek strašné. Plávala s napnutými plachtami, šplhala sa na vzdúvajúce sa vody, lámala mohutnou hruďou podvodné prekážky, na ktorých sa iné lode rozbíjali - a potom plávala s plachtami proti slnku ďalej tak rýchlo, že popri bokoch jej burácala spenená voda a za sebou zanechávala širokú a dlhú bielu cestu....,"  tak sa začína rozprávka Purpura Henryka Sienkiewicza. Preložila Emília Drugová. V réžii Róberta Horňáka z roku 2010 číta Ján Mistriík. Po rozprávke nasleduje päťminútovka veršov poľského básnika Mieczyslawa Jastruna. Jeho Mĺkve monológy voňajúce baltským morom v preklade Pavla Horova recituje Richard Stanke.

Z cyklu Nobelova cena za literatúru vyberáme od piatku pásmo Júlie Pavlovej - ako inak - na tému Henryk Sienkiewicz. V réžii Martina Hvišča účinkujú Dušan Jamrich, Helena Geregová, Anna Javorková a Alfréd Swan. Relácia je z roku 2008.

Tadeusz Breza, poľský spisovateľ a novinár, pôvodne benediktín v Belgicku, neskôr poľský diplomat v Londýne, koncom päťdesiatych rokov kultúrny atašé v Ríme, je istotne povolaný vydať svedectvo o vysokých cirkevných kruhoch a o živote pápežskej kúrie. V románe Úrad hlavný hrdina, mladý Poliak, prichádza do Vatikánu hľadať pravdu pre svojho otca - advokáta cirkevného práva v Toruni. Spolu s hrdinom nás autor povodí po Vatikáne, zoznámi nás intímne s tamojšou atmosférou a prostredím duchovného centra svetového katolicizmu - a to všetko v napínavom príbehu. Brezove vatikánske skúsenosti sú reálne, keže ide o autentický príbeh. Úryvok z románu vám prečíta Alfréd Swan.

"...koľajnice čo bežia

popri sebe

bez toho aby sa navzájom priblížili

mladá žena

so zástavkou v ruke

dáva znamenia

a stráca sa

v nepamäti... "

Na záver týždňa sa započúvajte do veršov poľského básnika Tadeusza Rózewicza Vlaky . Preložil Karol Chmel. Recitovať vám bude Ivo Gogál.

Program rádií

Scenár: Martin Šenc

Text: Lucia Šaráková

Ilustračné snímky: wikipedia.org., pixabay.com